Mladý fotograf spoza českých hraníc, ktorého práca nás baví a nepôsobí stereotypným dojmom.
Refresher od samého začiatku stojí za kvalitnými tuzemskými umelcami, vrátane hudobníkov, grafikov, tatérov či fotografov, spomedzi ktorých sme si pre dnešný rozhovor vybrali Adama Bakaya. Mladý rodák z hlavného mesta našich českých bratov má za sebou už viacero vydarených ciest naprieč svetom, a to aj napriek tomu, že remeslu fotografie sa venuje pomerne krátky čas. Viac vám už ale o talentovanom kreatívcovi spoza rieky Morava určite napovie nasledujúca séria otázok a odpovedí nižšie, pričom staršie snímky si môžete pozrieť tu.
Ahoj Adam. Môžeš sa prosím ťa na úvod nášho rozhovoru trochu bližšie predstaviť skupine našich čitateľov, ktorí o tebe možno ešte nepočuli skrz tvoju prácu?
Ahojte, moje meno je Adam Bakay, mám 22 rokov a som fotograf z Prahy. Za tých pár rokov, čo sa venujem fotografovaniu, som mal možnosť pomerne aktívne cestovať a mám za sebou štyri samostatné cesty do Ázie. Videl som celú Indiu, Čínu, Taiwan, Vietnam a Singapur, ale taktiež som bol napríklad v Himalájach na hraniciach Indie a Tibetu, kde som fotil v miestnej škole pre nemenovanú neziskovú organizáciu. Asi aj vďaka tomu som mohol spolupracovať so značkami ako adidas, Jägermeister, Redbull, Česká spořitelna, Vice a mnohými ďalšími.
Pri našom poslednom spoločnom článku z minulého roka si bol práve po prílete z vyššie menovaných ázijských krajín. Aké štáty sa ti odvetedy podarilo navštíviť a kde si naopak plánoval ísť, ale z rôznych dôvodov to nevyšlo?
Tento rok som bol vlastne len v Hongkongu, kde sme točili s Petrem Simonem ďalší diel nášho spoločného dokumentu "Run The World". Ide o projekt, na ktorom posledný rok pracujeme a konečne by mal už aj výjsť niekedy v najbližíšch mesiacoch. Teraz zrovna plánujem nejakú cestu, veľmi ma láka Afrika alebo znovu Ázia, ale vzhľadom na to, že sa snažím už jazdiť po svete s priamou myšlienkou (čo alebo koho chcem fotiť), tak je to všetko trochu obtiažnejšie na realizáciu.
Ako zatiaľ zo svojho pohľadu hodnotíš aktuálne prebiehajúci rok? Respektíve, uberá sa v tvojom živote všetko správnym smerom?
Rok 2017 je pre mňa zatiaľ asi najviac zlomový, čo sa týka fotenia. Nie je to ani tak kvôli zákazkám, ktoré mám, je to skôr o uvedomení si, že ma už trochu prestáva baviť fotiť pouličný štýl, keďže je toho už veľa a všetky spoty, ako u nás, tak aj vo svete, sú veľmi "proflákly". Práve to bol hlavný dôvod zriadenia si ateliéru v Prahe s Petrem Simonem, ktorý aktuálne rozbiehame a snažím sa uberať skôr portrétovou a dokumentárnou fotografiou, ako fotením si tenisiek na strechách nehnuteľností. Rozhodne však cítim, že je to pre mňa správny smer, ale uvidíme, ako to všetko dopadne...
Tvoje zábery plné odlišných emócií sme mali možnosť obdivovať už viackrát, na ktorú sériu si avšak najviac hrdý ty sám a považuješ ju za svoje najlepšie dielo?
To je pomerne ťažko povedať, keďže každá cesta bola v niečom iná. Paradoxne ja osobne mám najradšej fotografie, ktoré vždy mali najmenší ohlas, napríklad na sociálnych sieťach a podobne. Ak mám ale vôbec moju najobľúbenejší snímok, tak to bude zrejme práve tento.
Mierne klišé otázka, ale nedá nám neopýtať sa ťa. Adam, kedy si vôbec po prvýkrát začal fotografiu a fotenie vnímať o čosi hlbšie ako len zachytenie určitého momentu?
