Prvý oficiálny rozhovor s interpretom, ktorý sa dokázal dostať medzi tých najlepších za len niečo viac ako dva roky.
V nepravidelných intervaloch vám prinášame aj rozsiahle rozhovory so slovenským aj českými prevažne rapovými interpretmi. Ako ste si už mohli prečítať v nadpise, tentokrát sme oslovili už všetkým veľmi dobre známeho Pila, okolo ktorého sa toho za posledné dva roky udialo naozaj hojne. Do oficiálneho vydania Pil C-ho debutového albumu s názvom HYPE už ostáva len niečo menej ako dva týždne, a tak tu máme ideálny čas na sľubovnaý rozhovor. Ten sa však bude albumu venovať len okrajovo, skôr sme sa snažili zamerať na skutočnosti a informácie mapujúce posledné dva zásadné roky Lukovho života, počas ktorých sa z neho prakticky zo dňa na deň stal raper. Čím všetkým si prešiel a ako vyzerá jeho život teraz si teda môžeš prečítať nižšie. Čo sa týka albumu, tak tomu sa budeme podrobnejšie venovať vo videorozhovore, na ktorý sa môžete tešiť už čoskoro.
Ahoj. Na úvod nám povedz, aká bola festivalová sezóna, prípadne môžeš prezradiť, kde sa ti hralo najlepšie a porovnať ju s tou predchádzajúcou.
Nazdar, Viktor. Na leto sa vždy teším aj kvôli festivalom, pretože na pár mesiacov v roku vymeníme tmavé zafajčené kluby s často malými stagemi za obrovské pódiá a hrania na čerstvom vzduchu a hlavne ťa to aj trochu vytrhne z toho klubového stereotypu a letargie. Minulý rok sme počas leta až tak veľa festivalov nehrali, no tento rok sme išli prakticky celé leto, zrušil som aj naplánovanú dovolenku. Tých miest, kde sa hralo super, je veľa, počnúc Hip Hop Žije festivalmi, Hip Hop Kempom, pražskou Náplavkou a Vibe a DoubleFestom na východe končiac. Pamätám si však aj tie horšie, napríklad, že na jednom festivale nás dali hrať cca o 3:30 ráno, obrovský stage a jeden malinký odposluch, vonku svitalo, ja som tam mrzol v kraťasoch.
Hrá sa ti lepšie v kluboch alebo pod holým nebom?
Určite preferujem hranie v kluboch. V klube si blízko ľudí, cítiš to s nimi, oni s tebou, je tam lepšia atmosféra, fans si skáču po hlavách, aj keď až na pár výnimiek je v slovenských kluboch otrasný zvuk. Tým pádom, keď chcem z toho zvuku niečo dostať, musím chodiť na zvukovky a celé si to nazvučiť ešte pred otvorením klubu, čo samozrejme, keď hráš na fesťáku, odpadá, lebo väčšinou tam je zvukár, ktorý vie, čo má robiť a technika, ktorá vie, ako má znieť. Samozrejme, hanba výnimkám.
Keďže je toto tvoj prvý väčší rozhovor, vráťme sa ešte k tvojim prvým skladbám. Ako dlho trvala práca na skladbe Lost?
Lost bola vlastne úplne prvá skladba, ktorú som napísal a doteraz vlastne neviem, ako som sa k tomu dokopal. Pamätám si, že prvú slohu som napísal v práci cestou domov do telefónu, prišiel som domov, hneď som si to nahral na iPhone na diktafón a obratom som to poslal mojim ľuďom, tuším Spankovi, Nabisovi, Kestymu a Teovi, že čo si o tom myslia. A keď povedali, že to vôbec nie je zlé, tak mi to dodalo potrebný impulz na dokončenie. Dopísal som celý track a dohodli sme sa s Pekom, že prídeme do štúdia k nemu do Galanty to nahrať. Ak sa dobre pamätám, tak sme tam išli prvýkrát veľká výprava. Chápeš, prvýkrát štúdio, nahrávačky, brali sme to ako výlet, ďalšie dobrodružstvo, nebral som to ešte nejak vážne. Postupne sme tomu začali dávať formu a nejak sa to tam celé upieklo. Vedel som, že keď to chcem dať von, musí to mať bezpodmienečne dobrý zvuk. Nabis poznal Ventiho, pretože mu tuším kedysi robil mastering nejakých vecí, tak sme ho navštívili v štúdiu, pustili skladbu a za cca 2 týždne som mal final mp3.
