Režisér Rupert Sanders nemal v úmysle kopírovať slávneho predchodcu presne do bodky. Práve naopak, chcel vytvoriť celkom nový príbeh, ktorým by si zároveň uctil aj predlohu.
Hraná adaptácia dnes už kultovej japonskej mangy s názvom Ghost in the Shell, ktorá sa v roku 1995 dočkala aj rovnako slávneho animovaného filmu, bola po prvýkrát ohlásená pred takmer dekádou. Odvtedy sa na projekte stihlo vystriedať hneď niekoľko rôznych scenáristov, no veci sa pohli výraznejšie vpred až po dosadení Ruperta Sandersa do pozície režiséra. Ten sa vo svojej doterajšej kariére síce postaral o množstvo chválených komerčných reklám, okrem divácky rozdielne prijatej snímky Snow White and the Huntsman však žiadny iný celovečerák nenatočil. A aj keď ide o veľmi zručného filmára, ktorý už neraz dokázal, že remeslo ovláda viac než dobre, kývnuť na sfilmovanie tak výnimočného a pre mnohých fanúšikov až doslova nedotknuteľného materiálu chcelo poriadnu dávku odvahy.
Jeho snímka nás zavedie do blízkej budúcnosti, kde je svet závislý na moderných technológiách ešte viac ako dnes. Ľudia si svoje telá nechávajú upravovať najrôznejšími vylepšeniami, pričom netušia, že sa vďaka takejto digitalizácii výrazne zvyšuje aj šanca na ich hacknutie. Dôjde tak k vytvoreniu špeciálneho útvaru menom Sekcia 9, patriacemu organizácii Hanka Robotics, ktorého úlohou je bojovať proti tým najhorším kriminálnikom a extrémistom. Najdôležitejšou postavou Sekcie 9 je bezpochyby Majorka (Scarlett Johansson), kyborg s kompletnou robotickou schránkou riadenou ľudským mozgom. Jej bežnú rutinu však jedného dňa naruší príchod tajomného a silného programátora, ktorý z neznámych dôvodov hackuje a následne manipuluje s niektorými dôležitými osobnosťami. Je teda iba na agentke, aby tohto záhadného oponenta režimu chytila.
Režisér sa pred premiérou niekoľkokrát vyjadril, že rozhodne nemá v úmysle do bodky kopírovať slávny originál, ale vytvoriť celkom nový príbeh. Dobrou a možno aj zlou správou je, že týmto slovám dostál. Hraná verzia Ghost in the Shell sa totiž vo svojom jadre nevydáva rovnakou cestou ako predloha. Nenájdeme v nej žiadne extra hlboké myšlienky, silné filozofické otázky, témy existencie alebo hlboké psychologické motívy, skôr sa o ne iba tak jemne obtrie a viac sa sústreďuje na Majorkinu detektívnu linku. Sleduje ju najmä na ceste za sebaobjavením a pri pátraní po jej vlastnej minulosti. Čo už si ale Sanders z animovaného filmu a seriálu berie viac, sú niektoré scény, ktoré by predchodcom akoby z oka vypadli. A presne v takýchto momentoch je plusom, ak ste predošlé počiny videli a vyznáte sa v nich.
V prípade, že pred samotnou premiérou poznáte jednotlivé postavy, svet okolo nich a rovnako ovládate aj hlavné myšlienky, ktoré sú jedným z najdôležitejších pilierov kultového statusu predlohy, nemusel by vám odklon od zdrojového materiálu príliš prekážať. Mne ako fanúšikovi animovaných Ghost in the Shell počinov toto zjednodušenie hranej snímky napríklad vôbec nevadilo. Nie je to však pravidlom a môžem byť iba jedným z mála. No keďže som bol s daným svetom už zoznámený a sledoval som, ako pred mojimi očami ožíva jedno úžasné dielo, nerobilo mi problém dosadiť si do celkového diania na plátne jednotlivé súvislosti a informácie, ktoré už poznám. Navyše, Sanders pomerne často pomrkáva na znalcov príbehu rôznymi odkazmi na anime, a to od krátkych, niekoľkosekundových záberov až po celé sekvencie. Na strane druhej, absolútne rozumiem aj opačnému názoru. Diváci, ktorí originál nevideli, môžu po zhliadnutí filmu namietať, že ide o obyčajnú akčnú sci-fi jednohubku. A viete čo? V podstate majú pravdu. Jednoducho povedané, jednotlivé divácke dojmy sa od seba budú často a výrazne odlišovať.
