Je demokracia a rovnoprávnosť skutočne kľúčom k úspechu?
Peňazí je na svete dosť, len sú veľmi nerovnomerne rozdelené. S takýmto tvrdením sa stretávame čoraz častejšie a nevyhneme sa mu zrejme ani v budúcnosti, pretože bohatí budú stále bohatší a chudobní stále chudobnejší. Otázka sociálnej nerovnosti je veľmi aktuálnou témou a dovolím si tvrdiť, že v budúcich desaťročiach dostane pojem nerovnomerné rozloženie svetového bohatstva úplne nový význam. Nechcem však poukazovať na túto skutočnosť len tak bezcieľne a deliť svet na bohaté a chudobné krajiny bez bližších charakteristík či čŕt. Na úvod dávam tiež do pozornosti, že ide o subjektívne názory a Refresher, ako aj celá redakcia, ich nemusí zdielať.
Narážam najmä na zaujímavý postreh, ktorý si už stihli všimnúť určite mnohí. Prečo je sever bohatší ako juh, resp. ako rovník? Predom sa chcem vyhnúť akémukoľvek generalizovaniu a škatuľkovaniu, áno, nájdu sa aj výnimky v podobe blízkeho východu a krajín v ňom obsiahnutých (Spojené arabské emiráty, Katar, Bahrajn, Saudská Arábia) či naopak Rusko, ktoré má síce enormné prírodné bohatstvo, no na bežných ľudí nemá takmer žiadny pozitívny dopad (azda okrem lacných pohonných palív). V konečnom dôsledku si však myslím, že nemožno porovnávať život napr. v Saudskej Arábii a v Nórsku, keďže rozloženie finančných prostriedkov v krajinách blízkeho východu je nerovnomerné. Na mysli mám rodinu bohatých šejkov vlastniacich ropné spoločnosti a tankeri, produkujúc tak enormné množstvo peňazí, že si stavajú vlastné mrakodrapy či rovno celé mestské štvrte, zatiaľ čo tisíce ich spoluobčanov riešia problém, čo dajú do úst.
Pozrime sa bližšie na oblasť okolo rovníka a schválne sa skúste zamyslieť, aké bohaté a ekonomicky vyspelé krajiny ležia v tropickom pásme. Osobne mi napadajú len dve – Singapur a Malajzia. Na africkom kontinente sa s bohatými krajinami ležiacimi na rovníku môžeme rozlúčiť, keďže tu sídlia, práve naopak, tie najchudobnejšie, najskorumpovanejšie a najproblémovejšie krajiny (Južný Sudán, Somálsko, Konžská demokratická republika). Čo sa týka Južnej Ameriky, jediné bohatstvo, ktoré mi napadá, je opäť len ropa (Venezuela, Kolumbia) a v niektorých oblastiach obrovské plantáže Koky, z čoho majú ale miestni poľnohospodári len veľmi smiešne (alebo skôr smutné) finančné obnosy. Ázijskú oblasť tvoria až na vyššie spomenuté výnimky podobne nerozvinuté štáty (Indonézia, Papua Nová Guinea). Väčšina obyvateľov žijúcich v oblasti rovníka tak ešte stále patrí medzi poľnohospodárov a roľníkov vlastnoručne si obrábajúcich svoje polia. Obrovské percento týchto ľudí sa aj naďalej radí medzi analfabetov, teda ľudí bez elementárnych znalostí – písať, čítať, počítať, čo však neznamená, že by boli neschopní či leniví. Práve naopak, mnoho z nich musí každodenne vyvinúť enormné množstvo úsilia a prekonať celý rad prekážok, aby zasýtil seba, ale i svoju rodinu.
Nahliadnime na opačný koniec Zeme. Tu budeme len s veľkou ťažkosťou hľadať štáty zapojené do politických konfliktov, korupcií a medzinárodných intríg. Áno, Spojené štáty americké a Rusko, ale myslím skôr na krajiny, v ktorých sa skutočne bojuje a civilisti umierajú na ulici. Svetovému rebríčku rovnoprávnosti, bohatstva, sociálnej istoty a vyrovnanosti kraľuje najmä Škandinávia (Nórsko, Švédsko, Dánsko, Fínsko, Island), ktoré nasledujú Kanada či Nový Zéland. Prečo sú však práve ony na pomyslenom vrchole sveta? V ďalších riadkov sa jednotlivo pozrieme na každý aspekt, ktorý by mohol mať na príčine ekonomické rozloženie sveta. Každú kategóriu je potom nutné brať v rámci historického kontextu, pretože vývoj a bohatstvo na Zemi nie je otázkou pár rokov, ale celých stáročí, v ktorých civilizácie vznikali a zase zanikali.
Dubaj
Saná (hlavné mesto Jemenu)
Geografická poloha
Hlavnou výhodou Európy a Ameriky je vlastne ich poloha. Dalo by sa povedať, že sme v podstate vyhrali tzv. geografickú lotériu. Síce sme boli mimo centier neolitickej revolúcie (o Amerike snáď ani nemusím hovoriť), no mali sme ich vždy takmer na dosah ruky (Blízky východ). V Európe na počudovanie nikdy nevzniklo žiadne písmo či náboženstvo, všetko sa k nám dostávalo postupne, zväčša z Blízkeho východu či Číny. Oproti Afrike máme tiež výborný tvar nášho kontinentu. Tiahneme sa od západu na východ, čo je v rámci prekonávania podnebí a teplotných rozdielov oveľa prínosnejší spôsob, ako šíriť politické a náboženské ideológie či poľnohospodárstvo medzi bežný ľud. Afrika sa už na prvý pohľad rozprestiera od severu na juh, teda prechádza mnohými teplotnými pásmami, no všetky sú viac či menej veľmi teplé s odlišnosťou zrážok.
