Najväčšie ikony akčných filmov budú v našich srdciach navždy.
„Moje sny sa našťastie splnili až v tejto krajine. Stal som sa Mr. Universe, aj úspešným podnikateľom. A aj keď niektorí ľudia tvrdia, že som sa úplne ešte stále nezbavil prízvuku, dosiahol som vrchol svojej hereckej kariéry.” Arnold Schwarzenegger
Tradičný akčný film je v súčasnosti takmer mŕtvy. V 80. rokoch minulého storočia však išlo o jeden z najpopulárnejších žánrov továrne na sny. Američania potrebovali po predchádzajúcej depresívnej dekáde opäť hľadať príbehy, kde bolo o čom snívať (dokonalá Amerika), koho nenávidieť (Sovietsky zväz reprezentujúci komunistický východný blok) a koho milovať (hrdinov bojujúcich za ideály slobodného sveta). Najikonickejšími hviezdami tejto doby boli dvaja borci, ktorí dokázali akciechtivým divákom privodiť množstvo adrenalínových chvíľ. Rovnakou mierou však prinášali serióznym kritikom pocit zúfalstva. Reč je samozrejme o Sylvesterovi Stalloneovi a Arnoldovi Schwarzeneggerovi. A spočiatku to pritom vôbec nevyzeralo, že práve oni sa stanú najväčšmi miláčikmi publika.
Stallone sa pretĺkal malými filmami (s medzizastávkou u Woodyho Allena v jeho Banánoch), medzi ktorými nechýbalo ani softporno a rakúsky dub prišiel do sveta showbusinessu z kulturistického móla. Jeho debut Hercules v New Yorku patrí medzi najhoršie filmy všetkých čias. Všetko sa však zmenilo v roku 1976. Obom sa v tomto roku podarili ich kľúčové projekty. Zostaň hladný nebol síce žiadny kinematografický skvost, no bývalému Mr. Olympia ponúkol skvelú hereckú príležtosť ukázať, čo v ňom drieme. O rok neskôr získal za svoje účinkovanie Zlatý Glóbus za najlepšieho nováčika. Ešte väčší prelom sa však podaril Stallonovi.
Rockyho si vtedy ani nie tridsaťročný ambiciózny herec doslova vyboxoval. Aj napriek tomu, že bol na mizine odmietal predať scenár, pokiaľ nebude aj hlavným predstaviteľom. Štúdio totiž malo s obsadením svoje plány. Medzi kandidátmi bol napríklad Robert Redford. Stallone však trval na svojom aj napriek tomu, že bol kvôli zlej finančnej situácii, nútený dokonca predať svojho psa za 50 dolárov. Jeho tvrdohlavosť nakoniec priniesla túžené ovocie, psa si odkúpil späť z honoráru (za 3 000 dolárov) a z filmu sa stala klasika. Silne autobiografický príbeh zarezonoval nielen pri divákoch, ale aj u odbornej kritiky. Stallone si dokonca na chvíľu vyslúžil status nového Marlona Branda. Jeho vysnívaý projekt následne triumfoval nielen na Glóboch, ale následne aj na Oscaroch.
Už pri odovzdávaní druhého najprestížnejšieho ocenia si obaja budúci rivali padli do noty. Skončili za jedným stolom, pri družnom rozhovore. Aj so Stalloneho maminkou. Tá je známa (mimo iné) aj za svoj nevyberaný slovník a podotkla, že Arnold vyzerá viac ako sťahovák než herec. Dôležitejšie však bolo, že príbeh amatérskeho boxera, ktorý dostane šancu bojovať o majstrovský titul, si zamilovali diváci. Zrodil sa obrovský hit a Stalloneova chuť stať sa ambicióznym filmárom začala rásť.
Žiadny z jeho nasledovných scenáristických, hereckých ani režijných pokusov sa však nestretol s očakávaným úspechom. Takto neslávne dopadli napríklad F.I.S.T., Noční dravci alebo režijný pokus Zostať nažive. Ten bol pokračovaním kultovej Horúčky sobotňajšej noci s Johnom Travoltom. Diváci však na neho reagovali jedine v boxerskom ringu. Jeho konkurent sa medzitým pretĺkal takisto v nie príliš úspešných produkciách a čakal na svoju skutočne prelomovú úlohu. Keď to vyzeralo, že jeden ostane iba športovcom pokúšajúcim sa o úspech a druhý hercom jednej role, prišiel ďalší prelomový rok. V osemdesiatom druhom mali premiéru Barbar Conan a prvý Rambo.