Fotím už pomerne dlhú dobu. Asi prvýkrát, kedy som to začal vnímať viac, bolo myslím počas leta 2014, kedy sme sa s kamarátmi rozhodli, že miesto klasickej dovolenky pri mori pôjdeme autom na Severný polárny kruh. Trvalo nám to mesiac, ale nakoniec sme to dali. Neskôr sa mi začali ozývať rôzne značky na spoluprácu, takže to bol asi taký prvotný impuluz kedy som si uvedomil, že to, čo robím, by mohlo mať nejaký zmysel a možno by sa tým dalo taktiež uživiť.
Ľudia, príbehy a emócie. To nie je upútavka na známu televíznu reláciu, ale veľmi stručný opis tvojej práce. Teda aspoň z nášho pohľadu. Ako by si nám ale svoju vlastnú tvorbu charakterizoval čo najvystížnejšie ty sám?
:) Neviem, či by som sám opísal svoju prácu tak, ako si to uviedol teraz. Ja osobne by som povedal, že to, čo robím, je niečo v spojení ulice a dokumentárnej fotky. Obzvlášť v poslednej dobe sa snažím, aby všetky moje osobné projekty mali väčší zmysel, než len prísť na miesto, ktoré je fotogenické a zachytiť ho. V súčasnosti riešim aj nejaké projekty tu v Prahe, pričom tie by mali zamerané už viac dokumentárnym štýlom. Zatiaľ ale sám neviem, ako to vôbec dopadne, a tak si to radšej nechám pre seba.
Podľa čoho si vyberáš miesta, ktoré navštíviš a následne nám ich mapuješ skrz zábery?
Ak mám byť úprimný, tak u mňa to bolo vždy dosť náhodné. Na Severný polárny kruh sme išli z už uvedeného dôvodu, do Indie som sa dostal vďaka rodičom a o možnosti ísť do školy v Himalájach mi povedal kamarát na párty. Spomínam si, že ešte v danú noc som písal českej organizácii "Brontosauři v Himalajích", či by som nemohol ísť ako fotograf. Dva mesiace v Ázií vznikli taktiež pomerne zvláštne. Plánovali sme ísť len do Vietnamu a na Taiwan, ale povedali sme si, že chceme vidieť Veľký čínsky múr a vlastne môžeme prejsť celú Čínu. V podstate až Hongkong zo začiatku aktuálneho roka bola prvá cesta, kedy sme mali dopredu vymyslený projekt. Až do tejto doby to bolo také "punkové" cestovanie po svete.
Počas svojich ciest si mal možnosť spoznať veľké množstvo rozličných kultúr a ľudí. Vedel by si pre nás vybrať tri momenty, po ktorých si zostal prekvapený, či už milo alebo nemilo?
Vždy si ma niečo nájde. Každé miesto na svete má isté čaro, čo sa napríklad mne osobne veľmi páčilo, boli budhistické slávnosti v Himalájach a Indii. Nie som síce príliš spirituálny typ človeka, ale aj napriek tomu ma to zaujalo.
Žiadnu zlú skúsenosť asi ani nemám, nikdy ma našťastie nikto neokradol alebo podobne. Napríklad v Indii ľudia ale citeľne vnímajú turistov a snažia sa vás vždy niekam zatiahnúť alebo minimálne niečo nasilu predať. Nikdy to ale neprešlo do extrémov.
Čo pre teba znamená fotografia?
:) Obdobné otázky sú pre mňa vždy zvláštne vzhľadom k tomu, že som sa naučil fotiť sám a vôbec nie som taký ten umelecký typ človeka, ktorý by dokázal o jednej snímke hovoriť hodiny do hĺbky. Fotografia mi avšak dáva možnosť zachytiť a prezentovať ľuďom pre mňa zaujímavé a dôležité veci. Som rád, že to, čo robím, si našlo svoje publikum a o tie výsledné zábery je záujem.
Ako vyzerá bežný deň v živote Adama Bakaya, ak taký vôbec existuje vzhľadom na takmer neustálu zmenu prostredia?