Dosť bolo ale polemizovania. Ako už bolo spomenuté vyššie, Rupert Sanders svoje kvality bezpochyby má, čo mohol tentokrát aj vďaka štedrému rozpočtu využiť do posledného haliera. Ten vizuál je totiž nesmierne strhujúci. Dokázal vytvoriť úžasne vyzerajúci svet cyberpunkovej budúcnosti, ktorý na diváka kričí z každej jednej scény. Dych berúce scenérie futuristického mesta v pozadí, oku lahodiace výškové prelety nad jeho budovami, obrovské 3D hologrami či zábery z atraktívne spracovaných ulíc striedajú výborne navrhnuté kostýmy a zaujímavo nadizajnované interiéry prešpikované všakovakými inžinierskymi nápadmi a vychytávkami. Pokiaľ vás teda tento vizuál zaujal už v traileroch, v kine budete s veľkou pravdepodobnosťou nadšení. Jediným jeho nedostatkom je, žiaľ, trošku citeľná absencia väčšieho množstva reálnych kulís, ktoré by prostrediu dodali potrebný nádych uveriteľnosti.
No táto sci-fi novinka neťaží iba z vizuálu. Za zmienku určite stojí aj veľmi vynaliezavá kamera a pravidelný prísun akcie. Keď sa akurát nekladie dôraz na dialógy, vždy sa na plátne objaví nejaká tá akčná sekvencia. A či už ide o súboje telo na telo, prestrelky alebo všakovaké exteriérové naháňačky, všetky sú zvládnuté podľa očakávaní, teda veľmi rutinérsky a poctivo. Nič významné síce neponúknu, vyložene zlá scéna by sa však medzi nimi hľadala ťažko. Čo sa samotného hudobného doprovodu týka, mal som mierne obavy. Musím však s úsmevom na tvári priznať, že skladatelia Clint Mansell a Lorne Balfe odviedli skutočne kvalitný kus práce. Legendárneho Japonca Kenjiho Kawaia, ktorého nezabudnuteľné tóny stoja pri značke Ghost in the Shell už od čias prvého animovaného filmu, rozhodne neprekonali (ak je to vôbec možné), podarilo sa im ale vytvoriť nádherné motívy budúcnosti, perfektne zapadajúce do Sandersovej vízie. Som presvedčený, že soundtrack bude rovnakým zážitkom aj z pohodlia domova.
A aká je teda ikonická Majorka v podaní Scarlett Johansson a zvyšok obsadenia? Nuž, aj keď žiadny z hercov nepodal nejaký extra oslnivý a výnimočný výkon, zopár postáv vám v pamäti predsa len utkvie. Tie však ťažia najmä z toho, že sa im scenár venuje o čosi viac, než zvyšku prítomných. Scarlett pôsobí v akčných scénach isto a je na nej badať, že podobne ladené úlohy už vo svojej kariére absolvovala. Našťastie, často má po vojom boku Batoua s tvárou Piloua Asbæka, ktorý sa stal jednoznačne najväčším sympaťákom. Ich vzájomná chémia je asi to najlepšie, čo film v rámci dialógov a interakcie medzi postavami ponúkol. Rovnako poteší aj účasť známeho Takeshiho Kitana. Výrazne najslabším článkom celého počinu je však príbeh. Scenár totiž v priebehu stominútovej stopáže nemá čas venovať sa všetkým kúskom skladačky rovnakým dielom, čím asi najviac utrpela banálna zápletka, plytký záporák a vedľajšie postavy.
Rupert Sanders bol spočiatku v naozaj nezávideniahodnej pozícii, obrovskej výzvy sa však nezľakol a v rámci možností nakoniec natočil aj nad očakávania dobrú adaptáciu slávneho japonského materiálu. A hoci hraná verzia Ghost in the Shell nespôsobí žiadnu revolúciu v žánri, svojich fanúšikov si dozaista nájde. Aj napriek niekoľkým nepopierateľným nedostatkom dokáže sprostredkovať pomerne svižný a audiovizuálne podmanivý zážitok, ktorý by si asi žiadny fanúšik sci-fi nemal v kine nechať ujsť. Či si film viac užijú fanúšikovia predlohy, ťažko povedať. Na každého diváka to bude pravdepodobne vplývať inak. Mne osobne prišla znalosť originálu a láska k nemu ako výhoda, vďaka ktorej som si samotnú projekciu skvelo užil. Koniec koncov, odzrkadlilo sa to aj na výslednom hodnotení. 7/10
