Potrebujete si osviežiť pred Covenantom pamäť a zistiť, čo sa udialo v predošlých dieloch z Votrelčej ságy? To všetko a oveľa viac zaujímavostí nájdete v najnovšom diele Kultovín.
„Vám stále nedochádza s čím máte dočinenia, však? Dokonalý organizmus. Jeho fyzickej dokonalosti sa môže vyrovnať jedine jeho chladnokrvnosť", Ash, USCSS Nostromo 2122.
Kultoviny, ktoré musíte vidieť? Predstava, že niekto nevidel Alien od Ridleyho Scotta je pre mňa rovnako neuveriteľná ako predpoklad, že by mal Zdeněk Troška niekedy nakrútiť kvalitný film. No je možné, že niekto taký existuje. Keďže premiéra Covenant (tiež Ridley Scott) sa pomaličky tlačí do kín a bude znamenať ďalší prírastok do votrelčej zbierky, poďme si túto tajuplnú ságu rozobrať od základov. A nezabúdajte...
Vo vesmíre vás nikto nebude počuť kričať
Všetko sa začalo koncom sedemdesiatych rokov, kedy, v tom čase už štyridsaťročný, britský reklamný mág dostal skromný rozpočet 11 miliónov dolárov aby nakrútil hororové sci-fi s pomerne pofidérnou premisou. Posádka vesmírneho korábu sa ocitne zoči-voči neznámemu monštru, ktoré začne jedného po druhom zabíjať. Synopsa ako z béčkového monster movie z amerických päťdesiatych rokov, dokonca úplne na začiatku bol v hre aj nápad skombinovať space operu podobnú Star Wars s niečím ako Čeľuste len, samozrejme, vo vesmíre. To by sa však nemohol extrémne talentovaný režisér spriahnuť s úchylným švajčiarskym maliarom a sochárom R.H. Gigerom a plejádou sľubných hercov, akými boli Sigourney Weaver (pôvodne bola pre túto úlohu zvažovaná aj Meryl Streep), Tom Skerritt, Yaphet Kotto, Veronica Cartwright či už pomerne etablovaní Ian Holm (Lord of the Rings) ako andorid Ash a John Hurt (1984). K tomu si pridajte atmosféricku hudbu Jerryho Goldsmitha, ktorý už vtedy patril medzi špičku a dostanete dielo, ktoré sa zapíše do dejín.
Scott z detinského nápadu spravil nervydrásajúci horor zameraný skôr na atmosféru, tajomnosť a nejaký ten filozofický presah ako na lacné ľakačky a hektolitre krvi. Aj keď tej si čo-to samozrejme užijeme tiež, Kane (John Hurt) by vedel rozprávať. Scenár napísal Dan O'Bannon a do filmu prepašoval pár sexuálnych metaforických aktov, pretože, podľa jeho slov, sex ľudí znervózňuje a tým pádom bude celkové napätie pri sledovaní snímky väčšie. Erotika a sexualita je rovnako popretkávaná celou Gigerovou tvorbou, takže tento koncept sa výrazne odrazil na vizuálnej stránke nielen interiérov, ale aj na mimozemských organizmoch, ktoré boli súčasťou deja. Legendárnu potvoru v podstate celý film nebolo vidieť a v plnej kráse sa objavila až pri konci. Dnes však táto scéna pôsobí trošku amatérsky, ale, keďže zvyšok je dokonale nadčasový, môžeme tento trikársky kiks tvorcom odpustiť.
Apropos, triky. Za tie si Giger odniesol spolu s ďalšími modelármi kulís a autormi efektov zlatú sošku a Xenomorf (tak je v sérii tento tvor často charakterizovaný) s hlavou, ktorá schválne pripomína penis, sa stal popkultúrnym fenoménom. V tom čase žiadne CGI - votrelec bol tvorený kostýmom, ktorý si na seba navliekol dvojmetrový študent z Nigérie. Vďaka svojej výške a štíhlej postave mu oblek sedel ako uliaty. Tak isto model lode Nostromo, na ktorej sa väčšina filmu odohrávala, bol v mierke 1:1. Jeho chodby boli také úzke, že štáb a zariadenie pre nakrúcanie sa do nich ledva zmestil, čo sa nakoniec pozitívne odzrkadlilo na ešte väčšej stiesnenosti výslednej atmosféry. Tej vo veľkej miere pomohol aj hudobný podmaz, ktorý si Goldsmith požičal zo svojho staršieho filmu Freud (John Huston). Pôvodne boli tieto témy použité iba ako pracovná verzia, no režisérovi sa páčili natoľko, že sa ich rozhodol použiť.
