Spravodajský portál pre modernú generáciu, ktorá sa zaujíma o aktuálne dianie.
Zaujíma ťa aktuálne dianie? Správy z domova aj zo sveta nájdeš na spravodajskom webe. Čítaj reportáže, rozhovory aj komentáre z rôznych oblastí. Sleduj Refresher News, ak chceš byť v obraze.
Kliknutím na tlačidlo ťa presmerujeme na news.refresher.sk
8. apríla 2017, 16:36
Čas čítania 0:00
Peter Pavlík

Hans Zimmer dokáže celú svoju kariéru prekvapovať a prinášať niečo nové. Aké sú jeho najznámejšie skladateľské postupy?

FILMY A SERIÁLY
Uložiť Uložené

Mnoho slávnych melódií v rôznych štýloch

Žijúci klasik filmovej hudby sa k nám po roku vracia so svojím koncertným turné. Ide o nezabudnuteľný zážitok plný slávnych melódií strieborného plátna. Ak ste teda minulú príležitosť premeškali, máte možnosť to napraviť. Skladby sú navyše v novom aranžmáne, takže vás čaká mnoho prekvapení, aj keď originálne nahrávky poznáte. Väčšina z nich je aktualizovaná na súčasný „zimmerovský sound", ktorého najpopulárnejším nositeľom je soundtrack z Man of Steel. Výrazný autorský rukopis nemeckého rodáka sa rokmi menil a v tomto článku sa pozrieme na rôzne tvorivé obdobia jeho hudby. Kombináciu elektroniky, výraznej rytmiky a burácajúceho orchestra málokto zvláda tak ako on a to, čo mnohí z vás považujú za vykrádanie, je iba využívanie aktuálnych trendov vo filmovej hudbe. A mnoho z nich nastolil práve Zimmer.

Na rozdiel od klasikov, ako John Williams, Jerry Goldsmith alebo Ennio Morricone, neboli nikdy jeho hlavnou devízou silné melódie, ale skôr kúzla s inštrumentáciou a zvukovým designom. Zjednodušene povedané, tam, kde stará škola využívala zapamätateľné motívy a komplikované orchestrálne partitúry vychádzajúce z klasickej hudby (Wagner, Holst, Mozart...), nastupujúca generácia sa viac blížila k elektronickej popovej hudbe. Zaujímavosťou je, že práve Zimmer zložil skladbu, ktorá odštartovala MTV. Video Killed the Radio Star započala nástup videoklipovej generácie a vo videu sprevádzajúcom tento hit môžete nájsť aj jej autora. Konkrétne napr. v čase 02:51

Hans Zimmer dokáže celú svoju kariéru prekvapovať a prinášať niečo nové. Aké sú jeho najznámejšie skladateľské postupy?
Zdroj: audioSEX

Na rozdiel od väčšiny autorov filmovej hudby sú síce jeho skladby okamžite rozpoznateľné, no v rôznych časových úsekoch svoje kompozičné techniky menil a vyvíjal sa. To však neznamená, že svoj starší rukopis hádzal do koša a mnoho vecí používal vo svojej tvorbe paralelne aj s odstupom času. Prvé obdobie môžeme začať jeho soundtrackom k slávnemu Rain Manovi. Jednoduché rytmizované syntetizátory doplnené občasným živým nástrojom využíval v podstate v dvoch modeloch. Jeden z nich bol pre komornejšie snímky, ako napríklad vyššie uvedená klasika, oscarovka Šofér slečny Daisy, Psychopat zo San Francisca alebo Zelená karta.  

Rain Man znamenal otvorenie brány k vysokorozpočtovým projektom a prvú oscarovú nomináciu. V príbehu dvoch rozdielnych bratov ukázal, že hudba k dojímavým filmom nepotrebuje vždy iba slzotvorné melódie.

Najpopulárnejšia kompozícia prvého obdobia bola zložená pre oscarový hit Šofér slečny Daisy. Hravá a príjemna hudba je vhodná aj na samostatný posluch, bez znalosti filmu.

