Poznáš všetky dobroty, na ktoré sa chodí v Bratislave? A čo tie ukryté, o ktorých vie len naozajstný fajnšmeker? Z nasledujúceho rebríčka môžeš zistiť, ako dobre sa vyznáš v gastronomických legendách nášho hlavného mesta.
Ak sleduješ pozorne Refresher, určite ti neušlo, že vznikla mapa podnikov s dobrým jedlom, aby si už nemusel nechávať na náhodu, keď dostaneš chuť na niečo nové.
Existuje ale niekoľko jedál, ktoré sú ešte viac než len „v pohode“. Sú legendami, o ktorých kolujú chýry a kto je v Bratislave nový, nie je v obraze, kým ich nevyskúša.
Nevymysleli ich žiadni hviezdni šéfkuchári a väčšina z nich ani nestojí toľko, aby ste museli dvakrát premýšľať, či si ich dáte práve dnes.
Na niektoré sa stoja dlhé rady, alebo je veľmi ťažké nájsť v nich voľný stôl. Iné sú zase dokonale zašité a povie vám o nich zasvätený kamarát, spolu s komplikovaným popisom, kde a ako sa k nim dostať.
Som Čoje a ak pozorne sleduješ môj Facebook alebo Instagram, žiadne z týchto jedál ťa určite neprekvapí. No povedal som si, že bude super, ak si ich dáme takto krásne dokopy na jednom mieste.
A ak do niektorej z diskusií hodíš ostatným tip na niečo, čo je legendárne pre teba a chýba ti to tu, potom si účel tohto článku pochopil úplne najlepšie. :)
Príjemné objavovanie a dobrú chuť!
10. Balkánsky burek
Burek síce pochádza z Bosny (a jeho predchodca až z územia dnešného Turecka), no keď si ho zredukujete na základný koncept, dostanete univerzálny celosvetový archetyp jedla: mäso s pečivom. V prípade najznámejšej bosnianskej verzie bureku ide o mleté mäso zabalené do ruličky lístkového cesta, ktorú následne zrolujete do väčšej či menšej špirály.
Bratislave chvíľu trvalo, kým ho objavila, no keďže toto mesto miluje pouličné lístkové cesto plnené hocičím, bolo to viacmenej otázkou času. Dnes si už burek môžete dať kdekoľvek v centre vďaka sieti pekární Starý mlyn.
Ale!
Ak chcete ochutnať etalón všetkých burekov a nevadí vám, že si tým ten zo Starého mlyna navždy pokazíte, odporúčam zájsť v pracovné dni medzi 10:00 a 18:00 do malej bezmennej pekárničky na Gessayovej. Robia tu väčšie bureky za menej peňazí, no čo je najdôležitejšie, hlavne mäsový a kapustový patria k tomu najlepšiemu, čo v meste ochutnáte.
Skrátka:
Čo: Mäsový alebo kapustový burek. Aj pizzový je dosť v pohode.
Kde: Bezmenná pekáreň, ktorú vedie pani Milutinovič na Gessayovej 33 (zozadu)
Za koľko: 1,30 až 1,50 € za kus
9. Najlepší slovenský foodtruck
Bratislave sa v posledných rokoch podarilo dobehnúť takmer všetky gastronomické trendy. Okrem foodtruckov. Je veľa prevádzok, ktoré majú aj svoju mobilnú alebo pop-up verziu, no skutočných slovenských foodtruckov je tu hrozne málo a ešte menej takých, ktoré aj naplno využívajú svoju mobilitu a predávajú na rôznych miestach. A tými rôznymi miestami nemyslím ďaleké Brno, kde je hviezdou slovenský foodtruck Búcheck.
Poľná kuchyňa je síce viac „foodtrailer“ než „foodtruck“, no aj tak ide neexistujúcej slovenskej foodtruckovej scéne vzorom. Obieha rôzne miesta a až na polotovarové hranolky podáva jedlá, ktoré sú tak plnohodnotné a gastronomicky premakané, ako sa to len dá v stiesnenom minipriestore na kolesách.
Dlhoročnou hviezdou Poľnej kuchyne sú fish and chips s pomarančovou majonézou a hráškovým pyré. Koncom minulého roka prestala robiť moje najobľúbenejšie jedlo - masívny hovädzí sendvič - a odvtedy čakám, ktoré z obmieňaných jedál sa stane druhou stálicou.