„Nie som pekný chlap v klasickom ponímaní. Zvädnuté oči, ohnuté ústa, zuby taktiež nemám rovné a môj hlas znie ako keby som bol nosič rakiev pre mafiánov. Avšak, nejako to všetko funguje.” - Sylvester Stallone
Obe sa stali kultom a spustili nové trendy komerčnej kinematografie. A takisto rivalitu medzi dvomi ambicióznymi osobnosťami. Tá však bol poháňaná skôr ich agentmi, než samotnými hviezdami. Obaja vzbudzovali medzi sebou rešpekt a neskôr priateľstvo. Je na vás, ktorému z nich ste dávali prednosť, obaja prinášali počiny odchovávajúce celú generáciu filmových fanúšikov. Keď sa na to pozrieme spätne, tak zjednodušene môžeme povedať, že symbolom kapitalizmu v končiacej sa studenej vojne sa stal Stallone. Práve jeho si vybral vtedajší prezident, Ronald Reagan (mimochodom bývalý herec), za vzor dokonalého šíriteľa ideológie. Z dlhodobejšieho hľadiska je však jasné, že tým populárnejším a prinášajúcim filmársky hodnotnejšie snímky bol Schwarzenegger. Poďme sa pozrieť na to, prečo tomu tak v čase ich najväčšej slávy bolo.
Začnime starším z nich. Stallone bol na rozdiel od svojho konkurenta nielen hercom, ale aj kreatívnym hýbateľom diel, na ktorých spolupracoval. Podieľal sa na svojich projektoch totiž aj za kamerou. Na väčšine svojich diel pracoval aj ako scenárista a režisér, čo mnohokrát viedlo k tomu, že autorsky ambicióznejší tvorcovia nemali šancu sa pri ňom presadiť. Po neúspešných pokusoch venovať sa serióznym látkam sa snažil kombinovať žánrovky so svojou túžbou niečo dôležité vypovedať. Bolo by zaujímavé sledovať, čo by sa stalo, keby mu bola priklepnutá réžia tretieho Krstného otca, nad ktorou sa chvíľu zvažovalo. Možno to znie v kontexte jeho filmografie neuveriteľne, no väčšina jeho hrdinov pochádzalo z ľudu a boli nositeľmi tém, ktoré spoločnosťou rezonovali.
„Viem, že som mal v pozdejších 60. rokoch navrch. Vedel som, že mi je určené vykonať veľké veci. Ľudia hovoria, že takéto zmýšľanie nie je vôbec skromné. Súhlasím s tým. Skromnosť nie je slovo, ktoré sa ku mne akokoľvek viaže a dúfam, že sa ani nikdy nebude”. - Arnold Schwarzenegger
Rocky bol vždy obyčajným robotníkom, ktorý bojoval za svoj americký sen a ukazoval aj odvrátenú stranu sociálneho zázemia v Amerike. Rambo bol iba patriotom s túžbou bojovať za svoju vlasť, ktorého až vojenská mašinéria zmenila na vražedný stroj. Mohol sa teda vyjadrovať k aktuálnej politickej situácii. V prvej časti to bola vietnamská trauma, v ďalšej politická neúcta k veteránom a v nešťastnej trojke ruská invázia do Afganistanu. Cobra mala byť variáciou na Dirty Harryho, poukazujúcou na rastúcu vlnu násilia a túžbe policajných orgánov brať spravodlivosť do svojich rúk. Nepodarený Over the Top bol zase o zbližovaní otca so synom. Jeho postavy boli teda väčšinou vylepšenými hrdinami z ľudu a diváci sa tak s nimi mohli viac identifikovať. Jeho prílišné ambície však väčšinou dostávali na frak, najmä kvôli naivnej žánrovej omáčke, v ktorej boli tieto „obyčajné" príbehy zabalené. To, že na jeho projektoch sa nepodieľali žiadni výnimoční režiséri, si takisto vybralo svoju daň.