Príbeh bol jednoduchý, ako bolo plánované od začiatku. Posádka nákladnej vesmírnej lode sa predčasne zobudila z kryo-spánku, pretože palubný počítač zachytil núdzový signál z neďalekej planéty. Keďže naša hlavná hrdinka Ellen Ripley (Sigourney Weaver) a jej kolegovia mali v zmluve, že v takomto prípade musia preskúmať pôvod volania o pomoc, vyslali záchranný modul na neznámu planétu, na miesto, odkiaľ správa pochádzala. Kane, Dallas a Parker po prístatí objavili vrak havarovanej lode a v nej čudné kožovité útvary vajcovitého tvaru. Jedno sa však otvorilo a neopatrnému Kaneovi sa prisal na helmu živočích podobný chobotnici (tzv. facehugger) a nechcel dolu za žiadnu cenu.
Až po čase zovretie uvolnil, no posádka sa tešila predčasne, keďže v neštastníkovi zanechal zárodok príšerky, ktorá sa rozhodne nechcela kamarátiť. Zvyšok už buď poznáte, alebo spoznáte. Nemá cenu sa rozpisovať, čo sa dialo potom. Film zarobil takmer desaťnásobok rozpočtu a stal sa v podstate okamžite kultovým. V novinách sa často objavovali správy, že kde-tu niekto pri projekcii odpadol, mnoho ľudí po nej mali panický strach z tmy alebo nočné mory. Votrelec dokonca prekĺzol aj pomedzi prsty totalitnej cenzúry vo vtedy ešte socialistickom Československu a premietal sa teda aj u nás v kinách. Súdruhovia síce neradi púštali filmy zo západu našim divákom, no Scottovu snímku si vysvetlitli ako jasnú kritiku kapitalizmu a veľkých korporácii, a tak si ho mohli vychutnať aj naši rodičia či starší súrodenci.
My mladší sme mali reprízu až na pirátskych VHSkách takmer o dekádu neskôr, ale kult nezničiteľnej obludy, ktorá mala namiesto krvi kyselinu, bol taký silný, že roztrasené video a jednohlasný simultánny dabing nás o zážitok neobral. Neskôr v čase nosičov DVD a internetových pirátskych verzií sa objavil aj režisérsky zostrih, ktorý príbeh dopĺňa o pár menej dôležitých scén. Je však paradoxne kratší ako kinoverzia. Alien sa teda navždy zapísal ako jedna z najlepších a najobľúbenejších snímok ako medzi kritikmi, tak aj divákmi, a to rovno v rámci dvoch žánrov - science fiction a horor. Popredné miesta rebríčkov obsadzuje dodnes a vyzerá to tak, že ešte aj dlho bude.
Tentokrát je to vojna
Jeho popularitu samozrejme reflektovali aj iní filmári a začali bezškrupulózne kopírovať. Niektoré klony boli aspoň priemerné (Deep Star Six, Leviathan), niektoré boli príšerné, no a jeden bol dokonca distribuovaný ako regulérna dvojka Scottovho Aliena, hoci šlo o úplne iný a, pripomínam, veľmi zlý film (Alien 2 - Sulla Terra). Skutočné pokračovanie našťastie dostal do rúk James Cameron (Titanic, Avatar), ktorý sa už stihol presláviť peckou Terminator.