 

Zimmerov minimalistický štýl sa uchytil aj v temnejších látkach, ako napríklad v pozabudnutom thrilleri Psychpat zo San Francisca. Kúzla so syntetizátormi tu dopĺňajú živé nástroje, ako napr. saxofón alebo gitara.

Najviac fanúšikov si však získal najmä pre svoje akčné kompozície. Jeho progresívna práca s elektronikou, doprevádzaná mnohokrát gitarovými sólami a charakteristickou atmosférou tvorila svieži protiklad k žánrovým prácam Michaela Kamena, Alana Silvestriho alebo Jerryho Goldsmitha s Basilom Poledourisom. Poslední dvaja menovaní takisto výrazne používali syntetizátory, no stále v kombinácii s veľkým orchestrom, kde bolo jednoznačne definované, ktorá zložka hudby je živá a ktorá je sledom jednotiek a núl. K tomuto sa ešte neskôr vrátime. Zatiaľ si vypočujte zopár najreprezentatívnejších kúskov z ranného obdobia, zložených pre akčné filmy.

Prvá spolupráca s Ridley Scottom je ukážkou tradičnej Zimmerovej akčnej tvorby prelomu 80. a 90. rokov.

Vplyv popovej hudby výrazne počuť aj v nadupanom soundtracku ku prvej spoločnej spolupráci s Tonym Scottom, bratom Ridleyho. 

Horolezecká dráma je kompiláciou toho toho najtypickejšieho pre autorovu rannú tvorbu.

Album sa skladá iba z dvoch skladieb. Tu je prvá polovica tej prvej. 

Zóna úniku je zabudnuteľný akčňák s Wesley Snipesom. No v tejto skladbe môžete v jej druhej minúte identifikovať postup, akým sa akčná hudba uberala v ďalšom období.

Tretím modelom bola kombinácia spomínaných dvoch postupov. A za ňu si vyslúžil okrem popularity takisto kritické uznanie. Z tohto obdobia nájdeme málo soundtrackov, ktoré by mali výrazne odlišný zvuk než vybrané ukážky. Výnimkami sú najmä nahrávky so živým orchestrom, ako napríklad málo známy kúsok Dom Duchov alebo populárny Leví kráľ, za ktorého získal zatiaľ svojho jediného Oscara. Z akčných kompozícií potom vyčnievajú najmä Broken Arrow a Backdraft, kde už patrne využíval techniky spojené so svojím ďalším obdobím.

Pri práci na dráme z Afriky sa Zimmer prvýkrát spojil so spevákom Lebo M. Na základe soundtracku Power of One mu bola ponúknutá zákazka na zloženie Levieho kráľa.

Zapadnutý klenot z raného obdobia využíva k vyvolaniu atmosféry okrem klasických tvorcových trademarkov najmä etnické píštaly a rôzne exotické zvuky.

Zatiaľ jediný Oscar a nesmrteľná klasika pre jeden z najpopulárnejších animákov histórie.

Najlepšia akčná kompozícia prvého obdobia tvorby a jasná ukážka toho, kam sa bude Zimmerova cesta ďalej uberať.

Hlavný motív pre vydarený akčňák je neskrývanou poctou Enniovi Morricinemu, Zimmerovmu najobľúbenejšiemu skladateľovi. 

Majestátne a nadživotné hrdinské pochody s (väčšinou) samplovanými zbormi, výraznou bicou linkou a elektoronickými slákmi preslávili svojho tvorcu v minulom tisícročí najviac. Zvuk syntetizátorov sa začal približovať orchestru a v tejto ére začala nová éra akčnej hudby. Elektronika a živé nástroje sa takmer bez povšimnutia zlučovali, čo bolo hlavnou zmenou oproti vyššie spomínaným klasikom Goldsmithovi alebo Poledourisovi. Revolúciu započala oceňovaná hudba k ponorkovému thrilleru Tonnyho Scotta Crimson Tide, za ktorú dokonca získal Grammy.

