Pamätáte si ešte z VHS na Atlantídu? Prečo obľúbený animák tak rýchlo upadol do zabudnutia?

Píše sa rok 2001,  diváci majú do pamäti čerstvo vryté Toy Story 2 a Tarzana. Obe snímky zožali úspech medzi kritikmi, ale aj diváci v kinosálach či doma pri televíznych obrazovkách sa zhodli, že filmy už vtedy boli modernými klasikami. V tomto období už štúdio Disney dominovalo v odbore animácie a každý z ich budúcich počinov bol predurčený uspieť. Veď v práve v tomto období sme dostali naše obľúbené rozprávky, od ktorých sme ako deti nemohli odlepiť oči. Kto by si nepamätal priateľské monštrá z Príšeriek s.r.o., unikátny a vtipný náhľad do sveta príšer, čo bola dovtedy len téma strašidelných príbehov nielen pre deti. Málokto si však pamätá na malebnú rozprávku vydanú len pol roka predtým. Ponechané napospas toku času, Atlantis: The Lost Empire od svojho vydania rýchlo upadlo do zabudnutia.

Napriek tomu že zárobky z kinosál preplatili náklady na produkciu takmer dvojnásobne, dnes sa zdá, že ľudia naň zabudli hneď ako opustili kinosály. Podľa ratingov na internete bol pozitívne vnímaný viac ako polovicou divákov, takže o prepadáku sa rozprávať nedá. To isté platí aj o kritikoch, nikto sa totiž k snímke nestaval negatívne. A aj keď postavy neboli najprepracovanejšie, skupina prieskumníkov mala medzi sebou zaujímavú chémiu. Film pôsobil ako ďalší pekný animák od ľuďmi milovaného štúdia. Prečo je teda dnes Atlantis iba ďalším titulom v archíve?

Ako jeden z dôvodov môže byť fakt, že väčšina Disneyoviek sa vyznačuje svojimi ikonickými postavami. V tomto príbehu by sme však hľadali pamätihodnú postavu len ťažko. Toy Story malo Woodyho a Buzza, Tarzan mal Tarzana a Jane. Atlantis: The Lost Empire však so svojimi postavami veľmi nepochodilo. Na začiatku sa stretávame s priateľským a nešikovným lingvistom menom Milo Thatch (Michael J. Fox), okolo ktorého sa postupne začne točiť príbeh o dobrodružstve, láske a morálke. Sám Milo sa prezentuje ako nešikovný, zasnívaný a vystrašený chlapík snažiaci sa uctiť si posolstvo svojho dedka.  V tomto bode sa však jeho postava zasekne, a tak zostane po zvyšok príbehu. Okrem morálneho precitnutia, prítomného vo väčšine Disneyho diel, teda žiadny osobný vývoj čakať nemôžete.

Onedlho sme oboznámení aj so zvyškom skupiny, multikultúrnou hŕstkou, a našimi spoločníkmi po zvyšnú dobu deja. Všetky tieto postavy však od začiatku neponúkajú nič, s čím by sa divák mohol stotožniť alebo sympatizovať. Každá z nich sa počas rozprávania zdá ako stelesnenie svojej jedinej dominantnej vlastnosti. Vidíme tu hrubého Francúza, cynického Taliana či usilovnú Španielku. Ich motívy začínajú a končia peniazmi, a akýkoľvek vývoj postáv je utlačený do pozadia, aby sa príbeh mohol zameriavať na Milovu roztržitosť a nešikovnosť. Veď predsa, on má byť hlavná postava.

Nádej prichádza, keď sa skupine konečne podarí objaviť bájne mesto Atlantídy. Už v prvých záberoch sa stretávame s miestnymi ako s odvekým, no vyspelým národom. Spolu s nimi spoznávame aj ich kráľa Kashekima (Leonard Nimoy) a jeho dcéru Kidu (Cree Summer). Tá sa divákovi ukazuje ako možná ikonická Disney princezná a potenciálny budúci vzor malých dievčat po celom svete. Všetko nasvedčuje tomu, že bude eventuálne zohrávať dôležitú úlohu. Spočiatku však nemá inú rolu než ako potenciálny subjekt romantického záujmu hlavnej postavy. Jej pôvod, tak ako pôvod celého národa, je predstavený vágnym spôsobom a divákom veľa nepovie, čo zmarilo plány tvorcov, aby sme sa o týchto ľudí neskôr strachovali.

Dej sám celkovo pôsobí jednoducho, no istými miestami aj mätúco. Jediná vec, čím si divák môže byť istý je, kto skončí ako záporák. Veľa scén a udalostí odohrávajúcich sa na plátne (hlavne čo sa týka samotného národa Atlanťanov) boli zahalené rúškom tajomstva, bohužiaľ, dej si nedal námahu vysvetliť ich. A tak, bez zaujímavej postavy či strhujúceho deja, sa Atlantis pomaličky odsúdil do záhuby. Jediné, čo snímku mohlo v tomto bode zachrániť, bolo už len prostredie a vizuál.

Napriek tomu, že animácia postáv je dodnes subjektom sporu medzi kritikmi, prostredie a efekty sú hodné príbehu o bájnej Atlantíde. Starodávne ruiny a vyspelé stroje v nich schované pekne nastavujú atmosféru, až kým príbeh nevyvrcholí predstavením potopeného mesta. To sa približuje všeobecnej predstave o Atlantíde. Pridané sú však exotické prvky, dodávajúce mestu život. Napriek tomu, že bolo potopené pred tisíckami rokov, stále v ňom prekvitá zeleň a obyvatelia pokračujú so svojimi každodennými životmi. Mesto vyzerá ako kúsok strateného raja obklopeného vodou. Tento obraz teda konečne ponúka niečo, vďaka čomu by si divák mohol tento film pamätať.

So priemernými postavami a všedným príbehom bol teda Atlantis: The Lost Empire odsúdený na zabudnutie. Veľmi nepomohol ani fakt, že o pár mesiacov boli vydané Príšerky s.r.o.. Tie zožali úspech po celom svete a tým zadupali akúkoľvek stopu po svojom predchodcovi do zeme. Ak ste však fanúšikmi štúdia Walta Disneyho alebo animákov ako takých, odporúčame pozrieť si túto malebnú snímku. Negatívne aspekty vyjadrené sa v tomto článku vyskytujú len za účelom hľadania odpovede na otázku prečo je Atlantis takmer zabudnutý. V niektorých prípadoch môžu hraničiť s osobným názorom. To však neznamená, že film si nemôže nájsť svojho diváka, a ani to, že ten divák by ste nemohli byť vy. Preto teda odporúčam pozrieť si túto snímku a spraviť si vlastný názor, možno ju taktu aj vytiahneme zo zabudnutia. :) Pokiaľ nemáte príliš veľké očakávania, určite odídete od obrazovky s pocitom dobre stráveného času. Atlantis vo veľkom obraze stále pôsobí ako milý príbeh zaujímavého miesta, aj s klasickým happy-endom.