Pozoruhodná dráma Vikrama Gandhiho o (ešte stále) súčasnom prezidentovi USA Barackovi Obamovi.
Netflixovská biografická dráma Barry sa stihla predstaviť na niekoľkých festivaloch a odniesla si celkom pozitívne hodnotenia kritikov. Zaslúžene? Na režisérskej stoličke sedel dokumentarista Vikram Gandhi a vo svojom filme nám predstaví mladého Baracka „Barryho“ Obamu. Kto ale čaká epický biopic, ktorý bude podrobne lemovať Obamovu cestu do Bieleho domu, ten veľmi rýchlo narazí. Píše sa totiž rok 1981, Barry práve prichádza do New Yorku a začína študovať na Columbijskej univerzite. Dej sa teda zameriava len na určitý úsek zo života dosluhujúceho prezidenta. Nie je to však vôbec na škodu.
Hneď sa aj priznám, že život Baracka Obamu príliš nepoznám, takže neviem, ako veľmi sa tvorcovia držali skutočnosti. Je možné, že si ho trochu idealizovali, ale napriek tomu pôsobí veľmi živo, uveriteľne a ľudsky. Je to skrátka sympatický chalan, očividne inteligentný a sčítaný, ale nesúci v sebe akúsi nevyslovenú bolesť. Gandhi má výborne zvládnutú dobovú atmosféru (tie songy!) a celý film je výborne natočený. Za kamerou sedel Adam Newport-Berra a odviedol skvelú prácu. Niekto by možno čakal, že režisér bude viac akcentovať Barryho príklon k politike. Podobné aspekty sú síce prítomné, ale režisér s nimi pracuje skôr vo forme vnútorných tráum hlavnej postavy. Vo svojej podstate sledujeme príbeh o vykorenenosti mladého človeka, ktorý hľadá svoje miesto vo svete a rieši komplikované vzťahy so svojimi rodičmi. Má pocit, že nikam nepatrí a omnoho citlivejšie vníma akýkoľvek prejav, ktorý by mohol niesť stopy rasizmu (v tomto je možno až mierne paranoidný).
Hlavnú úlohu stvárnil Devon Terrell a odviedol absolútne špičkovú prácu (pritom ide o jeho debut!). V jednom výraze tváre dokáže minimalisticky presne vyjadriť vnútro svojho hrdinu a nepotrebuje žiadne patetické žvásty. Som presvedčený, že o ňom ešte budeme počuť. Spomenúť musím aj Anyu Taylor-Joy, ktorá si zahrala Barryho priateľku Charlotte. Obľúbil som si ju už v Eggersovej Čarodejnici a som rád, že dievča nezaspalo na vavrínoch a vyberá si stále zaujímavejšie projekty (čoskoro ju uvidíme v Shyamalanovom thrilleri Split). Jej výkon je samozrejme tiež výborný. Medzi ňou a Terrellom funguje prirodzená chémia, takže je číra radosť oboch sledovať. Nezaostáva ani zvyšok, či už je to Ashley Judd ako Barryho matka, Jenna Elfman alebo Jason Mitchell. Scenár je vo svojom jadre vlastne klasickým coming-of-age filmom, ktorý by fungoval rovnako dobre aj bez vedomia toho, že sa práve dívate na Baracka Obamu. Vlastne by možno fungoval ešte lepšie.
A práve s tým súvisí môj menší problém. Od začiatku viete, že sledujete budúceho amerického prezidenta, viete, že napokon skončí v Bielom dome a tak podobne. Ten pocit vám hlodá v hlave pri každej scéne a občas dosť vyrušuje. Ak sa ale dokážete odosobniť a pozrieť sa na hlavnú postavu ako na obyčajného chalana, ktorý má problém zapadnúť a prežíva svoju prvú intenzívnu lásku, zistíte, že príbeh vôbec nestráca na sile. Koniec-koncov, inak ako „Barry“ hlavného hrdinu nikdy nikto neosloví. Gandhiho počin rozhodne nie je z tých, ktorý by prepisoval životopisný žáner zlatým písmom. Ale musím priznať, že ma pohltil viac, než som očakával. Má sympatické postavy, uveriteľné emócie, výborných hercov a je natočený veľmi citlivo a ľudsky. Mnohým iste bude vadiť, že režisér sa nezaoberá väčšou časťou Obamovho života, milovníci kvalitných festivaloviek by však nemali dvakrát váhať. 8/10
