Aj keď od detstva robila balet, vždy sa rada bila.
Aj napriek tomu, že sa od detstva venovala baletu a zastávala názor, že box nie je šport pre ženy, rozhodla sa ísť na tréning a neodsudzovať niečo, čo nikdy neskúsila. Dnes sa 24-ročná Silvia Poláková venuje boxu viac ako dva roky a za takúto krátku dobu sa dostala na pomyselný vrchol a v roku 2015 sa stala majsterkou Slovenska žien do 54kíl. Tvrdí, že každý zápas, aj ten neúspešný, je pre ňu dôležitý. Svoje trofeje má na nočnom stolíku, aby ich videla každé ráno, keď jej zazvoní budík a nechce sa jej vstávať. V rozhovore s ňou si môžeš prečítať o tom, prečo sa rozhodla boxovať, kde a ako často trénuje, čo všetko si musí odriekať a akú ambíciu má Silvia v tomto športe dosiahnuť v budúcnosti.
Ahoj Silvia! V úvode nám prosím prezraď niečo o sebe.
Ahojte! Mám 24 rokov, od malička bývam v Stupave, ale boxujem za Alpha Boxing Club Malacky. Popri práci externe študujem na Univerzite Komenského v Bratislave. Som vo štvrtom ročníku a do školy chodím väčšinou každú sobotu, podľa toho, či mám cez víkend zápas alebo nie. Prvé roky som študovala večernú formu trikrát do týždňa, po ôsmich hodinách v práci som odtiaľ letela rovno na tréning do Malaciek. Tento rok som si formu štúdia zmenila na víkendovú, aby som mala na box viac času.
Prečo práve box?
Aj keď som od detstva robila balet, vždy som sa rada bila. (smiech) Box ma vždy lákal, ale stále som si myslela, že to nie je šport pre baby, a preto som to ďalej neriešila. Nakoniec som sa k nemu dostala až cez môjho priateľa, ktorý tiež súťažne boxoval za Malacky a teraz mi veľmi pomáha v príprave na zápasy.
Kedy si sa prvýkrát rozhodla ísť na tréning?
Ten deň, keď som sa rozhodla ísť prvýkrát na tréning, si dobre pamätám. Bolo to na Silvestra, keď som sa konečne rozhodla, že si splním sen a dala som si ako novoročné predsavzatie, že to konečne vyskúšam. Dnes je to už čosi vyše dvoch rokov a som veľmi rada, že som vtedy nabrala odvahu. Trénujem takmer každý deň a stále ma to baví viac a viac. Mala som aj obdobia, keď som sa na všetko chcela vykašlať, ale na druhý deň som už bola nastúpená na tréningu. Niečo ma k tomu proste stále ťahá.
Kto ťa trénuje a ako často trénuješ?
Trénuje ma Ján Brandejs, ktorý bol Majstrom Slovenska a dnes sa popri trénovaní venuje aj svojej funkcii generálneho sekretára Slovenskej boxerskej federácie. Počas týždňa trénujeme každý večer a popri tom aj ráno pred prácou. Podľa nálady si idem zabehať, zacvičiť do fitka alebo na jógu. V sobotu mám od tréningu voľno a v nedeľu si dám buď fitko alebo idem na plaváreň. Trénovať sa snažím aj počas dovoleniek. Minulý rok som bola v Nicarague, kde som trénovala v miestnom klube. Bol to zážitok na celý život, vidieť ako ľudia trénujú v tak skromných podmienkach a napriek tomu box milujú.
Mala si aj nejaké vážne zranenie?
Mala som párkrát narazený prst, raz vyskočené rameno alebo natiahnutý sval, ale našťastie nič vážnejšie.
Čo pokladáš za svoj doterajší najväčší úspech?
Mojím najväčším úspechom je titul majsterky Slovenska v kategórii žien vo váhe do 54kg, ktorý som získala v roku 2015, avšak dôležitý je pre mňa každý zápas. Ten pocit, keď vám zdvihnú ruku je neopísateľný, pokiaľ to niekto nezažil, tak asi nepochopí. Vtedy si hovorím, že všetky tie hodiny tréningu sa oplatili. V boxe musíte za tento pocit obetovať strašne veľa a rozhodnúť sa, či vám to za to stojí. Svoje trofeje mám na nočnom stolíku aby som ich videla každé ráno keď mi zazvoní budík a mne sa nechce vstávať. (smiech) Vo februári som absolvovala prípravu s majsterkami Európy a sveta v profi boxe Fabianou Bytyqi a Luciou Sedláčkovou na ich titulové zápasy. Sparingy s nimi mi dali strašne veľa, bola to veľmi dobrá skúsenosť. S takými šikovnými babami som ešte neboxovala.
Zažila si neúspech, ktorý ťa istým spôsobom posunul ďalej?
