Pre verejnosť nie je veľmi známa, pretože v učebniciach dejepisu na našich školách sa o nej nič nedozviete. O čo ide?
Drvivá väčšina zemského povrchu je ľuďmi už dávno zmapovaná a len veľmi ťažko by človek hľadal málo prebádané oblasti. Síce by sa ešte dali nájsť od civilizácie oddelené lokality, či už na ostrove Papua-Nová Guinea, poprípade v hĺbke pralesov Južnej Ameriky a Afriky. Mnohí si povedia, že už nie je ani čo hľadať a objavovať. Veľmi sa však mýlia, pretože sa stále zabúda na jeden veľmi podstatný fakt - aj v 21. storočí nemáme tak dobre zmapované morské dná, ako by sme si želali. Nebýva výnimkou, že sa z času na čas podarí objaviť doposiaľ nevídaný druh ryby alebo nejakého iného živočícha žijúceho v temných a ťažko dostupných hlbinách.
Európsky kontinent je síce obklopený mnohými moriami, ktoré po stáročia zostávajú lákavými miestami pre vedcov, výskumníkov, historikov i vyhľadávačov senzácií. My vám teraz predstavíme niečo, o čom ste pravdepodobne v živote nikdy nepočuli. Je známe, že kedysi dávno boli súčasné Britské ostrovy prepojené s kontinentálnou Európu tak, že vtedajší človek sa bez väčších problémov dokázal dostať zo severu na juh a opačne aj pešo. Nakoľko "vďaka" ľadovej dobe boli enormné množstvá vody kedysi takpovediac držané v zajatí ľadu a snehu, existovalo hneď niekoľko oblastí, ktoré existovali len vďaka vtedajšej nízkej hladine morí.
Jednu z nich sme mali aj priamo u nás v Európe, a to konkrétne na severozápade v miestach, kde je dnes Severné more. Podľa najpresnejších výpočtov by malo aktuálne zaberať okolo 570 000 kilometrov štvorcových a čo je ešte zaujímavejšie, jeho priemerná hĺbka je len 98 metrov. Keď sa pozriete na rozdelenia jednotlivých hĺbok, pri pohľade na nižšie priložený obrázok vám to môže prísť smiešne málo. Totižto na mieste, kde sa dnes spomínané Severné more nachádza, nebola vždy masa vody.
Severné more neprekonáva ani len počiatočné pásmo s názvom pelagiál:
Veľmi dávno, ešte počas doby kamennej, sa praveká Európa odlišovala od svojej dnešnej podoby. Ľudia ešte stále žili svojím jednoduchým spôsobom života, lovili zvieratá, zbierali bobule a podobne. Práve počas pleistocénu trvalo obdobie výrazného striedania ľadových a medziľadových dôb a vďaka vtedajším klimatickým podmienkam bolo veľké množstvo vody držané v ľadovcoch a snehových pláňach, čoho dôsledkom bola znížená hladina morí a oceánov. A práve táto skutočnosť dopomohla vzniku jednej z mimoriadne priaznivých oblastí pre ľudí i zvieratá. Približne pred 450 000 rokmi pokryl oblasť dnešného Severného mora ľadovec (vtedy tam ale toto more nebolo, iba súš) a spolu s ním vzniklo približne v strede aj veľké jazero. Krajina však bola studená a nehostinná, nakoľko tundra nie je najpriateľskejšie prostredie pre živočíchy a rastliny. Odtok od spomínaného jazera mal byť dosť silný a nestále prúdy vody tak dopomohli k vzniku tzv. Channel River, teda rieke ústiacej do Atlantického oceána na východe. Práve v týchto časoch sa začal dlhý proces oddeľovania Britských ostrovov od kontinentálnej Európy.
Ešte pred 18 000 rokmi, počas posledného zaľadnenia, bola väčšina spomenutej oblasti stále pokrytá ľadovcom a hladina vtedajšieho okolitého mora bola o 120 metrov nižšia ako dnes. Postupne sa však začalo otepľovať a ľadovec ustupoval. Sled udalostí a príroda sama tak umožnila vznik zaujímavého miesta. Dostalo názov Doggerland a nachádzalo sa, ako sme viackrát spomínali, na území, kde sa dnes rozprestiera Severné more bohaté na nerastné suroviny. Aj kedysi išlo o významné miesto. Vďaka existencii Doggerlandu boli súčasné Britské ostrovy prepojené s kontinentálnou Európou, čo si pre lepšiu predstavu môžete pozrieť na nižšie priloženom obrázku.