Tak napríklad v čase, keď toto čítate, Poľná kuchyňa odpremiérovala dlho očakávanú novinku - teraz radšej prehltnite sliny - škvarkový pagáč plnený údenou a pečenou krkovičkou s ananásom, čili, spáleným pórom, mascarpone a ďatlovým octom!
Skrátka:
Čo: Stálica „fish and chips“ ale aj hocičo z obmieňajúcej sa ponuky
Kde: Kde práve odparkujú svoj príves
Za koľko: 5 až 6 €
8. Dve tváre Indie
V hlavnom meste máme kopec podnikov s medzinárodnými kuchyňami a našťastie to už zďaleka nie sú iba rôzne číny či kebaby (jasnačka, že nič proti čínam a kebabom).
Kopec z nich sú však ktovie prečo stále iba také fusion kompromisy: profesionálne etnicky estetizujúce interiéry, slovenskí čašníci, ingrediencie z teska, poslovenčené a fádne chute a maximálne tak zopár cudzokrajných kuchárov schovaných pred zrakmi hostí v kuchyni.
Ashoka je najďalej a najvyššie spomedzi tých, ktoré si svoju národnú kuchyňu idú naopak autenticky a bez kompromisov. V bratislavskej indickej reštaurácii s dlhoročnou tradíciou musíte so slovenčinou na obsluhu veľmi pomaly, no nakoniec sa s vašim indickým čašníkom poľahky a s úsmevom dorozumiete.
Ide o high-end a lahodnú indiu a na večeru sa sem chodí príležitostne. Za trochu vyššiu cenu sa tu dá spoľahnúť na vysokú latku kvality, ktorú si tu udržiavajú dlhodobo. Jedlá majú bohatú, plnú chuť a sú z kvalitných surovín.
A ak práve nemáte plytké vrecká a chceli by ste si dať rovnako špičkovú indiu v nie práve nóbl prostredí, šup do Punjabi Dhaba na Račianskom mýte. Po období, kedy striedavo zatvárali a otvárali a hľadali ideálnu podobu svojej kuchyne sú späť v plnej sile. Za dosť v pohode peniaze tu môžete ochutnať indické jedlá, ktoré aspoň z mojej skúsenosti patria medzi najchutnejšie v našich končinách Európy.
Skrátka:
Čo: Masala je dokonalá klasika, ale ak ste čo k čomu, musíte si dať najštipľavejšie jedlo v meste, kuracie alebo baranie Madrasi!
Kde: Ashoka v hoteli Crowne Plaza, do ktorej sa vchádza od Obchodnej
Za koľko: Odporúčam Mutton Madrasi za 13,90 € s chlebom Roti za 1,70 €, ale neriskujte to bez Mango Lassi za 5,90 €, ktorým uhasíte túto žeravú lávu.
alebo:
Čo: Čokoľvek, čo sa podáva v omáčke, s Paratha plackou a najlepšie bratislavské Mango Lassi k tomu.
Kde: Punjabi Dhaba na zastávke autobusu na Račku smer Trnavské.
Za koľko: Od 3,90 do 6,90 € za hlavné jedlo, s plackou do 1,90 € a Mango Lassi za 1,50 €.
7. Najlepší langoš
Každý pozná praotca bratislavského streetfoodu. A väčšina možno aj podľa názvu tuší, že za toho superjednoduché a superchutné jedlo vďačíme Maďarom. No málokto vie, že langoš sa pôvodne piekol v kamennej peci spolu s bežným chlebom, čo najbližšie k plameňom. Preto jeho názov, ktorý sa do slovenčiny prekladá ako „plamenník“, alebo aj „podplamenník“.
Keď vám niekto bude nabudúce tvrdiť, že na tradície sa nesiaha, pripomeňte mu moment v dejinách, keď neznámy génius prvýkrát nehodil langošové cesto do pece, ale do rozpáleného oleja.
Dnes už síce langoš vytlačili z centra modernejšie streetdfoodové dobroty, no úbytok na kvantite mu pomohol v kvalite. Bratislavčania naňho nezabudli a vôbec sa to netýka iba letných kúpalísk a kolotočov. Vo veľkom sa naň chodí tradične až do Ivanky pri Dunaji, k „Mikimu“, kde ho robia extra jemný a vláčny.