V tomto ohľade mal omnoho viac šťastia jeho rakúsky konkurent. Tvorcovia, s ktorými spolupracoval, totiž okamžite pochopili, kde sa skrýva jeho sila. Vzhľadom na, eufemisticky povedané, obmedzený herecký register bol Schwarzenegger obsadzovaný do úloh nadľudí, kde nebolo potrebné hrať, ale hlavne sa vyskytovať. Jeho muskulatúra a neobyčajná charizma bola tak na rozdiel od Stallona používaná pre výzvy, na ktoré by obyčajný človek nestačil. Zabijácky robot v Terminátorovi, John Matrix suplujúci celé komando v boji s armádou, Major Dutch Shaffer si to zase rozdal na férovku so zdanlivo nezničiteľným Predátorom. Občas to (ako v prípade pokračovaní Conana alebo príliš blbej Špinavej dohody) nevyšlo ideálne, no občas sa podarilo stvoriť žánrový klenot obdivovaný ďalšími generáciami fanúšikov. A na tom mali podiel jeho samotní tvorcovia. Klasiky ako prví dvaja Terminátori, Predátor, Total Recall prípadne Pravdivé lži, rezonujú dodnes.
“Verím, že je akási vnútorná sila, ktorá rozhoduje o víťazoch a porazených. Víťazi sú v mojich očiach tí, ktorí skutočne počúvajú hlas svojho srdca.“ - Sylvester Stallone
James Cameron, John McTiernan, prípadne Paul Verhoeven sú osobnosti s výrazným rukopisom a schopnosťou dať svojim dielam úroveň, vďaka ktorej vytŕčali z radu príbuzných projektov. Svoju úlohu zohrávalo istotne aj žánrové zaradenie k science fiction, kde vznikli najlepšie diela tohto budúceho guvernéra Californie. Kľúčová bola v tomto zmysle jeho spolupráca a kamarátstvo s Jamesom Cameronom. Práve s ním natočil svoje najúspešnejšie diela a „Železný Jim" nemal problém radiť Arnoldovi pri jeho iných projektoch. Napríklad nápad dať Predátorovi kusadlá pochádza z hlavy budúceho režiséra Titanicu a Avatara. Ten sa mimochodom podieľal spolu so Stalloneom na scenári k druhému Rambovi. Bolo by veľmi zaujímavé sledovať, ako by pod jeho taktovkou dopadol jeden z najproblematickejších Arnoldovich filmov, Koniec dní.
Pri spätnom pohľade pôsobí až úsmevne s akými očakávaniami išiel ich prvý spoločný počin do kín. B- čkové sci-fi od režiséra Pirane 2 s rakúskym kulturistom v hlavnej úlohe neznelo ako projekt, na ktorý by sa diváci triasli nedočkavosťou. Nakoniec však všetko dopadlo inak. Legenda inšpirovaná Cameronovym snom o robotickej kostre v ohni spravila zo svojho hlavného predstaviteľa definitívne hviezdu prvej veľkosti. O jeho hereckých schopnostiach však kolovalo v recenziách málo pochvalných viet. Pokiaľ v Conanovi využíval iba dva mimické výrazy (vycerené zuby pri prebodnutí nepriateľa a kamennú tvár pre všetky ostatné), tak tu zredukoval svoje výrazivo na jedinú polohu. Výraz bez výrazu. To však jeho kariéru nemohlo nijako ohroziť a behom nasledujúcich troch rokov sa prepracoval na Stallonovho hlavného konkurenta. O jeho pozícii kráľa nakoniec rozhodol Predátor.
Tento kult vznikol v obrovských pôrodných bolestiach. Scenár sa stále prepisoval, podmienky na natáčaní neboli ani zďaleka ideálne a čo bolo najhoršie, nefungovalo titulné monštrum. Jeho predstaviteľ, belgický mladík Jean- Claude Van Damme, robil neustále problémy, až bol nakoniec vyhodený a šiel si budovať vlastnú kariéru. Ale to je iný príbeh. S odchodom budúcej akčnej hviezdy sa zmenil aj nefunkčný design monštra. Scény v jeho neviditeľnom móde boli však použité z natočeného materiálu. Ak vám teda prišlo divné, prečo vesmírny lovec trofejí pôsobí počas maskovania menej robustne, tu máte odpoveď. Na výslednom produkte sa chvalabohu komplikovaný výrobný proces neprejavil a Arnold tak mohol na tróne vystriedať svojho konkurenta.