Aj takto mohol vyzerať tamojší bežný život:
Vytvorilo sa tak údolie, do ktorého sa vlievali veľké rieky ako Temža, Rýn i ďalšie, čo zabezpečovalo neustály prísun sladkej vody. Ako krajina Doggerlandu teda vyzerala? Predstavovať by sme si ju mali ako nížinu plnú mokradí a močiarov, pláží, úrodných pôd, lesov, lužných lesov atď. Tamojšie podmienky boli priam ideálne pre zvieratá, a tak sa mohlo jednať o plochu bohatú na desiatky druhov vtákov, cicavcov, rýb a podobne. Jej potenciál si ihneď uvedomili aj ľudia, a preto sa sem vybrali. "Počas obdobia mezolitu išlo o raj na Zemi," vyjadril sa Bernhard Weninger z Kolínskej univerzity.
Rozsah Doggerlandu:
Bohužiaľ, všetko má svoj koniec a krutý osud nevynechal ani Doggerland. Ako sa svet otepľoval, rýchlejšie sa topili aj ľadovce, čoho následkom bolo zvyšovanie hladín morí a oceánov. Nakoľko Doggerland bol nízko položený a výraznejšie kopce sa tu nenachádzali, postupne sa jeho územie (okolo 10 000 p.n.l.) začalo zmenšovať. More tak zaplavovalo čoraz väčšie územia a zver spolu s pravekými ľuďmi museli začať ustupovať. So záplavami išlo ruka v ruke aj oddeľovanie Britských ostrovov (vtedy išlo iba o pahorkatinu na východe, nič "britské" samozrejme neexistovalo) od kontinentálne Európy a 6500 p.n.l. sa obe časti definitívne rozlúčili. Plocha Doggerlandu sa síce radikálne zmenšila, no ešte nezanikla. Približne v rozmedzí 6100-6300 p.n.l. došlo k veľkej katastrofe. Pri nórskom pobreží sa pod morom v dĺžke 290 kilometrov zosunula obrovská masa sedimentu o odhadovanom množstve 3 500 kilometrov kubických. Dôsledkom zosuvu bolo masívne cunami, ktoré sa prehnalo severnými oblasťami Atlantického oceána. Bohužiaľ "smrteľne" zasiahlo práve Doggerland.
Nástroje objavené na dne Severného mora:
Vlna sa prehnala celou oblasťou a spôsobila hotovú spúšť. Podľa odhadov mala mať v čase, kedy narazila na dožívajúci Doggerland výšku asi 5 metrov. Existuje ale ešte možnosť, že kúsok Doggerlandu ešte zostal vyčnievať nad hladinou, no niekoľkokrát menší, ako počas najlepších rokov. Poslednú ranu mu však zasadilo jednou z najväčších jazier, aké kedy na Zemi existovalo. Jazero Agassiz malo rozlohu až 440 000 kilometrov štvorcových, dosahovalo maximálnu hĺbku okolo 200 metrov a nachádzalo sa v severných oblastiach dnešnej Severnej Ameriky. Práve kvôli jeho odvodneniu sa opäť zvýšila hladina morí a tak došlo ku konečnému zatopeniu celého Doggerlandu. Severné more tak dostalo svoju súčasnú podobu.
Nižšie vidíte vyznačenú oblasť s názvom Dogger bank - t.j. plytké piesočnaté miesto bohaté na rybolov. Hĺbka mora tu dosahuje malé čísla a ide o pozostatok zaplaveného Doggerlandu:
Čo je ale v dnešných časoch pre nás zaujímavé, je hľadanie historických artefaktov, predmetov či nástrojov. Nakoľko ľudia boli v tejto nížine usadení, určite po sebe zanechali celý rad veci, ktoré ešte stále čakajú na nájdenie. Významné objavy z danej oblasti sa doposiaľ podarili hneď niekoľkým osobnostiam. Medzi ne patrí napríklad Clement Reid, Brit, ktorý tu našiel zvyšky suchozemských zvierat. Postupom rokov došlo k nálezom kostier mamuta, leva, no nezaostávali ani ľuďmi vyrobené nástroje. Dokonca sa zaknihovalo aj objavenie lebky neandertálca starej cca 40 000 rokov. Nakoľko pri hľadaní ďalších zvyškov dávnych dôb je najväčšou prekážkou práve prítomnosť Severného mora, určite na budúcich hľadačov čakajú ďalšie zaujímavé predmety.
Reidova mapa zaplaveného Doggerlandu:
Čo dodať k záveru? Keď si zoberieme fakt, že viac ako jedna miliarda ľudí žije v tesnej blízkosti morí, bolo by veľkým nešťastím, ak by sa hladina začala dvíhať aj v súčasnej dobe.