A ak ho ľúbite chrumkavejší, existuje pár miest, ktoré nie sú až tak masovo populárne. Za mňa mocne odporúčam nenápadný stánok „Petržalské langoše“ na Osuského 5, ktorý je okrem nedele otvorený každý deň až do desiatej večer!
Skrátka:
Čo: Langoš
Kde: Miki občerstvenie v Ivanke pri Dunaji
Za koľko: 1,6 až 2 €
alebo:
Čo: Langoš
Kde: Petržalské langoše
Za koľko: okolo 2 €
6. Toskánsko v Rusovciach
Slovensko miluje taliansku kuchyňu. No väčšinou je to žiaľ jednostranný vzťah. Lebo tak, ako Slovensko miluje taliansku kuchyňu, občas je schopné vyviesť jej strašné veci.
Pamätáte si na to peklo pár rokov dozadu, keď ísť dobré jedlo v Bratislave znamenalo striedať dokola päť miest? Alebo riskovať pokazený žalúdok vždy, keď ste to vzdali a šli na zlé cestoviny do niečoho, čo sa väčšinou volalo „Reštaurácia u Ivety“?
Nuž, v tých časoch chodila celá Bratislava do Rusoviec. Ústnym podaním sa šírili chýry o rodinnej reštaurácii v domčeku so záhradou, kde naozajstní Taliani robia nadpozemské ručne robené domáce cestoviny s parádnymi omáčkami a kopec ďalších talianskych dobrôt z autentických dovážaných surovín.
Dnes vám kopec Bratislavčanov povie, že Antica Toscana má najlepšie roky za sebou, no tomu neverte. To len my máme na výber množstvo iných dobrých miest s talianskymi cestovinami a k tomu príležitosti rozmaznávať mlsné jazýčky cestovaním.
No ešte stále je čosi výnimočné na tom, keď sa vám podarí rezervovať si stôl v Rusovciach, urobiť si výlet, nechať sa uviesť k stolu a najbližšiu hodinu predstierať, že ste na rodinnej návšteve u priateľov v Toskánsku, ktorí sú úplnou náhodou majstrovskí kuchári.
Skrátka:
Čo: Čerstvé domáce a ručne vyrábané cestoviny s autentickými talianskymi prílohami
Kde: Antica Toscana
Za koľko: okolo 10 € za tanier
5. Zmrzlina s najdlhšími radmi
Predstavte si, že sa narodíte do slávneho zmrzlinárskeho rodu a celú mladosť sa pripravujete na to, ako jedného dňa preberiete najslávnejšiu zmrzlináreň v meste. Jedného dňa príde konečne ten deň... a práve vtedy si o pár ulíc ďalej otvorí zmrzlináreň baba, ktorá raz pozerala program o varení a rozhodla sa, že si v Taliansku spraví zmrzlinársky kurz.
No a potom behom jedinej sezóny tá baba tú svoju zmrzku vyšvihne rovno na najlegendárnejšiu v meste, na ktorú ľudia bez problémov stoja polhodinové rady.
To prvé sa možno nikdy nestalo, ale keby aj hej, muselo to byť veľmi depresívne, keďže to druhé dokázala Barbara Szalai s Kounom.
Vďaka Kounu sme zistili, že takmer všetky ostatné zmrzliny vrátane tých akože exkluzívnych sa v skutočnosti vyrábajú z prefabrikovaného prášku. A vďaka Kounu sme dokázali pochopiť ten rozdiel, ako môže chutiť zmrzlina z pôvodných ingrediencií.
Veľkú časť ruchu okolo tejto zmrzlinárne tvoria hejteri, ktorí nechápu, ako môže niekto tak dlho čakať na zmrzlinu (lebo oni to vždy vzdajú a štve ich to). Prípadne ako môže niekto dať euro pade za kopček (lebo oni si tú cenu v živote neprerátajú na objem, tobôž nie na kvalitu). Isté je, že keď už jedného dňa o mnoho rokov Koun už nebude, sotva nájdete knihu o „starej“ Bratislave, v ktorej sa o ňom nebudú písať legendy.