Večná otázka divákov, kto z nich by na plátne vyhral vzájomný súboj, však ostala nezodpovedaná. Ich paralelne úspešné kariéry znemožňovali spoločný filmový projekt. V prípade spojenia by totiž jeden z nich musel byť zákonite upozadený, a to sa nepozdávalo žiadnemu z nich. Namiesto spoločného účinkovania sa rozhodli pre odlišnú podnikateľskú aktivitu. Spoločne s Brucom Willisom založilili sieť reštaurácií Planet Hollywood. Tento biznis sa však nestretol s túženým ohlasom. Posledná prevádzka bola zatvorená 6 rokov od spustenia. V tomto období sa však pomaly začalo zmrákať aj nad ich kinematografickými aktivitami.
Začiatkom 90. rokov boli obaja na výslní, no úspech Smrtonosnej zbrane a najmä Smrtonosnej pasce pomaly hlásil žánrovú zmenu. Diváci si vyžiadali realistickejších hrdinov, s väčšou šancou na identifikáciu. Obaja svalovci tak paralelne vyskúšali zmenu a vrhli sa na komédie. Toto nie príliš šťastné obdobie prinieslo do oboch filmografií iba priemerné (Oscar, Policajt zo škôlky) až po otrasné (Junior) snímky. V tomto odľahčenejšom období však začali vzájomné odkazovania na prácu toho druhého. V Stoj, lebo mamička vystrelí tak mohla titulná postava citovať Arnoldovo „I´ll Be Back", Stallone sa mohol v Poslednom akčnom hrdinovi ukázať na plagáte ako Terminátor, prípadne vo svete budúcnosti, zobrazenej v Demolition Man, existovala knižnica prezidenta Schwarzeneggera. Tieto kamarátske pomrknutia patria k najikonickejším momentom ich komédií. No v akej polohe chceme tieto legendy skutočne vidieť, ukázal rok 1993. Premiéru mali už spomenutý, komediálne ladený Posledný akčný hrdina a dnes už klasický Cliffhanger. Z tohto súboja vyšiel po kritickej aj finančnej stránke lepšie Stalloneov horolezecký akčňák.
„Urobil som pár skutočne zlých filmov. Stoj, lebo mamička vystrelí! bol najhorší. Ak niekoho chcete prinútiť priznať sa k vražde, pustite mu ten film. Do 15 minút ho máte v putách. - Sylvester Stallone
Aj napriek tomu sa Arnold aj naďalej pokúšal budovať kariéru v rodinnejšie ladených filmoch. A väčšinou išlo o kroky vedľa. Vrátane jeho režijného pokusu Vianoce v Connecticute. Výnimkou boli Pravdivé lži, kde opäť spojil svoje sily s Jamesom Cameronom. Málokto očakával, že svoje sily spoja práve pri remaku francúzskej komédie (Podškrtnuté, sčítané). Menej ambicióznej látke sa však obe legendy venovali so svojim tradičným perfekcionizmom a vznikla ďalšia novodobá klasika. Arnold sa dokonca vďaka tejto úlohe naučil pilotovať stíhačku Harrier. Vo svojej dobe najdrahší film všetkých čias (rozpočet bol neuveriteľných 120 miliónov dolárov) sa mimoriadne vydaril a slávil aj nemalý komerčný úspech. Zďaleka však nie tak obrovský, ako sa od nového projektu ľudí stojacimi za Terminátormi očakávalo.