Za najväčší neúspech považujem druhé miesto na Majstrovstvách Slovenska v roku 2016 vo váhe do 51 kg. Keďže v mojej váhe mi žiadna súperka nenastúpila, musela som ísť do nižšej hmotnostnej kategórie. Boxovala som proti súperke, ktorú som o mesiac skôr s prehľadom porazila. Keďže na tento zápas som musela schudnúť viac ako 3 kg, čo je v mojom prípade dosť, chudnutie a odvodnenie bolo veľmi náročné. S výsledkom na týchto MSR nesúhlasilo viacero ľudí, ktorí za mnou po vyhlásení výsledkov prišli. Napriek tomu to bolo pre mňa obrovské sklamanie, som sa aspoň poučila, že nižšiu váhovú kategóriu už viac boxovať nebudem, pretože som zo seba nevedela dostať 100% výkon, ktorý som schopná dosiahnuť vo svojej kategórii. Viem, že keby som boxovala vo svojej váhe, zápas by dopadol inak. Táto prehra mi nakoniec dala viac ako zobrala a aj vďaka nej som sa posunula dopredu, aj keď som sa z toho dlhšie psychicky dostávala. Zistila som, že musím podávať viac presvedčivé výkony a to som si vyskúšala hneď v prvom zápase tejto sezóny, v marci, keď som zápas ukončila TKO (technické KO) už v druhom kole. Teraz to už beriem ako niečo, čo ma malo pripraviť na oveľa ťažšie zápasy. Verím, že všetko čo sa nám deje z nejakého dôvodu.
Čo všetko si musíš ako profi boxerka odriekať?
V boxe je dôležitá disciplína. Každodenné odriekanie niektorých druhov jedla, alebo rôznych aktivít kvôli tréningom. Či je leto alebo zima, dôležité je vytrvať. Potrebovala by som aspoň o pár hodín dlhší deň, aby som v pohode stíhala všetko čo chcem. Niekedy sa zastavím až o deviatej večer, keď prídem domov z tréningu. Našťastie mám priateľa, ktorý tieto moje nabité dni chápe a podporuje ma. Vypustila som činnosti, ktoré mi iba zaberajú čas a nič mi nedajú ako napr. sledovanie TV. Je to paradox, ale až box ma priviedol k čítaniu kníh zameraných na rozvoj osobnosti, psychologickú literatúru alebo autobiografie úspešných športovcov. V boxe, ale aj v každom inom športe je dôležitá aj psychická stránka. Vliezť do ringu nie je len tak, musíte sa koncentrovať, veriť si a rozmýšľať nad tým, čo urobíte. Je to množstvo faktorov, ktoré ovplyvňujú môj výkon a psychická pripravenosťje pre mňa rovnako dôležitá ako fyzická.
pocit, ktorý je pre Silviu na nezaplatenie
Aký je tvoj najväčší ženský alebo mužský vzor?
Vzory mám hlavne tie mužské, napríklad: Floyd Mayweather, Muhammad Ali, Manny Pacquiao. Aktuálne je pre mňa jednotka ukrajinský profesionálny boxer Vasyl Lomachenko. V amatérskom ringu dosiahol všetky možné úspechy ako víťazstvá na majstrovstvách Európy a sveta. Zároveň sa stal 2x olympijským víťazom, čo je považované za najväčší úspech, aký sa dá dosiahnuť v amatérskom boxe. Teraz valcuje súperov v profesionálnom ringu. Má neuveriteľný pohyb, ktorý sa snažím z jeho videí odpozorovať a naučiť.
Kam ďalej sa chceš v boxe ešte posunúť?
Keďže na Slovensku mám veľmi málo súperiek, moje plány na tento rok sú dostať sa na čo najviac medzinárodných turnajov, odboxovať toľko zápasov, koľko sa bude dať, aby som nazbierala veľa ďalších skúseností. No a v decembri vyhrať MSR. Potom sa uvidí čo bude ďalej.
počas zápasu
Kde ťa môžeme najbližšie vidieť súťažiť?
Najbližšie boxujem koncom marca v Maďarsku na medzinárodnom turnaji Queen of the Ring. Vidieť ma môžete aj na Slovenskej lige boxu, ktorá sa koná pravidelne v rôznych mestách po celom Slovensku. Sledovať môžete môj profil alebo klubovú stránku Alpha Boxing Club Malacky, kde sa dozviete viac o blížiacich sa zápasoch a turnajoch.
Trénuješ už aj ty sama nejaké ženy alebo je to tvoja budúca ambícia?
Zatiaľ nie, ale toto je jeden z mojich plánov do budúcna. Každopádne dámy, ale aj páni, ktorí majú záujem, sa môžu zúčastniť tréningu pre verejnosť v našom klube.
s trénerom Jánom Brandejsom (vpravo) a priateľom Michalom Mislovičom (vľavo)
Ďakujeme ti za rozhovor, je niečo, čo by si na záver odkázala našim čitateľom?
Box už dávno nie je šport iba pre mužov, takže sa nebojte a vyskúšajte. Precvičíte celé telo a je to jeden z najlepších športov na spaľovanie kalórií. Plňte si svoje sny, ja ten svoj už žijem.
