Švajčiarsky vedec svojou zlúčeninou zaujal široké spektrum verejnosti. Od vedcov a psychiatrov až po ľudí z umeleckej brandže.
„Myslím si, že v ľudskej evolúcii nikdy nebolo potrebné mať túto látku. Je to len nástroj, ktorý nás má zmeniť na tých, na ktorých sme určení.“ Toto sú slová svetoznámeho švajčiarskeho vedca, ktorého objav zaujal široké spektrum verejnosti. Od psychiatrov a šamanov až po rockové hviezdy a umelcov. Ako sám povedal, už od detstva bol fascinovaný prírodou. To ho postupom času priviedlo aj ku kariére chemika. Preslávil sa najmä vďaka objavu dietylamidu kyseliny D-lysergovej. Bol tiež prvým človekom, ktorý na vlastnej koži okúsil účinky novoobjaveného halucinogénu. Vždy veril v obrovské využitie LSD v psychiatrii na liečbu mnohých duševných porúch. V roku 2007 ho časopis The Telegraph zaradil medzi 100 najväčších žijúcich géniov. Poďme sa spolu vydať na cestu životom Alberta Hofmanna.
Narodil sa 11. januára 1906 v švajčiarskom mestečku Baden neďaleko Zürichu, ako najstarší zo štyroch detí manželov Adolfa a Elisabeth Hofmannových. Jeho otec bol chudobný strojník pracujúci v továrni, a tak malý Albert trávil veľa času svojho detstva vo voľnej prírode skúmaním kopcov v okolí Badenu. Príroda mu učarovala natoľko, že sa rozhodol študovať chémiu rastlín a živočíchov na univerzite v Zürichu. Titul PhD získal ako 23-ročný vďaka finančnej pomoci jeho krstného otca, keďže rodičia boli pomerne chudobní. Po udelení titulu sa zoznámil s profesorom Arthurom Stollom, s ktorým začal spolupracovať na výskume v laboratóriách Sandoz. Arthur Stoll je známy predovšetkým ako zakladateľ farmaceutickej spoločnosti, ktorá nielenže stále funguje, ale je dokonca aj jedna z najväčších farmafiriem na celom svete. Dnes známa pod názvom Novartis.
Výskum sa zaoberal izolovaním nestabilných prírodných látok z rastlín a náukou ich výroby v laboratórnych podmienkach. Zrak upriamil na námeľ, parazitujúcu hubu na raži. O liečivých aj smrteľných účinkoch sa vedelo už stovky rokov. Dokonca boli známe prípady hromadných otráv. Ale o psychoaktívnom potenciále nikto netušil. Po prvýkrát syntetizoval LSD-25 v roku 1938. V tej dobe látke nevenoval žiadnu pozornosť. Prebehla bežnými testami na zvieratách, kedy si pozorujúci všimli mierny nepokoj. Po nulovom efekte testy zastavili. Na látku opäť narazil až o 5 rokov neskôr. Potenciál LSD-25 objavil náhodne, potom, ako mu kvapka čírej tekutiny dopadla na holú kožu (niektoré zdroje hovoria, že si olízal končeky prstov).
Písal sa rok 1943 a v priebehu niekoľkých minút začal pociťovať náladovosť a mierny nepokoj. Napokon bol nútený prácu v laboratóriu prerušiť a ísť domov. O zvláštnych pocitoch podal písomnú správu nadriadenému profesorovi Stollovi. V nej sa uvádza, „Bol som značne nepokojný a cítil som mierny závrat. Doma som si ľahol a ponoril sa do nie nepríjemného, ako keby intoxikovaného stavu charakterizovaného extrémne stimulovanou predstavivosťou. V stave podobnému snu, so zavretými očami (pretože slnečné svetlo sa mi zdalo prisilné), vnímal som nepretržitý prúd fantastických obrazov, výnimočných tvarov s intenzívnou kaleidoskopickou hrou farieb. Asi po dvoch hodinách tento stav pominul.“ Udivený pozoruhodnými zmenami v uvažovaní a nazeraní na svet skúsil látku opäť. Stalo sa tak presne 19. apríla 1943, kedy zámerne požil 250 mikrogramov (0,25 miligramu) a šiel domov na bicykli ako zvyčajne. Účinky látky ho po ceste domov naplno pohltili. Intenzívne halucinácie a obrovské zmeny v pohľade na svet ho presvedčili, že objavil niečo veľké. Tento deň sa zapísal do dejín ako „bicyklový deň.“ O niekoľko dní neskôr experimentovali s látkou už aj jeho kolegovia. Do konca života videl nesmierne využitie LSD v psychiatrii, najmä na pomoc schizofrenikom a iným, ťažko psychicky chorým pacientom.
Šance niečo v zabehnutom systéme zmeniť pomocou novej látky sa chytili mnohí psychiatri. Jedným z popredných výskumníkov bol aj český psychiater Stanislav Grof, o ktorom sme vám priniesli článok dávnejšie. Veľa psychiatrov videlo v LSD skvelý nástroj na skúmanie ľudského podvedomia. V 60. rokoch prišlo hnutie hippies a s tým aj vlna nesúhlasu zo strany svetových mocností. V priebehu pár rokov boli tak všetky výskumy ukončené a LSD sa stalo nelegálnym. V tých rokoch sa stal Dr. Hofmann riaditeľom prírodného oddelenia v Sandoz Laboratories. O nič menej zanedbateľný bol Hofmannov novoobjavený liek na zamedzenie popôrodného krvácania. No väčšinu času pokračoval v zabehnutom štúdiu halucinogénnych látok. Venoval sa aj skúmaniu psilocybínu, aktívnej látky obsiahnutej v magických hubách. Do dôchodku odišiel v roku 1971, no i naďalej navštevoval prednášky a vedecké sympóziá. Publikoval stovky článkov a napísal aj niekoľko kníh. Medzi najvyhľadávanejšiu patrí „LSD: Moje problémové dieťa“ z roku 1979. V rozhovore krátko pred svojou smrťou vyjadril sklamanie voči celosvetovému zákazu LSD. Napokon však priznal nebezpečenstvo, ktoré v sebe LSD ukrýva. Zomrel 29. apríla 2008 na zlyhanie srdca vo veku úctyhodných 102 rokov.
