Zabitie kazuárom je považované za najnepríjemnejší spôsob smrti v prírode.
Príroda skrýva nekonečné množstvo nádherných vecí - spomeňme napríklad zvuk prevaľujúcich sa vĺn alebo očarujúce výhľady z tých najkrajších miest na Zemi, no striehne na nás aj plno nebezpečenstva. Od prírodných katastrof, cez búrky a choroby, až po nevinne vyzerajúceho vtáka menom kazuár.
Netvári sa príliš prívetivo, však? Nuž, ak by si sa v jeho blízkosti správal neopatrne, bola by to veľká chyba. Podľa magazínu Outside spôsobuje tento vták tú najnepríjemnejšiu smrť spomedzi ostatných nebezpečenstiev, ktoré na nás v prírode číhajú. Kazuár je považovaný za najnebezpečnejšieho vtáka na Zemi. Vyzerá asi ako pštros, no jeho sfarbenie sa pohybuje na škále od modrej k čiernej a tie väčšie dosahujú takmer meter osemdesiat výšky. Živí sa predovšetkým ovocím, no mäso neodmietne. Žije však na Novej Guinei (súostrovie pri Austrálii) a na severe Austrálie, miestach kde sa nenachádza príliš veľa atraktívnej fauny na roztrhanie. Samozrejme, z kazuára nechceme vykreslovať sériového vraha, no niekedy je preňho človek lákavou predstavou výdatného obeda plného bielkovín.
Vták síce nevie lietať, no behať dokáže rýchlosťou až 50 kilometrov za hodinu, preto by som si pri utekaní pred ním veľmi neveril. Ak chce zaútočiť, zvyčajne svoju obeť najprv agresívne dokope (má asi 60 kilogramov, žiadna sranda), a tak ju zloží na zem. Výrazne nepríjemnejšia časť však nastane, keď si z dokopaného kazuár naozaj rozhodne spraviť potravu. Na najdlhšom z prstov má totiž pár centimetrový (a mimoriadne ostrý) pazúr, ktorým svoju obeť dobodá a rozpára. Na záver ešte dokončovačka - ak sa potrava náhodou ešte hýbe, zúrivo ju doďobe ostrým zobákom.
Toto všetko však nie sú len prázdne slová vydesených turistov - svoje o tom v roku 1958 napísal aj ornitológ Ernest Thomas Gillard: "Vnútorný z troch prstov kazuára schováva vražedný, až desať centimetrov dlhý pazúr, ktorý ľahko rozpára brucho či krk. Existujú záznamy o množstve takto zavraždených domorodcoch." Počas druhej svetovej vojny boli dokonca jednotky prítomné na danom území varované pred útokom kazuára. Do roku 2003 bolo zaznamenaných minimálne 220 napadnutí.
Ak by si sa rozhodol aj napriek tomu vycestovať do kazuárovho teritória a nebodaj by si sa s ním ešte začal nebojácne fotiť, nebol by si prvý, komu by sa prílišná odvážnosť stala osudnou. Prvá smrť bola v roku 1926, kde sa partia chalanov snažila práve kazuára uloviť. Ten sa s nimi nepáral a jednému z nich pazúrmi presekol krk. Odvtedy však bolo zaznamenaných niekoľko prípadov, kde kazuáry na ľudí neúspešne zaútočili, čomu dosvedčuje aj vydaná príručka, ako ich útok prežiť. Pomerne nedávno, v roku 2012, bol zaznamenaný pokus, kedy na dovolenkujúceho Dennisa Warda kazuár zaútočil, no (bohužiaľ pre kazuára) ho omylom skopol z útesu do vody.
"Boli sme od neho asi dvanásť metrov. Začal na mňa nepríjemne pozerať, tak som si myslel, že sa radšej otočím, aby som ho neprovokoval. Pomaly som kráčal preč, keď mi zrazu jeho noha pristála na chrbte. Bolo nás viac, no z nejakého dôvodu sa rozhodol zaútočiť práve na mňa," zhodnotil Dennis Ward svoj nezávideniahodný zážitok. Nová Guinea sa tak zrazu zdá o niečo menej lákavou.