Vo veľkej miere síce vychádzal z Poledourisovho počinu Hon na ponorku, no progres bol zrejmý a poslucháčí soundtrackov mali svoju novú hviezdu. V tomto duchu sa niesli aj neobyčajne populárna Skala a neprávom pozabudnutý Peacemaker. Paradoxom je, že tento svoj populárny trend naplno využil iba v týchto troch menovaných dielach a o to, aby sa spomínaný model dostal do uší poslucháčov sa postarali jeho spolupracovníci ako napr. Nick Glennie- Smith (Muž so železnou maskou), Trevor Rabin (Armageddon) alebo John Powell (Face/Off). Samotný Zimmer sa veľmi rýchlo posunul a začal čím ďalej viac koketovať s veľkým orchestrom.

Zbory a trúbka sú živé. Zvyšok elektronický. Mimoriadne dielo, ktoré ukázalo cestu mnohým skladateľom akčnej hudby.

Problematické skladanie tohto soundtracku, kde v šibeničnom termíne Zimmer skladal melódie a Nick Glennie Smith s Harry Gregson-Williamsom inštrumentovali vôbec nie je patrné. Jedna z najikonickejších akčných hudieb všetkých čias.

V Bratislave natáčaný akčný thriller je bombastický, nadupaný, s výrazným využívaním balkánskych motívov.

V komornejšej podobe s ním pracuje po celú svoju kariéru najmä v romantických a komediálnych snímkach. Sláky, gitara a klavír patria k tradičným nástrojom sprevádzajúcim podobný typ filmov, no aj pri nich sa podarilo tomu výnimočnému autorovi vytvoriť špecifický a ľahko rozpoznateľný štýl. V porovnaní s jeho veľkofilmovou tvorbou síce pôsobia ako veci do počtu, no aj v týchto žánroch sa mu podarilo vytvoriť niekoľko vynikajúcich diel, patriacich medzi jeho evergreeny. 

Milý a príjemny soundtrack k oscarovému hitu ukazuje svojho autora v jemnejšej a citlivejšej polohe.

Najlepšia Zimmerova kompozícia pre romantickú komédiu patrí filmu Prázdniny s hviezdnym hereckým obsadením

Možno až príliš presladená, no chytľavá kompozícia k megalomanskému Pearl Harboru je gýčovejšou variantou vynikajúcej Tenkej červenej čiary a asi najslávnejšou čisto romantickou prácou svojho autora.

Nenápadný titul An Evelasting Piece má vynikajúcu hudbu s (pre Zimmera nie príliš typických) veľkým využívaním írskych motívov.

Vráťme sa však k jeho veľkolepejším počinom, v ktorých ukázal, že okrem čarovania s elektronikou sa dokáže pohybovať aj v náročnejších mantineloch. Thin Red Line, Gladiator, Princ Egyptský, Posledný samuraj, Kráľ Artuš alebo Slzy slnka síce pracovali aj naďalej so syntetizátormi, no boli používané už iba hlavne ako korenie k mohutným a chytľavým témam, v ktorých hral prvé husle orchester. Čím ďalej ambicióznejšie projekty predstavovali pre (v prvom rade) akčného majstra posun k najvyhľadávanejšiemu autorovi pre epické hollywoodske spektákle.

Čím ďalej náročnejšie kompozície oplývali skvelými nápadmi a začala sa v nich prejavovať záľuba v etnickej hudbe. Pokiaľ jeho predchádzajúca tvorba fungovala najmä v spojení s obrazom pri akcii, v novom miléniu uzrelo svetlo sveta mnoho melódií a skladieb, ktoré dokázali osloviť aj poslucháčov neholdujúcich soundtrackom. V tomto štýle sa nesie najviac nezabudnuteľných prác skrz rôzne žánre, nebol by to však Zimmer, aby sa nesnažil priniesť niečo nové a iné. A tentoraz sa už úplne vložil do služieb filmu. 

Nesmrteľná klasika, v ktorej nemecký rodák dokázal, že si poradí aj s náročnejšími a menej bombastickými látkami. Geniálne dielo pre geniálny film bolo nominované na Oscara.