Bigger, better, louder! K Aliens si napísal aj vlastný scenár a dobre urobil, pretože ktovie ako by to dopadlo v opačnom prípade. Sigourney Weaver spočiatku váhala a ponuky štúdia odmietala, no presvedčil ju práve spomínaný scenár, jeho kvalita a dôraz na jej postavu. Silná ženská hrdinka je nielen doménou tohto režiséra, ale v podstate aj jeden z hlavných trademarkov celej ságy. Výsledok bol fenomenálny. Železný Jim tému poňal viac akčne, viac od podlahy, všetkého bolo skrátka viac, ale ani pomyslieť na úkor kvality. Príbeh mal pôvodne vyzerať ináč, no producentom sa daná verzia nepozdávala, pretože by sa výrazne navýšil rozpočet, takže režisér musel prepisovať. Slizák Burke (Paul Reiser) zo spoločnosti Weyland-Yutani, ktorej patrila aj loď Nostromo z jednotky, ukecal Ripley, aby sa s ním a partičkou mariňákov a úslužným androidom Bishopom (Lance Henriksen známy práve z prvého Terminatora) vrátili na planétu LV-426.
Tam sa začalo peklo predošlého filmu. Čo nasledovalo po pristátí a zbežnom preskúmaní kolónie novousadlíkov, ktorá neodpovedala na správy vysielané zo Zeme, si asi domyslíte. Kým v jednotke bolo monštrum jedno, tu musela naša charizmatická hrdinka čeliť desiatkam. Zo začiatku až nepríjemne sebavedomí vojaci začali padať jeden po druhom, príliš veľké egá podporené uniformami a najmodernejšími zbraňami vystriedala panika a boj o holý život. Proti agresívnym, no veľmi inteligentným Xenomorfom nemali šancu, moment prekvapenia bol príliš silný.
Akčne poňatá dvojka si našťastie zachovala hororové prvky a dobre pracovala s tým, čo Scott začal. Hoci boli Aliens skôr sci-fi akčňákom ako komorným thrillerom, ani tu nebola núdza o napínavé momenty, doplnené skvelými hláškami, fungujúcou chémiou medzi hlavnými, ale aj vedľajšími postavami, výbornými trikmi a hudbou. O tú sa tentokrát postaral James Horner. Hoci niektoré kulisy a miniatúry trochu zostarli, vizuálne toho stále ponúka oveľa viac ako niektoré dnešné digi-bordel blockbustery. Za všetko hovorí desivá votrelčia kráľovná v závere a ikonický súboj s Ripleyovou obsluhujúcou robotický nakladač.
Opäť boli použité animatronické modely a makety, všetko nakrútené ručne. Ak sme už spomínali hláškovanie jednotlivých aktérov, treba jednoznačne vypichnúť repliky vojaka Hudsona (Bill Paxton), ktorý sa občas postaral o riadnu dávku sarkazmu. Jeho „Game over, man“ a „Hey, maybe you haven't been keeping up on current events, but we just got our asses kicked, pal! (asi ste nesledovali posledné udalosti, ale dostali sme riadne na prdel)“, takmer zľudoveli. Nezaostávali ani ostatní a doťahovačky medzi mužatkou Vasquez (skvelá Jenette Goldstein) a zvyškom posádky primerane odľahčili úzkostnú atmosféru.
K filmu opäť existuje rozšírená verzia, ktorá viac poodhalí zo súkromia hlavnej hrdinky a dôvod materinských pohnútok voči malej Newt, ktorá ako jediná prežila besnenie Xenomorfov v kolónii. Jej predstaviteľka Carrie Henn si nikdy predtým, ale už ani nikdy potom nikde nezahrala, čo je možno škoda. Snímku výrazne oživila a dalo by sa povedať, že pre toto pokračovanie urobila to, čo Edward Furlong pre druhého Terminatora ako mladý John Connor. V director's cut ďalej uvidíme, ako sa votrelci dostali do priestorov kolónie alebo napínavú scénu s guľometnými hniezdami, ktorá naozaj stojí za to. Cameronovi to teda zase raz vyšlo, rozšíril mytológiu Gigerovej príšery, skromný rozpočet (20 miliónov dolárov) premenil na slušný zárobok a bolo iba otázkou času, kedy niekto vytiahne nápad na ďalšie pokračovanie.