Chudobné štvrte Arabského polostrova mimo hlavné finančné centrá
Nórske mesto v nehostinnom prostredí 1 700 kilometrov od Osla
Podnebie
Podnebie na jednotlivých kontinentoch v podstate úzko súvisí s ich geografickým umiestnením. Niekto by mohol namietať horšie prírodné podmienky v rovníkovej oblasti a sčasti je to skutočne pravda, pretože celoročné tropické teploty nedávajú šancu veľkému počtu ovocia a zeleniny. Veľkou nevýhodou Afriky sú aj lokálne zvieratá (zebry, slony, žirafy), ktoré nikdy neboli vhodné na domestikáciu a odjakživa patria medzi divokú zver. Avšak celoročné teploty okolo 30 stupňov, dostatok vlhkosti a 12 hodinové dni a noci vyzerajú pre mnohých obyvateľov Zeme skôr ako raj. Oproti tomu je ďaleký sever so svojimi chladnými zimami a širokým spektrom západov a východov slnka v obdobne zlej pozícii, no možno práve nemožnosť poľnohospodárskeho vyžitia vedie ľudí k štúdiu, vzdelávaniu a finančne dobre ohodnotenej práci, ktorej hlavným aspektom je zväčša duševná činnosť. V tomto smere sa uberá Európa a Severná Amerika samozrejme len pár desiatok rokov. Niektorí by mohli oponovať a celú myšlienku postaviť na prítomnosti ropy (Nórsko, Kanada), avšak na jej využiteľnosť sa prichádzalo len postupne, čo znamenalo, že napríklad Nórsko patrilo pred vyše 100 rokmi k obzvlášť chudobným regiónom Európy. Rozdiel tkvie ale v tom, že zatiaľ čo Nórsko poskytlo cez obrovské príjmy z ropy svojim obyvateľom sociálnu istotu a nadštandardnú životnú úroveň (špičkové zdravotníctvo, školstvo, dopravu), na Blízkom východe z jej prospechu ťaží len veľmi úzka skupina ľudí, čo som objasnil už na začiatku.
Aby sme sa však nezameriavali len na Afriku, prejdime do Južnej Ameriky. Do rovníkovej oblasti tu spadajú dažďové pralesy Brazílie, Kolumbie, Venezuely a Ekvádoru. V tejto lokalite sveta žije stále veľa ľudí tzv. zastaraným spôsobom života. Rozsiahle dažďové lesy vytvárajú dokonalý úkryt pred konzumnou spoločnosťou a výdobytkami modernej civilizácie, čo spôsobuje úplne odlišné vnímanie sveta, duchovna a vlastne aj hodnoty života. Miestni sa skrátka nezapodievajú minulosťou či budúcnosťou, ale žijú práve Tu a Teraz. A úprimne, ak niekoho takýto spôsob života uspokojuje, nevidím dôvod, prečo by mu mal byt vnucovaný ten náš, akože „správny“. Nie nadarmo sa vraví, že juhoamerickí indiáni patria medzi najšťastnejších ľudí sveta.
Amazonský prales na rovníku
Národný park na Balkáne
Drsná severská príroda za polárnym kruhom
Politika / Náboženstvo
Po menšej úvahe je teda jasné, že hlavný rozdiel je zakorenený v odlišnom rebríčku hodnôt, presvedčení a rozdielnom myslení, ktoré ľudí a ich krajiny privádzajú tam, kde sú. Rasová a náboženská odlišnosť sa v poslednej dobe stala témou číslo jeden pre mnohé kúty sveta, nás nevynímajúc. Či už za to môžu nepokoje v Sýrii a následná migračná kríza spojená s obavou o zvýšenú hrozbu teroristických útokov, zvolenie Donalda Trumpa a postupné nadobúdanie nových prívržencov extrémistických strán, jedno je isté, rasa alebo etnikum nebude mať významný dopad na finančnú situáciu v krajine. Za nadradenosť západného sveta určite nemôže farba pokožky, veď inteligencia a schopnosť niečo dokázať sa rozprestierajú naprieč všetkými kútmi sveta. Pri pohľade na náboženskú otázku už však nie sú takéto presvedčenia úplne na mieste. Dovolím si tvrdiť, že celková ideológia krajín má značný vplyv na ich pracovnú morálku, výkonnosť a sociálne pomery.
Stačí pohľad na islamské krajiny a do mysle sa hneď vkráda otázka čo sa to tam preboha stále deje? Mnohí sa síce ohradzujú, že to nemá nič spoločné s náboženstvom, no odlišné životné hodnoty miestnych vychádzajú najmä z neho. V každom prípade je zaujímavé, že Európa ani Amerika nie sú kolískou žiadneho náboženstva, všetko sa k nám dostávalo postupne v priebehu desiatkoch generácií. Európu nenazývame starým kontinentom len tak pre nič. Zoberme si to z pohľadu politických zriadení a útvarov. Azda nikde na svete nebolo toľko rôznych politických ideológií. Raz tu vládli diktátori, inokedy králi, až sme sa postupne dostali k doteraz najlepším politickým zriadeniam, vybudovaným na demokratických hodnotách. Či už ide o Švédsku monarchiu alebo Českú republiku, demokracia je v Európe najdôležitejší prvok ľudských práv, ktorý nám môžu ešte stále mnohé kúty sveta len závidieť.
Polnohospodárstvo začiatkom 20. storočia v Izraeli
Polnohospodárstvo v dnešnej Afrike
