Vojnový film Siege of Jadotville od Netflixu zobrazuje írskych hrdinov.
Netflix sa už istý čas okrem seriálov zameriava aj na filmy. Nedá sa pritom nevšimnúť si, že obľubuje africké prostredie. Ich úplne prvým počinom bolo Beasts of no Nation, ktorému sme v recenzii udelili 7,5/10, no a najnovšie máme tú česť spoznať 150 írskych vojakov v službách UN, ktorí boli vyslaní na mierovú misiu do Konga. Po nevydarených politicko-vojenských machináciách na túto jednotku umiestnenú v Jadotville na povel generála Tshomba zaútočia tisícky žoldnierov. Režíroval Richie Smyth, pre ktorého šlo o režijný debut, a to viac než podarený. On sám po hercoch chcel, aby sa zúčastnili náročného vojenského tréningu v Južnej Afrike.
Snímke to určite pomohlo, scény sú autentické a tvorcovia sa nezamerali na heroizovanie vojakov. Nakoniec, aj oni len na povel zabíjajú stovky iných ľudí. Nešlo o to, koľkých žoldnierov zabijú, ale o to, koľkí sa vrátia domov. Títo chlapci totiž ešte žiadnu bitku nezažili. Vojnu spoznávali len v kasárňach a na obrázkoch. Keď ich teda nečakane a neohlásene napadnú tisícky nepriateľov, pričom ich je len 150 s obmedzeným množstvom zásob... buď sú predurčení na veľký zázrak a strhujúci príbeh, na smrť alebo na rýchlu kapituláciu. Na moje prekvapenie všetci Íri prežili. Niektorí utrpeli vážne zranenia, no nikto pod velením Quinlana nezomrel. Je to až neuveriteľné, keď si predstavíte, akému tlaku a presile, či už v počtoch alebo technike, jeho muži čelili. O tomto incidente sa až do 21. storočia veľmi nehovorilo. Dnes už je A-company považovaná za hrdinov, právom.
Ako som už spomínal, režisér Richie Smyth si zakladal na autenticite záberov, nesnažil sa natočiť veľkolepý vojnový film s nesmrteľnými hrdinami, ani sa nepokúšal umelo či prirodzene hrať na emócie, čo mnohí divácia ocenia. Zobrazil surové podmienky a situáciu, v akej sa Quinlanovi muži nachádzali. Nemusíte sa však báť, že by ste sa museli strániť krvavých sekvencií. Zabudnúť môžete aj na humornú a našťastie aj akúkoľvek romantickú vložku. Príjemný bol aj úvod a zoznamovanie s postavami, ktoré nebolo vôbec pretiahnuté, ako to už dnes býva zvykom. Napätie sa príjemne stupňovalo, aj keď o výrazne strhujúcom priebehu skutočne hovoriť nemôžeme. Rýchlo sme sa dostali k akcii, politické vložky nenudili, ba naopak, figurovali čoby model rozširujúci príbeh, dôvody a dôsledky útoku na Jadotville. Samotné sekvencie útokov boli skvelo natočené a rozdelené, kedy každá vlna predstavovala odlišný typ útoku a taktiež sa stupňovala agresivita žoldnierov, zatiaľ čo Íri rátali každý náboj. Nuda teda nehrozila, čo pri vojnovom žánri robí veľa. Avšak, v dôsledku rozhodnutia režiséra a scenáristov nezamerať sa veľmi na emócie, divák nemá veľkú šancu zblížiť sa s postavami, tobôž pamätať si nejaké mená.
Okrem toho mi vadil aj fakt, kedy Íri po mesiaci v zadržiavacích celách vyzerali rovnako, ako keď do nich vošli. Niektorým z vás bude asi aj vadiť stratégia útokov žoldnierov, ktorí aj po podcenení súpera, pričom na to doplatili, stále len bezhlavo útočili počas dňa. Iste, väčšina z nich bola zo slumov alebo išlo o netrénovaných jedincov, veliteľov však mali. Ťažko povedať, nakoľko sa Siege of Jadotville držalo skutočnosti, no pre potreby filmu sa mohol tento aspekt upraviť. V konečnom dôsledku však filmu nie je čo vytknúť, ak sa teda zameriame na aspekty, ktoré by mali jeho sledovanie výrazne znepríjemniť. Pohodový vojnový film na večer, pri ktorom sa nebudete nudiť, no taktiež vám dlho v hlavách neostane. Herci boli fajn, soundtrack tomu tiež nijako neublížil, a tak asi zakotvím na slušných 7/10.
PS: Jamie Dornan sa po natáčaní s tým prízvukom buďto vyťahoval v každej krčme, alebo tak už nikdy nerozprával a rozprávať nebude.