Môj program v Prahe do veľkej miery záleží na komerčných projektoch, ktorým sa v danej chvíli venujem. Občas to je tak, že vstávam skoro ráno a fotím celé dni a niekedy naopak týždeň-dva nič podobné nerobím a trávim čas v ateliéri. Práve to je priestor, kde mám čas venovať sa svojim veciam alebo poprípade vymýšľať ďalšie cesty a tak ďalej.
Vedel by si nám prosím ťa prezradiť, respektíve menovať aspoň pár slovenských alebo českých fotografov, ktorých práca sa ti páči a možno je pre teba istým spôsobom aj inšpiratívna?
Paradoxne v poslednej dobe sledujem prevažne komerčných a módnych fotografov, ako je napríklad Benedikt Renč, Branislav Šimončík alebo Matúš Tóth. Všetko je to niečo úplne iné, ako robím ja. Viem, že ja by som módnu fotografiu robiť zrejme nemohol. Človek k tomu potrebuje určité cítenie, ale veľmi ma baví to pozorovať. Inak si idem skôr ľudí zo zahraničia, ktorí fotia pre média ako Highsnobiety, Fader, Wired, Vice... Alebo fotografov dokumentujúcich napríklad vojnu v Sýrii.
Adam, ani teba neminie naša klasická "Refresher" otázka a to: Aký film, seriál, hudobný album, hru, aplikáciu alebo technickú vychytávku máš v obľube a vrelo by si ju odporúčil aj našim čitateľom?
Ak to zoberiem postupne, ako si to napísal v otázke, tak z filmov v poslednom období pozerám skôr staršie kúsky, keďže mi príde, že som už všetko zabudol. Napríklad naposledy som sledoval Usual Suspects či LA Confidential. Väčšinou ak sa nachádzam doma, tak si zvyknem pustiť South Park alebo niečo obdobne ľahké. Z hudobných albumov ma nič nového výrazne neoslovilo vzhľadom na to, že ma prestalo baviť počúvať stále hip-hop, respektíve rap a celkovo sa snažím vyhýbať "Hypebeast" scéne, ktorá je aktuálne mimoriadne obľúbená. Oslovil ma ale nový album od Gorillaz a skôr si idem metálové veci, ako Parkway Drive a podobne. Hry už moc nehrávam, v minulosti to ale pomerne dlho u mňa vyhrávalo World of Warcraft a Counter Strike. Bohužiaľ, teraz už na to nemám dostatok času.
Kultúra a umenie zažíva v našich končinách konečne výraznejší rozmach, čím sa nám naskytuje priestor pre otázku: Ktoré miesta či aktuálne výstavy v rámci našich dvoch krajín by sme mali navštíviť čo najskôr?
Nie som úplne typ človeka, ktorý by chodil na výstavy alebo podobné akcie, takže neviem. Do galérií chodievam skôr počas ciest po Európe. Len nedávno bola Fashion Deala, čo mi tak napadá. Minulý rok som tam vystavoval fotky a viem, že tam bolo veľa zaujímavých vecí pre mladých ľudí. Takže asi najskôr tam.
Aké sú tvoje plány na najbližšie obdobie a kde vidíš samého seba o takých povedzme 5-10 rokov?
Snáď budem pokračovať v tom, čo robím. Fotenie je ako všetky ostatné veci či povolania. Človek sa musí neustále istým spôsobom posúvať, aby to bola stále zábava a naplňovalo to aj daného jednotlivca. Rozhodne sa chcem držať dokumentárného štýlu fotiek a začať pracovať na fotení v ateliéri, ale uvidíme, ako to celé dopadne.
Adam, na záver by sme sa ti chceli veľmi pekne poďakovať za tvoj čas a teraz už prenechávame priestor tebe, aby si mohol zanechať aspoň stručný odkaz našim čitateľom a svojim fanúšikom.
Venujte sa niečomu, čo vás naozaj baví. Verím tomu, že v súčasnej dobe sa dá preraziť s čímkoľvek v prípade dobre odvedenej práce a výdrže. Ďakujem vám za rozhovor a držte sa.