Spojenie s Lisou Gerrard bolo pri Scottovom spektákli skvelým ťahom a vzikol jeden z najikonickejších doprovodov v tomto tisícročí. Nádherná a medzi masami najpopulárnejšia skladateľova vec.

Ďalšia nezabudnuteľná, no oproti Gladiátorovi omnoho agresívnejšia spolupráca so Scottom využíva množstvo etnických prvkov v kombinácii s postupmi z Tenkej červenej čiary.

Citlivá a súčasne veľkolepá kompozícia pre Posledného samuraja bola jubilejným, stým soundtrackom žijúcej legendy. A dal si na nej mimoriadne záležať.

Pre Zimmera predstavovala Artušova družina dobový motorkársky gang, a tak ku svojej práci aj pristupoval. Veľkolepá hudba je spojená s veľkým a nevydareným prepadákom, takže nie je tak populárna akoby si zaslúžila.

Hlavný motív Pirátov Karibiku (pripomínajúci skôr práce z 90. rokov) poznáte všetci. Trilógia však obsahuje množstvo iných úžasných melódií.

Počnúc prvou časťou trilógie o Temnom rytierovi, na ktorej pracoval s Jamesom Newtonom Howardom sa v jeho tvorbe začínajú čím ďalej, tým častejšie objavovať kúsky stojace viac na špecifickej atmosfére, než na chytľavých témach. Do popredia sa dostávajú kúzla so sound designom a chrakteristickým zvukom pre dané počiny. Motív Jokera pozostávajúci z jediného tónu, dunenie z Inception, elektronické kúzla v druhom Amazing Spider-Manovi, nadpozemský zvuk doprevádzaný zrod nového Supermana alebo majstrovské využite organu v Interstellar sa okamžite stali neodmysliteľnou súčasťou počinov, ku ktorým boli zložené. Menším handicapom je, že tento štýl vo väčšine prípadov nie je príliš vhodný na samotný posluch bez znalosti filmu, ktorý doprevádza. Filmová hudba však má v prvom rade fungovať v spojení s pohyblivými obrázkami a v daných snímkach funguje viac než úžasne a má obrovskú zásluhu na pôsobivosti finálneho diela.

Klasikou inšpirovaná pecka patrí k tomu najlepšiemu, čo táto nevydarená adaptácia bestselleru Dana Brown ponúkla.

Upgrade jednotky spája mnoho štýlov predchádzajúcej aj nadchádzajúcej Zimmerovej tvorby (zbory, vyrázna rytmika, kombinácia orchestru so syntetizátormi, chytľavé melódie) a patrí k jeho najlepším dielam vôbec.

Tri mesiace hľadal Zimmer ten správny tón odzkadľujúci Jokerove šialenstvo a výsledok je v spojení s obrazom nezabudnuteľný.

Pri práci na dvojke Ritchieho Shelocka Holmesa zavítal Zimmer aj na Slovensko.

Agresívna kompozícia pre pokračovanie Amazing Spider-Mana je plná originálnych nápadov. Tam, kde bol Horner pri jednotke tradičný, Zimmer pustil uzdu svojej fantázii a spojil množstvo na prvý pohľad nezlučiteľných prvkov do jedného nápaditého celku.

Nápaditá a originálna kompozícia je možno predzvesťou toho, kam sa bude Zimmerova tvorba uberať v nasledujúcich rokoch. Výnimočné dielo je najvýraznejšou spoluprácou s Christopherom Nolanom. 

Hans Zimmer je v súčasnosti najvýraznejším skladateľom filmovej hudby. Je chvályhodné, že stále je schopný prinášať niečo progresívne a nové. V každej z jeho prác síce môžeme počuť ozveny z jeho predchádzajúcich diel, no jeho charakteristický rukopis sa časom pravidelne obmieňa. Nechajme sa teda prekvapiť, kam sa jeho cesta bude uberať najbližšie. Bude to nepochybne stáť za to. 

Táto legenda vystúpi naživo s orchestrom a svojou skupinou v Bratislave na Zimnom štadióne 2. júna 2017. Lístky si môžete zakúpiť tu.

Domov
Zdieľať
Diskusia