Svoju kariéru odštartovala už ako 19-ročná, a to rovno v spolupráci so svetovo známym hudobníkom.
V detstve sa venovala muzikálovému spevu na konzervatóriu, avšak v štúdiu nepokračovala, nakoľko tvrdí, že hudbu treba predovšetkým precítiť. Obdivuje černošský gospel, spieva prevažne Funk, Pop, Soul a jej zámerom je hudbu robiť čo najkvalitnejšie. Barbara Weiss vo svojich devätnástich rokoch debutovala songom Lies, a to hneď s brazílskym hudobníkom Andrem Antunesom, ktorý spolupracoval aj s menami ako Sineád O’ Connor či Amy Winehouse. Speváčka má osemčlennú kapelu, ktorá ju doprevádza na vystúpeniach a momentálne pracujú na spoločnom repertoáre. Minulý rok vydala singel s názvom Naked, ktorý zožal veľký úspech. V rozhovore si môžeš prečítať o tom, že Barbara raz bude spievať možno aj po čínsky, o tom ako vznikal singel Naked, ale aj o začiatkoch jej hudobnej kariéry, o ktorej sama tvrdí, že bola „tak trochu naopak“.
Ahoj Barbara. Vieme o tebe, že si mala celkom nezvyčajný štart svojej hudobnej kariéry. Už v 19 rokoch si mala možnosť nahrávať so známym brazílskym hudobníkom Andrem Antunesom, ktorý spolupracoval napríklad aj s Amy Winehouse.
Ahojte! Všetko by malo mať asi nejaký prirodzený sled udalostí. U mňa to bolo práve naopak. Od detstva som sa venovala spevu, nakoľko môj otec bol hudobník a bola som k tomu vedená. Keď som mala asi 18 rokov, kamarátka ma prihlásila do jednej speváckej súťaže. Sama o sebe tá súťaž nebola moc podstatná. Chlapčenská kapela z Košíc prišla do Bratislavy robiť konkurz pre speváčky a tá ktorú by vybrali, mala možnosť s nimi nahrať hudobný klip. Na konkurz som vzala svojich rodičov a keď ma tam videl môj otec spievať, rozhodol sa, že je asi čas do mňa investovať a skúsiť ma posunúť týmto smerom. Zaplatil mi audio vizitku a nahrala som pár piesní. Rozposlali sme to po rodine, priateľoch, známych a ozvala sa mamina kamarátka, ktorá mala v rodine hudobníka. Rozbiehal nový projekt a pozval ma do neho. Prišla som k tomu naozaj, ako sa hovorí, slepé kura k zrnu. Zavolal na Slovensko brazílskeho hudobníka Andreho Antunesoma, ktorý spolupracoval s menami ako Sineád O’ Connor a Amy Winehouse a bol to práve on, kto ma k nej vtedy prirovnal. Vyšiel môj debut Lies, v ktorom si dokonca zahral aj napriek tomu, že sa nezvykne vôbec ukazovať. Bola to pre mňa veľká pocta. Síce sme sa spolu s touto produkčnou spoločnosťou neskôr nedohodli na ďalšej spolupráci, vážim si túto skúsenosť. Mala som asi 19 rokov. Začala som, dá sa povedať dosť profesionálne, a to asi nebolo celkom dobré. Nebola za tým veľká námaha a nevedela som to tak oceniť. A teraz sa mi to vracia a musím si to oddrieť (smiech).
Ako vnímaš fakt, že ťa prirovnávajú k slovenskej Amy Winehouse?
Čo sa týka hlasového prejavu mi to samozrejme veľmi lichotí. Ale ja osobne keď vidím nejaký titulok, kde vyslovene hovoria napríklad „Toto je slovenský Brad Pitt“ alebo podobne, pôsobí to na mňa skôr negatívne.
Hovoríš, že máš otca hudobníka. Hráš aj ty na nejakom hudobnom nástroji?
Áno, otec hrával na gitaru, basgitaru aj na bicie. V mladosti hudobne sprevádzal vtedy ešte malú Darinku Rolincovú či Beátu Dubasovú, ale aj Metalindu. Ja ale s hudobnými nástrojmi od detstva bojujem (smiech). K dvanástym narodeninám som dostala gitaru. Naučila som sa akordy a hrala na nej naozaj len pár krát. Doma mám klavír, ale nejak ho celý život obchádzam a zostávam radšej pri speve. Keď som bola malá, veľa sme cestovali. Spomínam si na otcove obľúbené talianske piesne, ktoré sme na cestách počúvali a ja som do nich fonetickou taliančinou spievala. To boli moje detské hudobné začiatky.
Spev si aj študovala?
Počas základnej školy som navštevovala konzervatórium so zameraním na muzikálový spev. Síce mi už teraz samotný muzikál nie je veľmi blízky, na konzervatóriu som mala veľmi dobrú učiteľku spevu a naučila som sa tam techniky, ktoré môj spev určite zdokonalili. Ešte aj dnes mávam príležitostné hodiny spevu, ale muzikál som ďalej ísť študovať nechcela. Som toho názoru, že hudbu by som mala v prvom rade cítiť. Je super, keď má niekto profesionálne preštudované techniky, ale ten cit by mal vychádzať hlavne zvnútra.
Ani tvoje študijné zameranie nie je veľmi bežné. Prezraď nám, čo ťa viedlo k štúdiu čínštiny?