Trojnásobná úzkosť, trojnásobné nebezpečenstvo, trojnásobný teror
Alebo aj nie. Keďže prvé dva kúsky naozaj zatriasli svetovou kinematografiou, od trojky sa očakávalo veľa. A to nehovoríme iba o divákoch, ale aj producentoch a špekulantoch, ktorí chceli na ďalšom pokračovaní zarobiť a zároveň príliš neriskovať. Projekt bol pôvodne pridelený Rennymu Harlinovi (Die Hard 2, Cliffhanger), no ten nebol spokojný s aktuálnou verziou scenára, tak sa na to vykašľal, aj keď prípravy boli už dávno v plnom prúde. Veľkorysý rozpočet 60 miliónov amerických dolárov (hoci bola produkcia americká, nakrúcalo sa v Anglicku, rovnako ako pri predošlých dieloch) dostal teda režisérsky nováčik David Fincher (Fight Club, Zodiac) a s peniazmi aj mnoho problémov.
Napriek tomu, že padla prvá klapka, scenár nebol ani zďaleka hotový a producenti štábu neustále dýchali na krk, čo viedlo k napätiu a rôznym konfliktom. Že sa všetko neustále prepisovalo a scenáristi sa striedali ako na bežiacom páse, ani nespomínam. Pôvodne sa plánovalo votrelca úplne vynechať, potom sa to zmenilo a chýbať mala Ripleyová. Nakoniec štúdio upustilo od oboch a nakrútil sa príbeh, ktorý mal logické trhliny a nie príliš dobrý spád - film, ku ktorému sa Fincher donedávna radšej ani poriadne nepriznával.
Hovorilo sa o návratoch ku koreňom a komornejšej snímke, základná premisa bola teda jasná. Opäť krvilačný Xenomorf a chudáci, ktorých bude kosiť v uzavretom priestore. K Sigourney Weaver sa pridali herci ako Charles Dance (Game of Thrones), Charles S. Duton alebo dnes už nebohý Pete Postlethwaite (predstaviteľ Kobayashiho v Usual Suspects). Objaví sa dokonca aj Lance Henriksen, ktorý hral v dvojke, tu si však strihne inú, a dodnes presne neurčenú, postavu. Stiesnené priestory vesmírneho korábu alebo vyvraždenej kolónie vystriedala väzenská planéta Fiorina 161, kde si trest odpykáva pár nešťastníkov na už nefungujúcej skládke odpadu. Ripleyová tu núdzovo pristane, no v priebehu pobytu medzi odsúdenými zisťuje, že v záchrannom module boli pravdepodobne dve vajcia a teda dvaja facehuggeri, ktorí mohli do niekoho/niečoho vložiť zárodok. A aj vložili.
Nedáva to síce zmysel, pretože z konca filmu Aliens nie je jasné, ako sa votrelčie zárodky mohli na Ripleyovej loď dostať, ale s tým si tvorcovia veľmi hlavu nelámali. Nevyvážené tempo, ojedinelé nezmysly a nevysvetliteľné zmiznutia niektorých postáv zo scény na celkovom dojme tiež nepridali. Votrelec, hoci tentokrát digitálny, vyzerá na čas svojho vzniku celkom dobre a atmosféra spustnutej skládky ocele vyťahuje tento neštastný film ako tak nad hladinu priemeru. Použitý rozpočet je skrátka vidieť a je tu niekoľko scén, ktoré stoja za to. Nominácia na Oscara za efekty sa teda ušla aj tomuto dielku.
Ak ste toto pokračovanie nevideli, siahnite radšej rovno po predĺženej verzii. Snímku robí kompaktnejšou a doplnené, niektoré dokonca aj zmenené, scény sú výborné. Schválne nepíšeme o režisérskom strihu, pretože Fincher nesúhlasil ani s pôvodnou a ani s touto podobou filmu, dokonca bol taký rozčarovaný, že bol proti tomu, aby bolo jeho meno v titulkoch. Aby toho nebolo málo, povráva sa, že v záchvate amoku zničil aj niekoľko nosičov nakrúteného materiálu. Po jeho ďalších dielach si môžu teraz producenti Alien 3 trieskať hlavy o stenu, že mu nedali voľnejšiu ruku. Fox to však nevzdával a po štyroch rokoch sa chystal značku vzkriesiť.