Pre hviezdu s najvyššími honorármi to znamenalo varovný prst. Keď sa neskôr pokúsil o comeback Likvidátorom, Koncom dní a Šiestym dňom, bolo už definitívne jasné, že éra svalovcov dávno skončila. Prvý menovaný ešte priniesol túžený komerčný úspech, no zvyšné diela (podporené účasťou v Batmanovi a Robinovi) spoľahlivo zatĺkali klinec do rakvy. Stallone medzitým po pár prepadákoch, kde si vyskúšal prácu aj pod renomovaným režijným vedením (Zabijaci Richarda Donnera, Denné svetlo Roba Cohena), zmenil účinkovaním v nezávislej Krajine policajtov svoj kariérny smer. Prechod medzi miléniami však stretol obe ikony vo veľmi zlej forme.
S výnimkou tretieho Terminátora (za ktorého Arnold zinkasoval nevídaných 30 miliónov dolárov) obaja prvú polovicu nasledujúceho desaťročia striedali jeden prepadák za druhým tak intenzívne, až Stallone skončil pri B-čkových tituloch a Schwarzenegger v politike. Nástup komiksových adaptácií, cielených na odlišné publikum, nechal filmového fanúšika na tieto legendy zabudnúť. Keď však s nimi už nikto nepočítal, vznikla v hlave (a srdci) ambicióznejšieho z tejto dvojice myšlienka na vzkriesenie svojich najslávnejších hrdinov. Návraty Rockyho aj Ramba slávili úspech. Tržby síce ani zďaleka neboli také obrovské ako v časoch najväčšej slávy, no ukázalo sa, že aj veteráni, s ktorými už takmer nikto nepočítal, majú stále čo ponúknuť. A nebolo to ich posledné slovo.
„Život pre mňa znamená byť neustále hladný. Jeho zmysel pre mňa netkvie v jednoduchej existencii, ale v pohýnaní sa vpred, smerom k nebesám, v dosahovaní veľkých vecí a k "vládnutiu".“ - Arnold Schwarzenegger
Expendables bol pred dvomi dekádami vysnívaným projektom každého milovníka žánru. Ako som spomínal, spojenie najväčších akčných ikon nebolo v 90. rokoch možné z viacerých dôvodov. Medzi tie najočividnejšie by boli príliš veľké náklady a ich príliš plné diáre. Časy sa však zmenili, a tak sme si mohli legendárnych bijcov konečne užiť v spoločnom filme. Tento jedinečný počin sa napokon rozrástol na trilógiu a predstavil tak najslávnejšie žánrové osobnosti aj novej generácii. Slávnostný comeback sa však nekonal. O samostatné projekty Schwarzeneggera ani Stallona už nie je divácky záujem a ich pokusy končia hlboko pod fanúšikovským radarom. Relatívny úspech slávia jedine, ak sú na plátne spoločne. Ako napríklad v sympatickom Pláne úteku, ktorý sa už čoskoro dočká pokračovania.
Vyzerá to to tak, že výraznejšieho kúsku sa už ani od jedného z nich nedočkáme. Dni najväčšej slávy majú za sebou a medzi ľuďmi rezonujú najmä návraty k ich najslávnejším postavám. Tie sa viac daria Stallonovi. S oživovaním svojich postáv má skúsenosti a tie sa zúročili pri Creedovi. Z Rockyho sa stala vedľajšia postava, no žiarila rovnako silno, ako v predchádzajúcich šiestich filmoch ságy. Ocenili to diváci aj odborná kritika a Stallone bol druhýkrát nominovaný na hereckého Oscara. Túženej zlatej sošky sa síce nedočkal, no náplasťou bol určite Zlatý glóbus.
Na rozdiel od návratu talianskeho žrebca, piaty Terminátor sklamal na všetkých možných frontoch. Obaja majú momentálne naplánované buď menšie projekty alebo hosťovanie v zabehnutých sériách, takže ani o jedného z nich neprídeme. A to je dobre. Fanúšikovia totiž nezabúdajú a ich prítomnosť na plátne dokáže rozžiariť oči nejedného diváka. Minimálne ako pripomienku starých dobrých čias, keď sme objavovali čaro pohyblivých obrázkov, hltali od nich každú jednu hlášku a hlasito fandili pri každom jednom náboji, ktorý našiel svoj cieľ. A to sú nezabudnuteľné chvíle.
Ktorého z tejto dvojice máte radšej a aké ich filmy patria medzi vaše obľúbené? Diskusia je vaša.