Vyzerá proces príprav skladieb teraz a na začiatku inak?
V podstate ani nie. Nečakane najväčší problém mi spravilo to, že som skončil v práci. Vysvetlím. Bol som zvyknutý tvoriť v aute. Písať tracky v aute počas šoférovania. Mal som tam súkromie na skúšanie, na tvorbu dema, vedel som presne, čo a ako tam znie. Jednoducho, ráno som sadol a večer mal hotový buď celý track alebo minimálne jeho základ. Týždenne som dával v aute pravidelne cez tisíc kilometrov, dookola som počúval beaty, zapisoval si myšlienky, písal texty. Zvykol som si na to až do takej miery, že keď som neskôr dal výpoveď, bojoval som dlhé obdobie s tým, že som si nevedel nájsť komfortnú zónu na písanie. Inak je ten proces teraz v podstate rovnaký. Beat-text-demo-štúdio-aranž-mix-mastering. V procese tvorby tracku alebo dajme tomu albumu teda každý song počuješ toľkokrát, že máš chuť sa sám defenestrovať.
Kde a kedy sa ti najlepšie tvorí? Ideš si skôr písanie textov keď cítiš, že to pôjde, alebo si jednoducho sadneš a vymýšľaš?
Ako som už spomenul, preferujem písanie v aute. Teraz sa snažím písať veľa cestou na alebo z koncertu. To sú vždy nekonečné cesty. A nemal by si písať nasilu, že sadneš si a povieš si - a teraz napíšem banger. Jednoducho, celé je to o momente, o pocite. Niekedy cítim, že ok, teraz to bude top. Niekedy napíšeš track v zápche na prístavnom a niekedy ho nenapíšeš ani cestou z Bratislavy do Košíc. Ďalšia vec je, že píšem o tom, čo žijem, o tom, čo som zažil, čiže do textov sa často premietajú veci, zážitky, pocity, príbehy, ktoré si sám zbieraš určité obdobie.
Si považovaný za interpreta, ktorý zažil najraketovejší štart kariéry. Asi si si nejakým spôsobom musel na to zvyknúť...
Celé to vystrelilo tak rýchlo, že budem úprimný a poviem na rovinu, že som mal obdobie, kedy som si uletel. Tí, čo ma poznajú osobne vedia, ako to myslím. Keď moja hudobná kariéra bola ešte v začiatkoch, tak som mal prácu, normálny default job od pondelka do piatku ako obchodný zástupca a popritom chodil na výšku. A začalo byť toho na mňa veľa. V škole som písal diplomovku, učil sa na štátnice, chodil do práce, na akcie, koncerty, atď., atď. Jednoducho sa častokrát stávalo, že do práce som išiel rovno z párty z bytu, bez spánku, a tak podobne. Tak som quitol job, dokončil úspešne školu a začal sa naplno venovať hudbe. S tým to potom prišlo z 0 na 100 okamžite. S tým zas prišli baby, zdravotné problémy a podobne.
Aký bol tvoj prvý koncert?
Na ten si pamätám úplne presne a vlastne dodnes je na mojom CBG kanáli videopozvánka naň. Bolo to počas krstu Vladovho cédečka v NuSpirite. Nakoľko som nemal ešte DJa, tak som poprosil Brančiho, s ktorým som sa poznal a kamarátil aj v období pred "rapom". Ochotne súhlasil. Dali sme si dve skúšky a išli do toho. Postupne sa do NuSpiritu navalilo toľko ľudí, že sa tam nedalo pohnúť a zdalo sa mi, že s každým ďalším človekom sa moja tréma exponenciálne zvyšuje. Moj playlist bol celkom easy, mal som vonku len pár vecí, takže to ani nejak dlho netrvalo, no nakoniec, s odstupom času, to bolo pre mňa nezabudnuteľné. To, o čom som sníval, sa zrazu uskutočnilo. Bol to extrémny hype, technicky ten koncert pravdepodobne stál za hovno podľa mňa, no ale povedz mi, že komu hral prvý koncert Vec a zároveň na stagei boli pritom chalani z Mojej reči, z Hahacrew a Ego v prasacej maske.
