Nekonečné nemusí byť len množstvo hviezd, ale aj vesmírov.
Vesmír predstavuje pre mnohých niečo neznáme, nakoľko jeho veľkosť je v porovnaní s našim malým svetom, respektíve Zemou naozaj ohromná. Už len v našej galaxii je obrovské množstvo planét, hviezd a ďalších objektov, ktoré ľudstvo nedokáže ešte veľmi dlhú dobu preskúmať, ak je to vôbec možné. Napriek tomu je úctyhodné, za akú krátku dobu sme o vesmíre načerpali množstvo nových poznatkov, aj keď ako som spomínal, sotva sme sa nazreli “pod povrch” celej problematiky a komplexnosti vesmíru. Poď teda nahliadnúť do tohto tajomného sveta a prečítaj si 10 zaujímavostí, ktoré si o vesmíre zrejme nevedel.
1. Keď sa pozeráš na nočnú oblohu, pozeráš sa do minulosti
Ako je to vôbec možné? Jednoduchá matematika a fyzika. Hviezdy, ktoré vidíme na nočnej oblohe, sú od nás vzdialené na niekoľko desiatok, ba až stoviek svetelných rokov (1 svetelný rok = 9,460,528,400,000 kilometrov). Kvôli obrovskej vzdialenosti trvá veľmi dlhú dobu (v ponímaní ľudského vnímania), kým k nám svetlo z hviezd dorazí a tým pádom na nočnej oblohe vidíš len to, ako dané hviezdy vyzerali v minulosti. Napríklad Vega, najjasnejšia hviezda v súhvezdí Lýra a celkovo piata najjasnejšia hviezda na oblohe, je od našej Zeme vzdialená “len” 25 svetelných rokov, čo je relatívne blízko. To znamená, že na nočnej oblohe sa pozeráme na svetlo, ktoré hviezda vyžarovala pred 25 rokmi. V prípade iných hviezd však môže ísť o stovky až tisícky rokov.
2. Vo vesmíre možno nájsť gigantický oblak tvorený alkoholom
Sagittarius B ti zrejme nič nehovorí, no ide o molekulárne mračno, ktoré sa nachádza v blízkosti centra našej galaxie, Mliečnej cesty. Vzdialený je od Zeme 26 000 svetelných rokov, čiže nám ostanú len oči pre plač, no ide naozaj o obdivuhodný objekt, ktorý obsahuje desiatky miliárd litrov alkoholu. Nepochybujem o tom, že by dokázal zásobovať ľudstvo tisícky rokov (ak by sme tu po takom čase ľudstvo ešte našli).
3. Najvyššia hora sa v našej Slnečnej sústave nachádza na Marse
Nazýva sa Olympus Mons (Hora Olymp) a ide o najvyššiu horu zo všetkých planét, ktoré sa nachádzajú v našej Slnečnej sústave. Táto hora je v skutočnosti obrovská sopka, ktorá by najvyšší vrch našej Zeme, Mount Everest, pokorila hneď niekoľko krát. Hora Olymp na Marse je totiž vysoká 26 kilometrov, pričom priemer základne (v tvare kužeľa) má 624 kilometrov. Dosť na to, aby zakryla takmer celé Francúzsko.
4. Neutrónové hviezdy sú najrýchlejšie sa točiace objekty vo vesmíre
Neutrónové hviezdy sú objekty, ktoré vzniknú po výbuchu supernovy, pričom ide o záverečné štádium vývoja hmotných hviezd. Predpokladá sa, že ide o najrýchlejšie rotujúce objekty vo vesmíre - pri rotácií neutrónovej hviezdy hovoríme o pulzare. Pulzary do okolia uvoľňujú žiarenie, respektíve záblesky, ktoré zasahujú určitú časť vesmíru. Veľmi zjednodušene, impulzy tohto žiarenia (presnejšie rýchlosť týchto impulzov) dávajú astronómom možnosť zistiť rýchlosť rotácie. Najrýchlejšou známou pulzarou je takzvaná PSR J1748-2446ad (naozaj “výstižný” názov), pričom tá dokáže rotovať rýchlosťou až ohromných 70 000 kilometrov za sekundu.
