Koľko času prešlo od nápadu po klapku, prečo chýba v seriáli logo BMW a aj to, či sa dočkáme pokračovania. To všetko sa dozviete v našom rozhovore.
O projekte televízie Joj sme si toho už napísali pomerne dosť, spomeňme hlavne recenziu, kde sme si zhrnuli všetky pre a proti seriálu Za sklom. Čo nás milo prekvapilo bol fakt, že v komentároch na sociálnych sieťach ste s nami zdieľali podobný názor, takže s vyslovene negatívnym komentárom sme sa takmer nestretli. Za sklom nastavilo v slovenských vodách latku pomerne vysoko a ako sme spomínali, pokiaľ je toto začiatok vzostupu našich seriálov, my sme maximálne spokojní. Už počas vysielania sme sa spojili s televíziou a pripravili pre vás rozhovor s producentom Rasťom Šestákom. Čo prezradil o vzniku, zaujímavostiach či budúcnosti seriálu sa môžete dočítať už o pár riadkov nižšie. Príjemné čítanie.
Zdravíme, v prvom rade sa vám chceme poďakovať za to, že ste si na nás našli čas. Začneme klasicky, našim čitateľom teda môžete v krátkosti predstaviť to, čo robíte a samozrejme aj samého seba.
Rasťo Šesták, producent a spolumajiteľ spoločnosti DNA production. Mám na starosti zabezpečenie vývoja a výroby seriálu „Za sklom“, čo v praxi znamená, že som pri seriáli od vzniku samotného námetu až po odvysielanie v TV.
Venovať sa teda budeme seriálu Za sklom. Kedy prvýkrát vznikla myšlienka na vytvorenie tohto projektu? Aké dlhé obdobie prešlo od nápadu po prvú klapku?
Myšlienka na tento seriál vznikla na jar v roku 2015 a samotné nakrúcanie začalo v máji 2016, čiže od nápadu po realizáciu prešiel rok.
Seriál pri istých sekvenciách a obrazoch pripomína iné zahraničné seriály (švédsko-dánsky Bron či americký True Detective) a miestami je to možno vidieť až príliš. Nechali ste sa nimi inšpirovať? Ak áno, ktorými?
Určite tvorcovia, či už scenáristka, režiséri aj kameraman poznajú seriály, ktoré ste vymenovali, ale nikdy sme si nepovedali „super, poďme vykradnúť a napodobniť tento seriál!“. Táto podobnosť skôr vychádza z toho, akým spôsobom a kam sa posunula vnútorná stavba rozprávania príbehov, kam sa posunul spôsob televíznej reči. Keďže divák je už zvyknutý na istý štandard, nemôžeme sa vrátiť späť a tváriť sa, že televízna tvorba v zahraničí sa neposúva a neovplyvňuje vkus diváka aj na Slovensku. A navyše nás teší, že sme porovnávaní so seriálmi, ktoré sú výborné, to asi svedčí o tom, že sme nevyrobili niečo strašidelne zlé.
Za sklom sa od staršieho Mesta Tieňov dosť líši. Vyžadoval si tento projekt z hľadiska doby v ktorej vznikol iné spracovanie, alebo ste chceli prísť naozaj s niečím novým?
Áno, odpoveď na túto otázku je už v mojej predchádzajúcej odpovedi. Navyše, pri „Meste tieňov“ sme mohli byť ešte viac temní a viac „dirty“, čo už v súčasnosti komerčné televízie nemajú až tak radi.
Kde by ste zaradili seriál Za sklom vy z hľadiska cieľového publika? Podriaďuje sa podľa vás tento projekt diváckemu televíznemu vkusu?
Určite rešpektuje a vníma diváka televízie JOJ. Keby sme ho robili pre inú televíziu, vyzeral by inak. Každá televízia má jasne pomenovaného svojho diváka a vie, čo od nej divák očakáva. V TV JOJ si môžu dovoliť byť menej konzervatívni a odvážnejší – aj vďaka tomu sme mohli napísať a natočiť niektoré scény.
Nemáte pocit, že sú niektorým postavám pripisované miestami vynútené/umelé motivácie (scéna, kde Ján Koleník nabehne do telocvične, vojde do klietky a dá si zápas v spomalených záberoch, ktorý absolútne nič nerieši)? Potrebuje slovenský seriál takéto prvoplánové prvky vkladať do projektu?
Scéna bola robená na efekt, ale veď seriály obsahujú scény, ktoré majú byť „podívanou“ – a na Jana aj Tomáša sa pozerá veľmi dobre. Minimálne to ocenili diváčky :). A áno, v komerčných televíziách potrebujete ukázať v slovenskom seriáli takéto veci.