Po tom, čo vyšlo Lost a Pompeje sa o teba začali zaujímať aj kolegovia zo scény s ponukou na spoločnú skladbu. Boli aj také, ktoré si odmietol?
Samozrejme. Veľmi veľa som odmietol a veľmi veľa úplne jednoznačne, potom boli aj táke, ktoré som chcel dať, ale pre vyťaženosť a málo času som nestíhal. To už bolo hlavne teraz, vo fáze príprav robenia albumu. Napríklad som mal dávať slohu na IronKapov album, na feat s Marpom, ale nestíhal som. Aj keď sa mi páčila téma a beat, pretože často okrem toho, aký máš názor na daného človeka, rozhoduje aj presne to, či ťa tá skladba osloví. Taktiež chalani z Nerieš, u ktorých sem-tam nahrávam, mi posielali nejaké veci, to ma tiež mrzí, že som nestíhal, ale to už mi horel deadline albumu. No sú aj featy, rozpracované skladby, ktoré mám dodnes niekde v prachom zapadnutom foldri na okraji disku.
S kým si si sadol najviac a prečo?
Myslím si, že s veľa ľuďmi zo scény si rozumiem a máme spolu nadštandardné vzťahy. Moja Reč, H16, BiggBoss, IF, Kali, AK, atď., atď... Tak ako nemám problém ísť večer do kina s Kalim, nemám problém ísť na obed so Separom a v noci hrať plejko so Sergeiom. Ľudia asi budú prekvapení, ale scéna je fakt posledné obdobie dosť homogénna. Keby že ale mám vybrať len jedno meno, že s kým najviac, tak asi DMS. Jednoducho sú to sprostí ko*oti ako aj ja a ďalší fakt je to, že sa poznáme z obdobia, keď som nemal ani len trocha ambície byť raperom. Aj keď neviem, ako to je teraz, keďže sa sa trochu na mňa hnevajú, pretože sa v poslednej dobe s nimi moc nerozbíjam (smiech).
Keď už sme pri tom Separovi, máte spolu už dve veci. Ktorá pre teba znamená viac a prečo?
Určite Vidím jak ich jebe. Bola to naša prvá vec, má to čaro prvého featu, navyše v tej dobe nečakaného. Taktiež bez diskusie - je to hit jak oči. Nech to berieme z akejkoľvej stránky. Dotokedydal by som mal tiež rád, keby BigHorsovi nezhorel harddisk a následne mne z BigHorsa vnútorná rovnováha. Takto som mal dve možnosti, buď to dať von bez vystopovaného beatu, úplne surové s hnusným zvukom a bez aranžov alebo vec, na ktorú je už natočený klip, nechať v šuflíku.
Ponuka od BiggBoss sa len tak neodmieta, no pracovať mimo hudobného labelu je na nezaplatenie. Mám pravdu?
Áno. Najprv dodám, ze BiggBoss nebol jediný label, ktorý ma chcel. Takmer každý veľký label ma oslovil, dokonca ma oslovil aj priamo Rytmus, aby som išiel pod neho. Ja si vždy takúto ponuku vážim, lebo znamená, že to, čo robím, robím dobre a človeku sa to dobre počúva, lebo to je ocenenie jeho práce. Samozrejme, mohol som kývnuť každému jednému. A Paťovi by bolo najľahšie kývnuť. Však o tom sníva predsa každý. Vyrastal som na jeho hudbe, bol pre mňa legenda v čase, kedy som ani len netušil, že budem niekedy rapovať. Vytvoril by mi podmienky, aké dokáže vytvoriť iba on. Znamenalo by to pre mňa menej starostí, dodalo prestíž... Ale nechcel som nechať mojich ľudí samých a opustiť niečo, čo som začal budovať od nuly. Na druhej strane, labely nie sú veľké nahrávacie spoločnosti, ktoré ti diktujú, čo, ako, kedy a s kým. Všetko sa dá nastaviť tak, aby ti to sedelo, od toho je predsa komunikácia.
