Budovy ošľahané vojnovou atmosférou majú vždy zvláštne čaro a inak tomu nie je ani v tomto prípade.
Príbeh tejto už na prvý pohľad veľmi atraktívnej budovy neďaleko Barcelony sa začal písať ešte v časoch prvej svetovej vojny, kedy sa začala stavať ako súčasť obrovskej industrializácie. Postupne sa cementáreň dostala finálnu podobu vrátane tajných niekoľko kilometrov dlhých chodieb, avšak kvôli veľkému znečisťovaniu ovzdušia musela byť nakoniec zavretá. Keď ju v roku 1973 objavil španielsky architekt Ricardo Bofill, osud starej továrne na výrobu cementu bol definitívne spečatený, aj keď ho pochopiteľne čakalo niekoľko desiatok dlhých rokov, kým sa dostala do dnešnej podoby.
Budovu s pracovným názvom La Fábrica čakali dlhé mesiace búrania dynamitom a z čudného priestoru plného množstva surrealistických prvkov vrátane schodov smerujúcich do steny sa stala najprv nádherná rezidencia a následne aj skutočný domov a atmosférické sídlo firmy jeho autora. Pri rekonštrukcii bola zachovaná maximálna autenticita priestoru a silá, ktoré boli ešte stále plné cementu z vojnových čias postupne zasypala vegetácia v podobe eukalyptov, paliem, olivovníkov a cyprusov. Obrovské priestory postupne obsadili kancelárie, knižnica, konferenčná miestnosť a dokonca aj priestor, v ktorom sa organizujú koncerty a kultúrne podujatia.