Koho mám pretiahnuť, aby som sa dostala z tejto lode?
A to doslova. Alien: Ressurection nabral na palubu ďalšieho, vtedy ešte nie tak známeho, režiséra s osobitým prístupom. Bol ním francúzsky Jean-Pierre Jeunet (Le Fabuleux destin d'Amélie Poulain), o scenár sa postaral Joss Whedon (Avengers) a castingom prešli zvučné mená, ako Winona Ryder, Michael Wincott, Ron Perlman alebo francúzsky sympaťák Dominique Pinon. Minutých 70 miliónov dolárov naozaj bolo vidieť, štvorka má jedinečný vizuál, po formálnej stránke snímke nebolo čo vytknúť. Obsah bol však problematickejší.
Príbeh ako taký bol vymyslený ešte celkom dobre. Dvesto rokov po konci Fincherovej trojky skupina armádnych vedcov naklonuje Ripleyovú ako vedľajší produkt pri „výrobe" votrelčej kráľovnej zo zvyškov tkaniva, ktoré zrejme našli na Fiorine 161. Tej sa však zmiešala DNA s tou zo známeho Xenomorfa a získala nadľudské schopnosti. Pre spoločnosť má cenu ako vedecký artefakt a objekt skúmania, no kvôli neuveriteľnej sile a nevypočitateľnosti ju držia nakrátko ako väzňa. Problém nastane, keď na palube pristane posádka pirátskej lode, ktorá začne robiť problémy. Karty sa zamiešajú a opäť sa dostávame do zabehnutého rámca - skupina ľudí sa snaží prežiť vyčíňanie neľútostných monštier.
Potiaľto to môže vyzerať sľubne, no problém bol v spôsobe, akým Jeunet celú vec podal. Jeho cynizmus a sarkazmus síce sériu trochu oživil, no častokrát zachádzal priďaleko a niektoré scény boli tak pritiahnuté za vlasy, že pôsobili skôr ako paródia. Čudný hybrid človeka a votrelca na konci bola už iba pomyselná čerešnička na torte. Ono, nie že by sa vzhľad hlavného mimozemského záporáka vo filmoch nemenil. V podstate každý režisér si ho po konzultácii s Gigerom trošku prispôsobil, ale v tomto prípade niekto riadne prestrelil. Je známe, že Xenomorf na seba preberá určité vlastnosti hostiteľa, čiže ináč sa bude správať, ked sa zrodí z človeka a trošku ináč, keď zo zvieraťa (Scott sa s týmto nápadom viac pohral v neskoršom Prometheovi).
Vzkriesenie malo však aj čo ponúknuť. Niektoré vydarené scény nabité akciou a v tom čase dobrými digitálnymi trikmi, pár podarených vtípkov, svižné tempo a nejedná desivá scéna nenáročnému obecenstvu postačili. Osobne ho mám aj napriek spomenutým nedostatkom radšej ako Fincherov film, hoci ťažko povedať, ktorý je viac problematický. Bohvie ako by to dopadlo, keby namiesto poetického francúza vybrali buď pôvodne zamýšľaného Dannyho Boyla (Trainspotting) alebo Davida Cronenberga (The Fly, Eastern Promises). V tom druhom prípade to mohla byť slušná úchylnosť.