Každý interpret by mal v skladbách riešiť rôznorodé témy, čo platí aj u teba. Cítiš sa však viac momentálne doma pri „egotripoch“ alebo skôr tých feelingovkách?
Každý interpret by mal písať v prvom rade o tom, čo žije. Real bars. Tvoj život sa ti premieta do tých textov vo forme najrôznejších príbehov, zážitkov. Ja píšem o tom, čo žijem, môj rap je o mojom živote. A život je až na pár výnimiek o tom istom stále. Mám rád feelingovky aj egotripy, odjakživa bol predsa rap o rape, tak to je a tak to bude. Vždy to tak bolo. Nebudem predsa rapovať o tom, že budha je veľký, obímajte stromy a choďte na duchovnú cestu po Ázii, nájdite svoj vnútorný Zen a upokojte svoju čakru. Taktiež ani o tom, aké je to tu napi*u, že nemám prácu, žijem z 200 euro a živím celú rodinu. Československá rapová scéna je natoľko diverzifikovaná, že keď toto chceš počúvať, tak si nájdeš určite svojho favorita. Je to len na tebe. Keď sa ti nepáčia egotripy, tak to jednoducho nepočúvaj. Na párty chceš počúvať ťahajúce antisociálne tracky rantujúce na situáciu v krajine alebo našlapané bomby? Keby sa chcem vyjadriť k takým veciam, nemám s tým problém, ale momentále mám obdobie, kedy si idem skôr feelingovky a rap o rape a hlavne, vždy budem robiť hudbu podľa seba. Tak ako to cítim a chcem ja a nikdy nie tak, ako to chcú odomňa iní. A ešte, čo sa týka egotripov, keď mi povedia, že kto to kedy dal tak ako ja, čo sa týka nástupu na scénu, featov, koncertov, čísel, tak ich možno prestanem dávať. A aby som nezabudol, väčšinou tie featy, čo mi chodia sú prevažne všetky "rap o rape", ale keď je niekde téma, nemám problém sa k nej vyjadriť. Ale vždy to podávam tým mne špecifickým spôsobom.
Snapchat si si išiel ešte v dobe, kedy o ňom interpreti ani nevedeli. Myslíš si, že má aspoň do istej miery vyplyv na úspech slovenských raperov aj to, ako využívajú svoje profily na sociálnych sieťach?
Určite, všetko je to súčasť komplexného mechanizmu. Obmenená forma reality show. Ľudí, fans jednoducho zaujíma, ako žije ten ich obľúbený interpret alebo možno aj vzor. Aké problémy rieši počas dňa, ako to vyzerá na koncertoch, jednoducho ich fascinuje to zákulisie, ten svet za oponou. Aj keď, v poslednej dobe Instagram zavedením instastories celkom pochoval Snapchat.
Na Slovensku si aj keď asi nechtiac zaviedol termín Faded, nové účesy a zrazu sa vynorilo 48 nových raperov ktorí sa ti chcú strašne podobať. Registroval/registruješ niekedy tieto skutočnosti alebo to skôr ide mimo teba a ignoruješ to?
Faded samozrejme registrujem. V tých úplných začiatkoch mi to samozrejme nevadilo, no keď ešte dnes, po dvoch rokoch príde po koncerte zamnou fanúšik, že či sa s ním odfotím faded, tak už mu automaticky hovorím, nech jebe na to, že to bolo "cool" pred dvoma rokmi a ne dnes. Čo sa týka tých raperov, tak fakt nemám čas sledovať tieto veci. Sem tam ma niekto z kamarátov označí pod niečim takým, ale väčšinou je to nejaký bizárik. Zachytil som, že zrazu každý druhý človek chce byť raper. Všetci si myslia, že keď to dokázal nejaký "Pil Si", tak to dokážu aj oni. Zrazu vo veľkom štylizujú samých seba do tej "faded" polohy, jak je všade tma, párty, hoes, jak majú každého v piči a podobne a myslia si, že do pol roka budú vypredávať kluby. Po pár mesiacoch sa čudujú, že kde sa stala chyba a že sú len nasmiech ľuďom. Jednoducho, musíš byť osobnosť, musíš mať talent, rýmy, hudbu, musí to byť úprimné, musíš mať charizmu, musíš byť komplexný balík. A hlavne, musíš to mať v hlave v poriadku.