5. Lyžica hmoty z neutrónovej hviezdy môže vážiť až miliardu ton
Ako som spomínal, neutrónové hviezdy sú najrýchlejšie rotujúce objekty vo vesmíre, no nielen tento extrém je o nich doposiaľ známy. Tieto objekty majú okrem spomenutého neuveriteľnú hustotu a sú zložené prevažne z neutrónov. Nakoľko vznikajú pri výbuchu supernovy pôsobením extrémneho tlaku, hmotnosť celej hviezdy sa stlačí do veľmi malého objemu. Odhaduje sa, že ak by si dokázal dostať na obyčajnú lyžicu časť tejto hmoty priamo z centra neutrónovej hviezdy, vážila by zhruba miliardu ton.
6. V našej galaxii je zhruba 400 miliárd hviezd
Okrem našej najbližšej hviezdy, zdroju našej energie a svetla, máme v galaxii nespočet ďalších hviezd. Mliečna cesta je podľa odhadu tvorená zhruba 400 miliardami hviezd, ktoré sú od našej Zeme vzdialené na svetelné roky.
7. V pozorovateľnom vesmíre môžeme nájsť až 170 miliardách galaxií
Ak sa ti pri predošlom odhade o množstve hviezd v našej galaxii zatočila hlava, tak v prípade počtu galaxií, ktoré môžeme pozorovať z našej Zeme, budeš mať čo robiť, aby si si vôbec dokázal predstaviť to množstvo, aj keď zrejme každý človek s tým má problém. Ako som už zmienil, pozorovateľný vesmír je časť vesmíru, ktorú dokážeme pozorovať z našej Zeme za použitia súčasných technológii. V súčasnosti ide o Hubblov vesmírny teleskop, ktorý určuje vzdialenosť k najvzdialenejšiemu pozorovateľnému objektu.
8. V našej galaxii môže byť až 500 miliónov planét vhodných pre život
Vedci, ktorí skúmajú mimozemský život vo vesmíre, odhadli, že planét vhodných pre život v Mliečnej ceste, teda našej galaxii, môže byť až 500 miliónov. Tieto planéty spadajú do takzvanej obývateľnej zóny, čo znamená, že ich vzdialenosť od ich najbližšej hviezdy je ideálna pre život. Teplota nie je príliš vysoká a voda dokáže existovať v kvapalnej podobe, no okrem toho sú na tejto planéte správne chemické zlúčeniny potrebné k vzniku života. Ak si predstavíš, že vo všetkých ďalších galaxiách existuje rovnaký počet planét vhodných pre život, ťažko veriť tomu, že sme v celom vesmíre sami.
9. Je možné, že existuje nekonečné množstvo vesmírov
Áno, súhlasím, že ide skôr o teóriu ako fakt, no nespomenúť túto stále častejšie omieľanú tému by bola naozaj škoda. V skutočnosti túto teóriu spomína mnoho matematikov, kvantových fyzikov a astrofyzikov a v zjednodušenej podobe znie asi takto - náš vesmír je len jeden z mnohých a všetci jestvujeme v multiverze. Ten tvorí množstvo (až nekonečno) ďalších vesmírov, ktoré sú známe aj ako paralelné vesmíry. Keďže ide o naozaj komplexnú tému, odporúčam ti prečítať si článok o multiverze, ktorý bol u nás prednedávnom publikovaný.
10. Všetci sme stvorení z hviezdneho prachu
Môže to znieť ako zlý žart, no realita je taká, že takmer každý prvok nájdený na Zemi bol vytvorený v horiacom jadre hviezdy. A keďže to všetko vytvorilo v konečnom dôsledku život, dá sa povedať, že aj naše telo je iba produktom hviezdneho prachu. Známu frázu “prach si a v prach sa obrátiš” môžeme v tomto zmysle brať naozaj doslovne. Zaujímavosťou je, že NASA naozaj intenzívne študovala hviezdny prach, pokiaľ ťa táto téma fascinuje, viac sa jej môžeš nabažiť na oficiálnej stránke NASA.