Chodila som na bilingválne gymnázium, kde bolo viac-menej všetko v angličtine. Po maturite som vôbec nevedela, čo by som išla študovať. Dá sa povedať, že som sa rozhodla spontánne. Vtedy som si naivne myslela, že v jazykoch som dobrá, až kým som sa nezačala učiť čínštinu (smiech). Dokonca, máme aj o jeden študijný rok navyše, nakoľko je to veľmi náročné. Učíme sa tam celkovo o ich histórii a kultúre, nie je to len o jazyku.
Bola si aj v Číne, alebo sa tam chystáš?
Minulý rok som bola v Pekingu a Shanghai. Neviem veru či by som si tam zvykla zostať dlhšie a už vôbec nie žiť tam navždy. V Pekingu zo smogu v ovzduší nebolo vôbec vidieť slnko, strava bola zvláštna a ich mentalita je teda úplne odlišná od tej našej, čo sa samozrejme dalo čakať. Shanghai ma ale očaril, tam to bolo úplne iné.
Nenapadlo ti prepojiť spev s čínštinou? Napríklad spievať po čínsky?
Prekvapivo áno. Nedávno sa mi naskytla možnosť od jedného známeho. Vyrába a dokonca má patent, na samohracie klavíry. Na tie by som možno vedela hrať aj ja (smiech). Predáva ich v zahraničí a hlavne teda v Číne. Vznikol nápad naspievať po čínsky nejaký song a použiť to ako reklamu. Uvidíme ako to celé dopadne. V každom prípade by to bola veľmi zaujímavá skúsenosť.
Barbara v Číne
Minulý rok si nahrala pieseň Naked a k nej natočila aj videoklip. Mal veľký úspech. Je za ním nejaký špeciálny príbeh?
Pracovala som na ňom s jedným kamarátom, ktorý mal na starosti v podstate produkciu. Text aj hudbu som si napísala sama. Vtedy som bola mladšia, prechádzala som zvláštnym obdobím, zažívala som prvé vzťahy a s tým spojené aj prvé hádky a sklamania. Jeden večer som si sadla do kuchyne, otvorila červené víno a začala som si na svoj iphone nahrávať veci, ktoré mi jednoducho napadli. Toto bol taký prvý impulz k piesni Naked. Neskôr som tomu dala formu a na moje príjemné prekvapenie mal song naozaj úspech, z čoho sa veľmi teším.
V piesňach cítiť tvoju veľmi peknú angličtinu. Dobrý základ máš určite z bilingválneho gymnázia. Píšeš aj slovenské texty?
Prevažne tie anglické. Ale na Slovensku sa pýta spievať aj po slovensky. Tak nejako sme na to naučení, tak sa snažím aj slovenské.
Ako vnímaš slovenskú hudbu?
Môj osobný pocit je, že hudba na Slovensku sa delí viac-menej na underground a komerčnú hudbu. Priestor, ktorý je medzi tým, je vo veľkej miere ešte stále nevyužitý. Chýba tomu širšie spektrum hudobných žánrov, ktoré by sa častejšie hrávali. Ale som prekvapená, keď chodievam spievať, že sa to lepší. Pribúda veľa miest, kde sa mladí ľudia môžu stretávať a vznikajú komunity s novými hudobnými smermi, čo dodáva čerstvý vietor.
Aké žánre uprednostňuješ ty?
Spievam prevažne Pop, Funk, Soul. Hudba by nemala byť jednotvárna. Preto som otvorená zaujímavým spoluprácam a experimentom, kde sa hudba precíti. Čistá emócia je pre mňa černošský gospel. Nie je to nič vypočítavé, tí ľudia spievajú tak ako to cítia, a presne to robí obrovský dojem. Naopak niektoré populárne spevácke programy ktoré chodia v televízii, mi vôbec nie sú po chuti. Príde mi to lacné a síce to môže odpáliť kariéru, nevidím to ako najšťastnejšiu cestu.
Vieme o tebe, že si spolupracovala aj s Majkom Spiritom.
Áno, mám s ním skladbu Budúcej a vystupovala som s ním na turné v Brne, Banskej Bystrici a Bratislave. Určite sa nebránim podobným spoluprácam.
Čo považuješ za svoj doteraz najväčší úspech?
Najväčší úspech pre mňa je pesnička Naked. Bola to moja prvá vlastná tvorba a hneď takto odštartovala. Dostala sa dokonca do Funrádia, a to som naozaj nečakala. Bola som na začiatku skeptická, ale asi to splnilo všetky „rádiové kvóty“ čo malo.
Z videoklipu Naked
Čo plánuješ do budúcnosti? Môžeme očakávať album?
Ja dúfam, že áno. Momentálne nie som nikým zastupovaná. Mám kapelu, kde nás je osem. Niektorí členovia mi zostali už z predošlých kapiel a rozhodli sa ísť so mnou ďalej. Pracujeme na vlastnom repertoáre, aby sme mali čo ponúknuť a neskôr bude snáď aj album. Chodíme vystupovať prevažne po firemných akciách po Slovensku. Chcem si do budúcna dobre premyslieť každý môj krok, aby som sa vyhla neuváženým rozhodnutiam ako v minulosti. Ale všetko pekne postupne.
Barbara Weiss na jednom zo svojich vystúpení
Barbara, ďakujeme ti za rozhovor a držíme ti palce. Je niečo, čo by si chcela odkázať našim čitateľom na záver?
Ja ďakujem. Najbližšie budem spievať v Bukowski Bare v Bratislave 30. marca. Bude to komornejšie, v zredukovanej zostave, ale určite sa príďte všetci pozrieť.
Ak máš tip na zaujímavú Slovenku alebo Češku, o ktorej by sme rozhodne mali napísať, daj nám vedieť na [email protected].