Registruješ teda na našej scéne aj nejaké mená, ktoré ťa oslovili?
Určite Fobia Kid, robí teraz nový album, z ktorého mi posiela pravidelne ukážky, tak na to sa veľmi teším, pretože Mate je veľmi ojedinelý zjav na našej scéne. Chápeš, Young Bill Cosby z Námestova! Už toto je samo o seme že wau, plus má neskutočné punchlines a energiu. Plus som zvedavý, s čím sa vráti Marko z UK. CBG navždy. Potom neviem, či nové, keďže chalani fungujú už dlhšie, ale baví ma Nerieš v poslednej dobe..
Povedz nám niečo o zoskupení Comebackgang. Čo ste vlastne zač?
CBG vzniklo dávno predtým, než vôbec niekto vedel, že budem ja rapovať. Ani ja sám som to vtedy nevedel. Jednoducho partia kamarátov sa dala dokopy pod takýmto názvom, klukovina. Je nás tám veľa, veľmi. A máme aj pár čestných členov, napríklad takmer nikto nevie, že aj taký Separ je členom Comebackgangu.
A aké má CBG plány do budúcna mimo Pil C-ho?
Fobia Kid chystá album, Specialbeatz pracuje na producentskom albume, Konšpiracníci chystajú producentský album, Marko Damian má tiež naplánované nejaké veci. Taktiež stále dávame priestor novým ľuďom, keď nás jednoducho v niečom oslovia, keď si sadneme a cítime v nich potenciál, nebránime sa zobrať ich pod Comebackgang. A keby ste nevedeli, tak Joe Trendy chystá vlastnú night show, na to sa extrémne teším.
Za pár dní ti vychádza debutový počin, ako si s ním spokojný?
Tým, že na ňom robím posledné mesiace nepretržite, chýba mi od neho odstup, takže momentálne nechcem nič z toho počuť aspoň mesiac. Inak som dal do toho strašne veľa energie a úsilia popri tom, aký mám teraz lifestyle. Popri tých koncertoch a ďalších xy povinnostiach. Mal som presnú predstavu, ako by mal ten album znieť, aký by mal mať sound, takže som to tak aj zrealizoval, bol som pri každej jednej veci. Ananžoval som to so Zamom, letel som do Dublinu za Gaexom, kde sme to spolu zas mixovali a mastrovali. Za tým celým albumom je kus poriadnej roboty. Som spokojný s albumom ako celkom, nemusel som nikde robiť kompromisy.
Albumu sa budeme podrobne venovať vo videu, ktoré uzrie svetlo sveta o pár dní, a tak nám ho teraz len v krátkosti predstav.
Ide o koncepčný album. Je track po tracku, dá sa povedať, poprepájaný. Uzatvára a opisuje jedno obdobie v mojom živote. Je to obraz toho obdobia, vecí, situácií, nálad, ktoré som vtedy mal. Ako som povedal v tracku November - sledujem, ako sa okolo toho tvorí HYPE. Jednoducho, je to koncepčné založené na tom, čo sa dialo okolo mňa od začiatku až po súčasnosť. Jak na začiatku boli ťažké párty, flaus, pak prišli prve shows, cestovania, raplife, až po pevné miesto na scéne, uvedomienie si svojej sily, nájdenie ženy a trochu vykľudnenie.
Poďme ešte na otázky mimo hudby. Nedávno si predával svoje staršie handry. Rozhodol si sa nejak zásadnejšie zmeniť šatník spolu s účesom?