Skrátka:
Čo: Ktorákoľvek zmrzlina alebo sorbet
Kde: Koun
Za koľko: 1,5 € za jeden kopčisko
4. Konečne americký hot dog
Dať si v Bratislave americký hot dog kedysi:
Prežívate výnimočný deň a hodláte si ho užiť vo veľkom štýle. A na to vám nestačí len tak hocijaký múčny párok v bielom rožku s vodovou horčicou.
Dnes ste pánom svojho sveta.
A miesto párku máte rovno na pozdĺžne pokrájaný špekáčik s vrchovato nastrúhanou surovou kapustou. A s horčicou AJ kečupom!
Like a boss, lebo tak sa píše aj v logu na vašich fejkových šušťákoch.
Na americký hot dog, ktorý si v centre Bratislavy dáte dnes, môžete bez hanby zobrať naozajstného Američana. Alebo Viedenčana, Pražáka či Budapešťana. A právom očakávať uznanie, ktoré si tak trochu privlastníte. Lebo máte to šťastie a bývate v meste, v ktorom sa len tak na ulici predáva niečo tak skvelé ako hotdog so slaninou a špeciálnou majonézou, prípadne s neuveriteľne lahodnou kombináciou omáčky zo šteklivého modrého syra so sladkým cibuľovým chutney.
Doteraz neviem, ako vyslovovať názov NYC Corner a to, ako si myslím, že by som ho mal vyslovovať, sa mi nikdy vyslovovať nechce. Našťastie nič také nepotrebujem, pretože stačí povedať „Nemáš chuť na hotdog?“ a každému je úplne jasné, o ktorom je reč.
Skrátka:
Čo: Hotdog č.1 alebo 2
Kde: NYC Corner
Za koľko: 3,50 €
3. Ľudové palacinky
Bratislava by mohla mať dokonale lahodné a kulinársky kreatívne palacinky. Prípadne také, ktoré budú mať cesto a plnku z poctivých farmárskych surovín plných výrazných chutí. A nielenže by ich mohla mať, ale ich aj má a aj tak ich v tomto rebríčku nenájdete.
Bratislava má Lacinku.
V Lacinke dostanete palacinky, aké by vám urobila mama. Alebo by ste si ich možno urobili aj sami, keby ste to aspoň trochu vedeli.
Palacinky z Lacinky nie sú totiž žiadna veľká veda a obsahujú iba základné vecí, ktoré už máte dávno doma alebo ich dostanete vo večierke. Sú presne také, ako ich kedysi dávno omylom vymyslel 14-ročný čašník Henri Carpentier v Paríži a potom ešte také, ako ich vypimpoval v gastronomickej izolácii bezmenný ľud Československej socialistickej republiky.
Ak tu stojí palacinka viac ako 40 centov, patrí medzi luxusnejšie. Nikto nechápe, ako je to možné, no Lacinka je miesto, na ktorom sa za tri eurá nadžgáte oldschoolovými palacinkami ďaleko za hranicu paralýzy.
Väčšinou tu stojí šialený rad. A keď ho už takmer vystojíte, ten posledný Jožko pred vami si tých palaciniek určite objedná rovno 40 na rodinnú oslavu. Ale také sa tu nerieši, lebo ľudia si zaslúžia palacinky a Lacinka ich má vždy dosť pre všetkých.
Skrátka:
Čo: Lacné tenké palacinky s jednoduchými plnkami
Kde: Lacinka na Šancovej 18
Za koľko: 30 až 40 centov za palacinku. Ja viem.
2. Battle bratislavských burgerov
Sú mestá, pri ktorých má debata o najlepšom hamburgeri svoju vážnosť a naopak mestá, pri ktorých pôsobí... zlatučko. Bratislava spĺňa všetky predpoklady na to, aby patrila do druhej skupiny. Pretože hej, sme hlavné mesto, no s polmiliónovým obyvateľstvom a turistickým centrom, ktoré prejdete krížom za 5 minút. Najlepší bratislavský burger by teoreticky nemal chutiť oveľa lepšie než ten, ktorý si spravíte doma.
A napriek tomu nám tu vďaka záujmu a popularite vznikla hamburgerová scéna, ktorá znesie najprísnejšie kritériá.
