Spravodajský portál pre modernú generáciu, ktorá sa zaujíma o aktuálne dianie.
Zaujíma ťa aktuálne dianie? Správy z domova aj zo sveta nájdeš na spravodajskom webe. Čítaj reportáže, rozhovory aj komentáre z rôznych oblastí. Sleduj Refresher News, ak chceš byť v obraze.
Kliknutím na tlačidlo ťa presmerujeme na news.refresher.sk
26. marca 2017, 9:58
Čas čítania 0:00
johnnybravo

Sovieti celé roky tajili jadrovú katastrofu štyrikrát horšiu ako Černobyl. Kazašský región zažil obrovské množstvo prípadov choroby z ožiarenia

ZAUJÍMAVOSTI CHERNOBYL KAZACHSTAN
Uložiť Uložené

Odtajnené dokumenty ukazujú, ako Moskva nakladala s výskumom dopadov rádioaktívneho výbuchu.

Atómová energia bola a stále je veľmi efektívna, ale nesie so sebou niekoľko výrazných rizík, čo už viaceré svetové krajiny prinútilo prejsť z jadrovej energie na iné druhy a zbaviť svoje územia aj samotných elektrární. Ak sa potom na jednotlivé riziká nebrali dostatočné ohľady, atómová energia mohla spôsobiť a koniec koncov aj spôsobila niekoľko obrovských incidentov. Najhoršou jadrovou haváriou v histórii našej planéty sa ešte 26. apríla roku 1986 stal výbuch v černobylskej atómovej elektrárni. Dodnes ho v rozsahu uniknutej radiácie a dlhodobých efektov na okolie žiadna havária neprekonala, lenže nedávno zverejnená tajná dokumentácia z čias Sovietskeho zväzu ukazuje, že v jednej kategórii by sa našla katastrofa, ktorá Černobyl nielenže prekonala, ale doslova ho jej rozsahom sfúkla.


Sovieti boli experti na zakrývanie toho, čo sa v skutočnosti stalo. Pri samotnej černobyľskej havárii trvalo zodpovedným veliteľom z Moskvy až jeden celý deň, dokým vydali rozkaz na evakuáciu mesta Pripjať a snaha všetko ututlať a zakryť sa objavila a nakoniec aj bola čiastočne úspešná už v roku 1956. Na severovýchode Kazachstanu sa nachádzala oblasť Semipalatinsk, kde začiatkom druhej polovice 20. storočie Sovieti otestovali až 456 atómových bômb, či už vo vzduchu alebo v podzemí, a spôsobili obrovské škody nielen miestnej prírode a prostrediu, ale najmä obyvateľom. Množstvo informácií o jadrových testoch už dlhé roky, najmä od pádu Sovietskeho zväzu poznáme, ale až teraz sme sa dostali ku tajným dokumentom podrobne opisujúcim to, ako prebiehal jeden z osudných testov v auguste v roku 1956 a čo sa v oblasti dialo po ňom.

Odporúčané
Černobyľská elektráreň vybuchla presne pred 34 rokmi, v jej okolí je stále živo. Môžeš si dokonca adoptovať šteniatko (Rozhovor) Černobyľská elektráreň vybuchla presne pred 34 rokmi, v jej okolí je stále živo. Môžeš si dokonca adoptovať šteniatko (Rozhovor) 26. apríla 2020, 13:08

Centrom testovania jadrových zbraní sa stalo miesto nachádzajúce sa len necelých 200 kilometrov od vtedajšieho mesta Usť-Kamenogorsk, kde v tom čase žili desaťtisíce ľudí, ktoré nemali žiadne bližšie poznatky o tom, aké potenciálne smrteľné testy neďaleko nich Sovieti skúšajú. Sovieti potrebovali zistiť, aké dopady bude mať ožiarenie po výbuchu atómovej bomby nielen na infraštruktúru, ale samozrejme aj na ľudí, a tak sa obyvatelia v tejto oblasti nevedomky stali živými testovacími subjektmi jednej z najničivejších síl na našej planéte. Do oblasti výbuchu sa mesiac po samotnom teste, čiže v septembri roku 1956, vybralo z Moskvy niekoľko expedícií, aby na vlastnej koži preskúmali, čo rádioaktivita u ľudí spôsobila. Už po príchode a zmeraní úrovne rádioaktivity zistili, že jej miera aj po mesiaci od výbuchu približne 100-násobne prekračuje povolené hodnoty. Po analýze niekoľkých prípadov v meste Usť-Kamenogorsk smerovali kroky výskumníkov do ďalších dediniek, kde v stolici miestnych obyvateľov našli vysoké hodnoty rádioaktivity a u viacerých sa prejavili symptómy akútnej choroby z ožiarenia.

Práve v tejto kategórii atómové peklo v Kazachstane ďaleko prekračuje katastrofu v Černobyle, pretože po teste v auguste roku 1956 malo byť unáhlene hospitalizovaných až 638 ľudí s vážnou chorobou z ožiarenia, zatiaľ čo v Černobyle to bolo len 134 prípadov. Okamžitý dopad na obyvateľov bol teda štvornásobne horší než pri černobyľskej havárii a testy v oblasti začali už pred rokom 1956 a pokračovali aj po ňom, takže miestni obyvatelia jednoducho nemali možnosť vydýchnuť si od jadrového rizika. V správe sa nachádzajú aj údaje o tom, ako rýchlo a ďaleko postupoval rádioaktívny mrak z výbuchu a napokon Sovieti v oblasti zriadili aj špeciálnu kliniku, ktorá napokon identifikovala príznaky rádioaktívneho ožiarenia u viac než 100-tisíc ľudí a hrozný na tom bol aj fakt, že Moskva sa to pred svetom snažila utajiť názvom kliniky poukazujúcim na výskum zameraný na boj proti chorobe s názvom brucelóza. Ak by sa teda niekto pozrel na jej názov, nečakal by, že miestni lekári pozorujú u svojich pacientov v prvom rade strašidelné príznaky choroby z rádioaktívneho ožiarenia. Moskovskí výskumníci napokon mali guráž na to, aby do svojich záverečných správ napísali aj veci, že mnohé symptómy u miestnych obyvateľov nemuseli byť priamo spôsobené výbuchom atómovej bomby, ale ich dôvodom mala byť napríklad zlá hygiena.

Sovieti celé roky tajili jadrovú katastrofu štyrikrát horšiu ako Černobyl. Kazašský región zažil obrovské množstvo prípadov choroby z ožiarenia
Zdroj: newscientist

Našťastie, kazašský región zažil svoj posledný atmosferický atómový test ešte v roku 1963, čo však neznamenalo, že by sa bol svet dozvedel o tom, ako veľmi na všetky sovietske pokusy ľudia doplatili. Už v našom staršom článku si sa mohol dozvedieť o tom, čo sa dialo s budúcimi deťmi a aké anomálie sa tam dodnes v menšej miere objavujú, aj keď väčšina oblasti je už vyčistená a bezpečná na život.

Domov
Zdieľať
Diskusia