Pátranie po pôvode ľudstva môže viesť k jeho zániku
Potom nastalo ticho. Ticho, ktoré bolo prerušené až takmer 15 rokov po premiére Jeunetovho pokusu dať sérii novú a dôstojnú tvár. Správy o novom filme boli rôzne, no zaujímavé začali byť až vtedy, keď sa odkleplo, že ďalšieho pokračovania sa ujme sám maestro Scott. Hoci po rozpačitom Robinovi Hoodovi sa vzniesla aj vlna skepticizmu, očakávanie boli v niektorých prípadoch privysoké až nereálne. Ďalšou zaújimavou novinkou bolo, že by sa nová snímka mala venovať tomu, čo sa odohralo pred prvým stretnutím Ripleyovej s legendárnym monštrom a že sa možno dozvieme viac aj o neznámom mimozemskom obriom pilotovi (tzv. Spacejockey) zo stroskotanej lode na LV 426, ktorá prvýkrát vyslala signál. Prišli prvé správy, prvé teasery a sprievodné krátke filmy a bohužiaľ aj prvé problémy. Scenár sa opäť prepisoval a menil a spolu s ním aj jeho autori. Pôvodne malo ísť o plnohodnotný prequel k Alien, no nakoniec sa nám dostalo niečo, čo malo rozšíriť mytológiu votrelcov iba sčasti a skôr sa venovať samotnému pôvodu a dôvodu existencie ľudstva.
Dänikenovský námet o mimozemšťanoch, ktorí nás stvorili s určitým zámerom, šmrncnutý Lovercraftom a jeho Mountain of Madness, a to všetko s „votrelčou DNA", ako sa tvorcovia často nechali počuť, znel príliš lákavo. Lindelofova (Lost) verzia scenára však zarobila na chaotický, čudne vyrozprávaný a nekonzistentný príbeh, ktorý priniesol oveľa viac zbytočných otázok ako uspokojivých odpovedí. Ridley Scott je majster svojho remesla a plodný vizionár, no v tomto prípade si vzal príliš veľké sústo, ktoré sa mu čiastočne rozsypalo pod rukami. Krásny vizuál a slušný rozbeh zabilo nelogické a príšerné chovanie postáv, zvláštne nastrihané scény a záver, ktorý pôsobil ešte hlúpejšie ako ten z Jeunteovej štvorky. Svoje možno spôsobila aj absencia Gigera, ktorý pre Promethea navrhol iba nástennú maľbu, o ktorej sa mnohí domnievajú, že zobrazuje kráľovnú, aká bola napríklad v Cameronovom Aliens.
Ako som spomínal, otázok ponúkol dej veľa a keďže žijeme v časoch konšpirácii a internetového mudrlantstva, existuje obrovské množstvo rôznych výkladov, či už príbehu samotného, zámerov tvorcov alebo votrelčej mytológie ako takej. Scott na kritiku reagoval spočiatku pomerne odmerane. Tvrdil, že s prácou Lindelofa, ktorú fanúšikovia považujú za najväčší kameň úrazu, je spokojný a že verzia, ktorá bežala v kinách obstojí ako samostatné dielo bez akejkoľvek rozšírenej verzie, ktorá by mohla čo-to objasniť. Na nosičoch sú síce pridané zábery, ktoré sme na plátne nevideli, ale nie v rámci novo nastrihaného filmu, ako to býva zvykom, ale iba ako bonusový materiál. Neskôr sa však vyjadril, že treba brať do úvahy aj názor divákov a že možno ich túžbu vidieť klasickú pôvodnú potvorku, na akú sme boli zvyknutú, podcenil. Bodaj by to bol jediný problém tejto snímky.
Utekaj, skry sa, modli sa!
Prometheus zarobil takmer pol miliardy a aj vďaka otvorenému koncu si teda vyšliapal cestičku pre ďalšie pokračovanie. Paralelne so Scottom a štúdiom Fox začal na inom filme z tohto univerza pracovať aj talentovaný Neil Blomkamp (District 9). Na scénu sa mala vrátiť aj Sigourney Weaver. Bohužiaľ z tohto však vzišlo (viac tu), a tak sa dočkáme „iba" sequelu Ridleyho kontroverzného diela. Premiéra Covenanta nám už kvapká cez posledné palubné podlažie a ohlasy zo zahraničia zatiaľ hovoria o celkom podarenom a dostatočne desivom a napínavom horore, ktorý v niektorých ohľadoch prekonáva svojho staršieho brata. O čom bude, kto si v ňom zahrá a čo od neho môžeme očakávať, tomu sme sa venovali v nejednom článku (klikajte sem, sem a sem). Najlepšie však bude presvedčiť sa a zažiť to na vlastnej koži. Snáď to bude stáť za to.