Fanúšikom amerického seriálu True Detective tak trochu leží v žalúdku aj intro seriálu Za sklom, keďže sa až príliš okato na seba podobajú. Brali ste si inšpiráciu aj v tomto smere? Samozrejme, nemôžeme povedať, že by vyzeralo zle.
Znelku vytváralo grafické oddelenie TV JOJ. Myslím si a aj som to zažil, že keď sme robili iný seriál v Česku, tam tiež porovnávali všetci znelku s True Detectives a robilo to iné grafické štúdio. Jednoducho tým chcem povedať, že veci vo svete sa robia trendovo. To, čo práve divák vníma ako dobré, k tomu sa všetci chceme priblížiť aj bez toho, aby sme niečo vykrádali.
Pred výberom hereckého obsadenia prebiehal aj nejaký typ konkurzu, alebo bol scenár dopredu na mieru šitý konkrétnym hercom?
Pre hlavných hrdinov (Tomáša a Jana) bol scenár šitý na mieru. Oni dvaja boli jasní hneď na začiatku, od momentu, keď sme si v TV povedali, že chcú seriál. Zadanie od TV bolo, aby sme vytvorili seriál pre Maštalíra a Koleníka. Ostatné postavy sme doobsadili spolu s Petrom Bebjakom ako režisérom, samozrejme po dohode s TV JOJ.
O titulnú skladbu, ktorá je zároveň aj názvom seriálu spolu s hudobnými motívmi naprieč seriálom sa postarala bratislavská skupina Korben Dallas. Mali ste od začiatku predstavu spolupráce, alebo samotný názov projektu prišiel až so skupinou?
Na začiatku bola daná len titulná skladba od skupiny Korben Dallas. Tá určila aj názov samotného seriálu. Až v priebehu produkcie prišiel nápad, aby Korben Dallas urobili hudbu do celého seriálu.
Nechceli ste dať väčší priestor súkromnému životu dvojice hlavných vyšetrovateľov, ktorý by možno viac dotvoril ich charakter? U Tibora Maxovského sme videli pár dialógov s jeho starou mamou, byt Norberta Višvádera zase iba raz pri jeho vykradnutí. Chceli ste sa zamerať iba na ich prácu, alebo na súkromný život už len proste nezostal priestor?
Nie, nechceli. To, čo sme potrebovali ukázať o ich súkromnom živote, bolo v skratke ukázané alebo povedané v situáciách. Ani dramaturgia TV nechcela, aby sme dej spomaľovali súkromnýni linkami. Nám tento spôsob rozprávania vyhovoval.
Spomedzi hereckých výkonov postáv jasne vyčnieval Milan Ondrík čoby mafián Bongy. O tom, že herec dokáže okrem divadelných dosiek podať dobrý výkon aj pred kamerou nás presvedčil už v Eve Novej. Pripravoval sa nejako špeciálne na svoju postavu? Vieme, že kvôli nakrúcaniu mu bolo vytvorené napríklad tetovanie.
Na postavu sa pripravoval spolu s režisérmi, rozprávali sa o jeho postave. Ale ako charakter s povahovými črtami, „tikmi“ a dikciou si ju Milan vytvoril sám – ale aj samotný scenár mu ponúkol možnosť na vytvorenie takejto bohatej postavy. Milan ako výborný herec uchopil túto postavu a naplno ju vytvoril.
Bola smrť Milana Ondríka čoby Bongyho v scenári? Musel si herec splniť divadelné povinnosti a z nakrúcania odísť, alebo ste len chceli ukázať, že aj veľké zviera ako tento mafián môže takto jednoducho zomrieť?
Od začiatku bolo všetko napísané, aj jeho smrť. Postava musela zomrieť presne preto, lebo aj mafiánom sa stávajú takéto „nehody“.
Seriál končí ôsmou časťou, no na Česko-Slovenskej filmovej databáze sa môžeme dočítať, že projekt má mať 16 epizód. Aká je teda pravda? Čaká nás aj druhá séria?
Toto nie je celkom otázka na mňa – neviem, prečo sa na ČSFD objavila informácia o 16 častiach. Naše zadanie bolo vytvoriť 8 častí a v prípade úspechu mať možnosť natočiť ďalšie časti. Či nás čaká druhá séria, je predmetom rokovaní s tvorcami príbehu.
Keď už sme pri ČSFD, ku každej epizóde postupne zverejňujete jej obsah. Pri tvorbe otázok máme za sebou prvých šesť dielov, zvyšné dva ešte nepremiérovali. Aj tak sa už zvedavý divák môže dočítať o Maxovej tragickej smrti. Nemyslíte, že zverejnenie takejto zásadnej informácie značne uškodilo momentu prekvapenia pri sledovaní?