Ani ne. Tým, že som nikdy také handry nemal, tak si teraz ulietavam na drahých značkách, lebo jednoducho môžem. Čiže stále to bude Supreme a Bape. V poslednej dobe si zas idem extrémne Acronym. Staršie handry som predával kvôli tomu, že som sa presťahoval a bývam spolu s priateľkou. Každý, kto býva so ženou vie, čo to obnáša. Koľko vecí na oblečenie potrebujú ženy mať, koľko topánok, šatiek, opaskov a ďalších zbytočností. A tým, že máme dvojizbák, jednoducho už nebolo priestoru na všetky moje veci, ako keď som býval sám. Tak som sa musel zbaviť niečoho. Taktiež veľa vecí som rozdal známym, prípadne daroval vrámci humanitnej pomoci.
Najdrahší a najcennejší kúsok v tvojom šatníku?
Najdrahšími sú asi Acronym veci, to je celkom pálka, ale na druhej strane sú to extrémne pohodlné veci a veľmi rád ich nosím. Konečne sa mi podarilo zohnať prvé CBG triko, takže to je určite najcennejší kúsok. Neviem, či si niekto pamätá prvý CBG merch, boli to na Slovensku šité custom triká. Samozrejme, som mal jeden kúsok, len sa mi kedysi stratil niekde v Egovom aute a ostal som bez neho a až teraz sa ku mne dostalo to pôvodné CBG triko, keďže ten prvý release merchu bol hneď vypredaný.
Už dávnejšie si zmenil lifestyle, nepiješ a chodíš pravidelne cvičiť. Myslíš, že si sa dostal do takého štádia, kedy to bolo nevyhnutné alebo pripúšťaš, že sa možno ešte aspoň sčasti vrátiš „do starých koľají“?
Aktívne som začal po 30tke, keď som si uvedomil, že aha, už by sa aj patrilo. Čiže áno, myslím, že to aj bolo nevyhnutné. Hlavne aj čo sa týka kondičky na shows. Teraz mám asi 5 týždňov pauzu. Ja som finišoval práce na albume a zároveň môj tréner si otvoril bistro a nestíhal so mnou trénovať, tak som ostal trochu demotivovaný, ale plánujem to znova rozbehnúť. Staré koľaje sú fajn, už som nepil cez polroka, ale viem, že ten deň, kedy sa to opäť stane a ja sa rozbijem na úplného chudáka, je každým dňom bližšie a bližšie.
Schudol si teda a máš aj 6-pack jak Benny Cristo?
To zas ne, Ben je geneticky modifikovaný nadčlovek. Ja mám také typické rapové brucho a sixpack mám len vtedy, keď idem k Trendymu pozerať futbal (smiech).
A čo ostatné športy?
Kedysi som hrával aktívne futbal, florbal a podobné nezmysly, dnes si už len sem tam vybehnem so Zdenkom zahrať tenis. Ale teraz plánujeme s Explom, že budeme chodiť hrávať do haly futbal. Sem tam tiež zvyknem napísať na Snapchat, že chcem ísť hrať niečo, väčšinou tenis a dohodnem sa a zahrám si s prvým fanúšikom, ktorý odpíše väčšinou. Inak veľmi veľa pozerám šport v TV, to ma baví. Futbal je základ, ale pozerávam aj hokej, basketbal a vlastne takmer všetko, keď mám čas.
Snippet k albumu HYPE
Máš aj obľúbenú futbalovú ligu a tím?
Jednoznačne Premier League a tam Manchester United. Začiatok sezóny vyzeral super, len teraz opäť na nás doľahla nejaká choroba z tých posledných sezón. Hádam sa podarí Josému skonsolidovať mužstvo a dať mu tvár a fazónu z čias Alexa Fergusona.
Si veľkým fanúšikom konzol. Koľko času týždenne pri tráviš s ovládačom v ruke a ktoré hry ťa v poslednej dobe oslovili najviac?