Jej dvomi vrcholovými zástupcami sú Burger Bar na Továrenskej a Roxor na Vysokej. Obe individuálne prevádzky bez sieťových ambícii, ktoré si idú svoju vysokú kvalitu pre svoj obmedzený počet hostí. A čo je najlepšie, navzájom sa dokonale odlišujú.
Burger Bar odporúčam každému, kto na hamburgeri považuje za najdôležitejšie jeho esenciu. Vystihnutie toho, čo majú spoločné všetky hamburgery na svete. Žemľa, omáčky, mäso, syr, a trochu základnej čerstvej zeleniny. Slanina ako bonus.
Majstrovskou disciplínou Roxoru je naopak kreativita a narábanie so špeciálnymi ingredienciami. Tamojšie hamburgre spoznáte podľa ich typickej chute a ak vyskúšate niektorý netradičný, ktorý práve robia - napríklad mexický, avokádový alebo vietnamský - vždy oceníte, ako to všetko dokáže ladiť a byť viac než len súčet ingrediencií.
Skrátka:
Čo: Hamburger Špeciál č.1 s hranolkami
Kde: Burger Bar na Továrenskej 9
Za koľko: 6,50 €
alebo:
Čo: Hociktorý burger
Kde: Roxor na Vysokej 28
Za koľko: 9,20 € aj s najlepšími hranolkami v Bratislave
1. Vietnam, ktorý patrí iba Bratislave
Typický „moderný vietnamsky urban food“ hocikde inde znamená v prvom rade Pho Bo. Táto superjednoduchá hovädzia rezancová polievka je dôkazom, že aby ste svoju krajinu preslávili po celom svete, nepotrebujete na to nič komplikované.
Typický „moderný vietnamský urban food“ v Bratislave ale znamená úplne iné jedlo. Bún bò Nam Bộ je pritom inde vo svete skôr také ničnehovoriace všeličo. Tak napríklad na Wikipédii toto jedlo nemá ani vlastné heslo a počtom hashtagov na Instagrame nesiaha svojmu slávnemu polievkovému krajanovi ani po členky.
Preglejková chatrčka Phong Nam na Miletičke mala pôvodne pre slovenskú časť hostí pripravené úplne iné veci. Fritované klasiky a pre najväčších dobrodruhov kung pao. Potom ale niektorý odvážny dizajnér alebo umelec z Cvernovky ochutnal to divné „Bumbonambo“ pôvodne určené pre vietnamskú komunitu a začal o tom rozprávať svojim kamarátom. Chýr sa začal šíriť rýchlosťou jadrového výbuchu.
Názov tohto jedla znamená „hovädzie rezance z južného Vietnamu“ a vo svojej domovine to vraj nie je ani žiaden stály recept. No to, čo dostanete pod názvom „Bún bò Nam Bộ“ hocikde v Bratislave, je prísne zadefinované legendárnou predlohou z Miletičky - napriek tomu, že niektoré prevádzky ako Papaya či Lotus tie svoje rezancové misy dopĺňajú aj kúskom praženej jarnej rolky.
Tenké ryžové rezance, dusené hovädzie mäso vo vlastnej šťave dochutenej nálevom z ryžového octu, zelenina, klíčky, arašidy, pražená cibuľa a voňavé vietnamské bylinky s charakteristickým koriandrom.
Ak ti vadia dlhé rady a chceš machrovať tým, že sa stravuješ na miestach, ktoré nikto iný nepozná, choď na moju mapu a nájdi si v kategórii Fast Food Hanoi Garden. A nie, nie je to ani jeden z tých dvoch známych Hanoi Gardenov.
Ale ak chceš zažiť Bún bò Nam Bộ, ktoré je bezkonkurenčne najlepším jedlom, aké môžeš ochutnať v Bratislave, Billy Barman s Vecom ti radia dobre: postav sa do šóry v Phong Name na Miletičke.
Skrátka:
Čo: Bún bò Nam Bộ
Kde: Phong Nam na trhovisku Miletičova
Za koľko: 5,50 €
Tento článok nebol sponzorovaný, išlo o subjektívnu recenziu autora. Ak ťa texty od "Čoje" bavia, pozri si aj ďalšie skvelé recenzie, ktoré sa ti zobrazia pod týmto článkom. Prípadne autora sleduj na Facebooku alebo Instagrame.