Informácie tiež uverejňoval admin na to určený, ktorý je z TV JOJ. Neviem posúdiť, nakoľko to ovplyvnilo moment prekvapenia. Podľa spätných väzieb, ktoré som dostal ja po 8 časti, bol moment prekvapenia dosť značný u veľkej časti divákov.
V seriáli ste priniesli zidealizovanú predstavu o slovenskej polícii. Národná protizločinecká jednotka, veliteľstvo ako vystihnuté zo severskej detektívky, vyšetrovatelia oblečení vždy podľa najnovších trendov, chodiaci do bordelu a vyvážajúci sa na Porsche. Myslíte si, že by to raz takto mohlo fungovať? Takisto je na mieste aj otázka, či ste seriál chceli zakomponovať do našich reálií, alebo či ste sa rozhodli balansovať v tak trošku fiktívnom svete s určitými reálnymi prvkami?
Pri výbere lokácií, kostýmov aj áut sme nechceli byť realistickí. Nechceli sme a nemali sme vytvoriť realistický svet slovenskej polície a slovenského podsvetia. Určite sme vytvorili fiktívny svet s reálnymi prvkami. Chceli sme, aby seriál pôsobil silno esteticky a výtvarne – tomu podliehal výber lokácií, ktoré boli svetlé a presklené, za ktorými ste vždy cítili mesto a jeho život. To sme brali tiež ako prvok seriálu.
Udialo sa počas nakrúcania niečo, na čo len tak ľahko nezabudnete, prípadne nejaké vtipné príhody, o ktoré by ste sa s nami mohli podeliť?
Možno len, že to bola skvelá práca a všetci dali do práce maximum, čo je myslím na výsledku aj vidieť.
Spolupracovalo sa pri tvorbe seriálu aj s profesionálnymi odborníkmi z tejto branže? Je samotná dvojica inšpirovaná skutočnými vyšetrovateľmi?
Samotná dvojica je inšpirovaná skutočnými vyšetrovateľmi, ale skôr na úrovni ich konania a povahových vlastností. Na seriáli spolupracovalo množstvo odborníkov, ktorí nám radili, aby veci vyzneli vierohodne.
Zaujímavý detail - napríklad v šiestej epizóde bolo logo BMW vybraté z auta. Ide o náhodu alebo o niečo iné?
Nejde o náhodu, v seriáli sa môžu objavovať len oficiálne product placementy – tzn. že sa nesmie objaviť žiadna obchodná značka, ktorú nedohodne obchodné oddelenie televízie.
Pri slovenskej seriálovej tvorbe sú už asi tvorcovia zvyknutí na neustálu negatívnu kritiku od divákov, no pri tomto projekte sa z veľkej časti ozýva aj tá pozitívna. Mnohým sa páči temnejší vizuál, iní zase kritizujú odfláknuté bitky. S ktorou kritikou sa častejšie stretávate vo svojom okolí? Zmenili by ste odstupom času niektoré detaily?
Ako tvorcov nás teší, že sa stretávame s pozitívnymi ohlasmi, ale zároveň vieme, že vždy je čo zlepšovať a o to sa vždy aj snažíme.
V zahraničných seriáloch sme si zvykli na takzvané „easter eggy“ – skryté odkazy napríklad na iné televízne či filmové projekty. Nájdeme niečo také aj v Za sklom?
Nie, nič také tam nie je.
Ako vy celkovo vnímate politiku tvorby seriálov na Slovensku? Zmenila sa doba a cieľový divák už neprahne po nekonečných seriáloch pravidelne strácajúcich na kvalite, ale práve naopak po kratších projektoch s profesionálnejším nádychom, kedy si povie, že „toto je na naše pomery nadpriemer?“
Veľmi pozitívne vnímam snahu televízií priniesť kratšie seriály, aj za cenu, že náklady na takéto seriály sú nepochybne vyššie. Tým pádom aj my ako tvorcovia môžeme vytvárať niečo, čo sa na Slovensku môže nazvať „nadpriermer“. Je to určite dobrá cesta a verím, že televízie pri tom zostanú a my aj naďalej budeme môcť prinášať seriály ako je „Za sklom“.
Na záver vám chceme poďakovať za váš čas a rozhovor, budeme radi, ak našim čitateľom zanecháte čo i len stručný odkaz. Taktiež sa tešíme na ďalšie časti seriálu Za sklom. Nakoniec, podobnú kvalitu treba na Slovensku zvýrazňovať čo najčastejšie. Želáme vám všetko dobré.
Chcel by som aspoň takto poďakovať všetkým divákom, ktorí prijali náš seriál a ktorí sa stali našimi fanúšikmi. Určite by som tiež chcel poďakovať všetkým, ktorí sa na seriáli spolupodieľali.