Yo, hrávam skoro stále, keď mám Čas. Beriem to ako pre mňa najlepšiu formu odreagovania sa. Hrávam takmer všetky hry, ale vraciam sa len k Fife. To je u mňa taká stálica. Myslím, že som najväčší fanúšik ulitmate teamu na Slovensku. Ale bavia ma aj RPG - Zaklínač, Fallout a tiež FPS hry.
Je vo Fife lepší Joe Trendy alebo Pil C?
Z kamarátských dôvodov sa nevyjadrím radšej (smiech).
V skladbách často odkazuješ na filmové a seriálové postavy či hercov, takže si ideš asi aj to. Ktoré filmy a seriály ťa teda v poslednej dobe oslovili najviac?
Jasné, milujem seriály, filmy, kúsok od domu mám Cinemax Bory, tam som varený-pečený. Zo seriálov v poslednej dobe jednoznačne Netflix produkcia, HBO seriálová produkcia. Z posledných releasov určite Stranger Things, plánujem začať teraz sledovať Westworld, na ktorý počujem samé chvály. Taktiež čakám na novú sériu Walking Dead, mám rád Vikingov, ktorým v najbližších dňoch začína ďalšia séria.
Presťahoval si sa do vlastného bývania. Ako prebiehalo zariaďovanie bytu? Dal si si poradiť alebo si si vyberal všetko sám?
No, plánoval som a sníval som už dlhšie o vlastnom bývaní, ale až teraz sa nám tento sen podarilo úspešne zhmotniť. Presťahovali sme sa do Záhorskej, je to väčší kľud a bol to vlastne prvý byt, ktorý sme boli pozrieť. Ešte sme potom pobehali aj nejaké iné, ale stále sme ich porovnávali s týmto prvým a žiadne sa naň nechytali ani z polovice. Zariadenie sme vyberali väčšinou spolu alebo som si dal niekedy poradiť pod nátlakom aj od Naty. Akurát predvčerom Natália prišla domov s obrazom, ktorý robili deti v Bangladeši z novín a časopisov, že kúpou im prispela na lepší život. Tak nám momentálne obývačku zdobia dvakrát dva metre bangladéšských periodík.
Zároveň ste si zadovážili aj štvornohý záväzok menom Donatella. Už poslúcha?
Ak sa za úspech považuje, že už nesere na gauč a že už naň iba ští, tak hej, poslúcha. Tým, že je to talianský chrtík a úplne malé šteniatko, na venčenie vonku musím zabudnúť, keďže je november a toto plemeno neznáša zimu, vietor a sychravé počasie. Takže nejak stále bojujeme, ale už je to lepšie ako na začiatku.
Čo dobré by si nám dokázal uvariť, prípadne kam by si nás vzal na najlepšie jedlo kdekoľvek na Slovensku.
Keď som býval sám, zvykol som variť dosť často, no musím sa priznať, že v poslednom období už moc nevarím. To skôr Natália vymýšľa furt nejaké recepty. V tomto období je pre mňa jednoduchšie sa ísť najesť do reštaurácie. Keď sa bavíme o najlepšom jedle, veľmi rád chodím v Bratislave do Sasazu, odporúčam taktiež Fou Zoo, Soho v Auparku, síce jednoduché menu, no vždy chutné. A v poslednej dobe tam chodím často, tým, že to mám najbližšie od domu, do Edokinu v Boroch. Na koncertných tripoch skúšame veľmi veľa reštík. Chodíme od luxusných Grand Hotelov až po zafajčené pajzle. V každej lokalite už máme svoje obľúbené miesto, kde sa radi vraciame, ale aj tak sa neviem ubrániť pocitu, že milujeme McDonald.
Určite počúvaš aj veľa hudby, ktoré albumy/skladby ťa v poslednej dobe najviac zaujali.
Úprimne, v poslednej dobe som fakt nepočúval nič, len môj album a rádio Devín.
Ďakujeme za viac než vyčerpávajúci rozhovor, prajeme veľa úspechov aj do budúcnosti! Na záver ešte priestor pre teba na pár slov čitateľom.
Tiež ďakujem za super otázky a cením, keď ste to dočítali až sem, nech sa vám darí a nech vám neje*e!
