Spočiatku bol ostrov Poveglia mierumilovným miestom pre život, no to sa v časoch morových nákaz veľmi rýchlo zmenilo.
Pri prvom pohľade na ostrov Poveglia by nikomu ani len nenapadlo, čo za zverstvá tento kúsok pevniny zažil. Poveglia je jedným z mnohých malých ostrovov nachádzajúcich sa v benátskej lagúne v severnom Taliansku medzi Benátkami a Lidom. Po celé stáročia priťahuje tie najhoršie a najdesivejšie udalosti histórie, ktoré zahŕňali morové epidémie, tony ľudských pozostatkov a psychiatrickú liečebňu. V časoch morových epidémií sa ostrov stal skladiskom mŕtvol a krematóriom zároveň. Dokonca aj rybári sa, podobne ako v minulosti, celému okoliu vyhýbajú skrz ľudské kosti a iné pozostatky vo vode.
Prvá zmienka o ostrove pochádza z roku 421, kedy boli prví obyvatelia vlastne utečenci pred barbarmi, ktorí pustošili pevninu. Na dlhé stáročia má Poveglia mierumilovnú históriu. Obyvatelia sa živili rybolovom a ťažbou soli. Populácia stále rástla až do konca 14. storočia, keď sa okolie Benátok dostalo pod paľbu flotily z Janova. V 18. storočí, v časoch čiernej smrti, jednej z najničivejších pandémii ľudstva, zriadil Úrad verejného zdravotníctva na ostrove kontrolnú stanicu pre všetok tovar a ľudí prichádzajúcich a odchádzajúcich z Benátok loďou. Miesto začalo slúžiť ako karanténa pre ľudí nakazených morom. Po ostrove sa nachádzajú morové jamy, kam obete hádzali a spaľovali. Štipľavý zápach bol cítiť na kilometre ďaleko. Podľa zachovaných dokumentov bolo na ostrove spálených až 160 000 ľudí. Mŕtve telá boli hádzané do obrovských jám a spaľované. To ale nie je všetko. Na Povegliu vtedy putovali aj ľudia s najmenšími príznakmi choroby. Často sa teda stávalo, že do vykopaných jám zhadzovali ešte živých ľudí. S pôdou sa začali zmiešavať zvyšky tiel a postupne sa na celom ostrove vytvorila hrubá vrstva lepkavého popola. Hovorí sa, že až polovica pôdy obsahuje ľudské pozostatky.
Komu príbeh stále nestačí, vedzte, že tu sa pochybná minulosť nekončí. O niekoľko storočí neskôr hrôza pokračovala. V roku 1922 na ostrove otvorili novú psychiatrickú liečebňu. Nepochybne to bol skvelý nápad, postaviť sanatórium pre chorobomyseľných na ostrove, kde zahynuli desiatky tisíc ľudí. Netrvalo dlho a medzi pacientmi sa začali šíriť reči o divných zjaveniach a duchoch z minulých storočí. V liečebni mali byť počuť desivé výkriky a nariekanie ľudí pálených zaživa. Vďaka psychickému „zdraviu“ pacientov im samozrejme nik neveril a sestričky, ako aj lekári, všetko pripisovali duševným poruchám. Jeho izolovanosť začal využívať istý lekár. K prízrakom z minulosti sa tak pridal aj psychiater, ktorý začal robiť pacientom vrásky na čele. V mene nájdení lieku na šialenstvo chorých mučil a experimentoval na nich. Medzi obľúbenú praktiku pána lekára patrila lobotómia, pri ktorej využíval naozaj bizarné nástroje. Nakoniec sa sám zbláznil a začal vídať hnijúce mŕtvoly a počuť hlasy. Napokon spáchal samovraždu skokom zo zvonice sanatória. Podľa legendy bol zo zvonice zhodený nadprirodzenou silou. Nemocnica fungovala až do roku 1968, odkedy zostala už nadobro zatvorená.
Od uzatvorenia liečebne zostalo miesto prázdne a neobývané. Talianska vláda sa dlho snažila ostrov predať aukcii. Potencionálnych záujemcov chcela nalákať na nízku cenu a hrozno, ktorému sa tu má údajne veľmi dobre dariť. Tieto pokusy skončili vždy neúspechom. Na krátky čas si ostrov kúpila nemenovaná rodina. Mala ho v pláne pretvoriť na rekreačné letné sídlo. Vraj tu ale vydržali len jednu noc a viac sa sem nevrátili. Dôvodom malo byť zranenie ich dcéry, ktoré si vyžiadalo 14 stehov na tvári. Čo presne sa tú noc odohralo odmietli akokoľvek komentovať. V súčasnosti je stále neosídlený a pre širokú verejnosť je vstup prísne zakázaný. Cez to všetko sa povráva, že za pokojných nocí je počuť zvonenie, ktoré vychádza zo zvonice sanatória. Vďaka svojej sláve sa stal bodom záujmu lovcov záhad. Aj tí ale ostrov opúšťali s tvrdením, že sa tam už viac nevrátia. V roku 2014 si Povegliu prenajal taliansky podnikateľ s úmyslom vybudovania verejných služieb bližšie neurčeného typu. Nový vlastník však dodnes nepriniesol žiadnu zmenu. Čo bude s ostrovom v benátskom zálive ďalej a či bude niekedy verejnosťou využívaný, zostáva naďalej vo hviezdach.
