Vieš, napríklad, ktorá najmenšia krajina z hľadiska počtu obyvateľov vysiela na olympiádu svojich športovcov?
Olympijské hry v Riu sa nám skončili pred niekoľkými dňami, no verný fanúšik žije športom aj mimo konania tejto najväčšej svetovej akcie. Keďže vám na našich stránkach pravidelne prinášame zaujímavé a fresh informácie, rozhodli sme sa v tomto duchu pokračovať aj dnes. Prinášame vám preto 10 zaujímavých faktov z oblasti športu, ktoré sa týkajú ako svetovej, tak aj domácej scény. Veríme, že sa vďaka nám dozviete opäť niečo nové. Príjemné čítanie.
1. Metlobal v súčasnosti nie je iba fikciou
Pre fanúšikov Harryho Pottera nie je pojem metlobal neznámy. Šport, v ktorom mladý čarodejník s jazvou na čele hviezdil, sa stal realitou pre dvoch kamarátov - Xandera Manshela a Alexa Benepeho. Spolužiaci z Middlebury College v americkom Vermonte si pred 12 rokmi povedali, že by nebolo na škodu premeniť fiktívnu hru na súčasť reálneho života. Samozrejme, nikto nelieta na metlách, no pravidlá tzv. muklovského metlobalu sú veľmi podobné tomu, ktorý je opisovaný v ságe. Hra sa rozšírila najmä na americké školy - viac ako 1200 ich má zaradené k medzi športové aktivity. A niektorí hráči veria, že sa stane podobným fenoménom, akými sú dnes futbal či hokej.
2. Wilt Chamberlain - muž, ktorý hviezdil pod deravými košmi
Dám ruku do ohňa za to, že keď padne otázka na najlepšieho hráča basketbalovej NBA všetkých čias, väčšina ľudí odpovie meno Michael Jordan. V žiadnom prípade nespochybňujem veľkosť jeho osoby, sám som jeho veľkým fanúšikom a je mojím najobľúbenejším hráčom. No z hľadiska štatistík nesieme opomenúť ani muža, ktorého viacerí odborníci označujú za ešte lepšieho basketbalistu v porovnaní s M.J-om. Wilt Chamberlain je držiteľom mnohých rekordov - 55 doskokov v jednom zápase, priemer 27,2 doskoku v jednej sezóne, 23 924 celkovo v kariére a priemer 50,4 bodu na stretnutie v ročníku. No najpamätnejší je jeho 100 bodov v jednom zápase, ktoré dosiahol v drese Philadelphie Warriors (neskôr 76ers) proti New Yorku Knicks. V histórii ligy sa len v ôsmich zápasoch stalo, že hráč zaznamenal hranicu 70 a viac bodov v zápase. Z toho šesťkrát ním bol práve Chamberlain. O veľkosti jeho osoby svedčí aj fakt, že keď v roku 1999 vo veku 63 rokov zomrel na zlyhanie srdca, vtedajší prezident Bill Clinton o ňom povedal, že išlo o jedného z najlepších športovcov dvadsiateho storočia. A my s ním môžeme iba súhlasiť.
3. Veľká Británia má titul majstra sveta v ľadovom hokeji rovnako ako Slovensko
Písal sa rok 1936, keď sa v nemeckom Garmisch-Partenkirchene konali majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji, pričom tento turnaj bol netradične súčasťou zimných olympijských hier, ktoré sa v tom čase v krajine konali. Nešlo teda o dve oddelené podujatia, ako sme zvyknutí. Išlo o jubilejný desiaty šampionát. Zúčastnilo sa ho 15 krajín vrátane Československa. Základné skupiny vyhrali postupne Nemecko, Kanada, Československo a Spojené Kráľovstvo. Do bojov o medaily sa napokon dostali tri z vymenovaných krajín, pričom domáci Nemci ostali pred bránami finálovej skupiny, kde ich zastúpili Američania. Prekvapujúcim víťazom turnaja sa stal tím z Britských ostrovov, ktorý si vo finálovej skupine dokázal postupne poradiť s Kanadou 2:1, Československom 5:0 a remizovať s USA 0:0. Suma sumárum, Veľka Británia má jeden titul svetového šampióna rovnako ako Slovensko.
4. Emil Zátopek - atlét, ktorý prepísal históriu
Emil Zátopek. Meno, ktoré sa dostáva medzi ľudí aj v dnešnej dobe, hoci tento Čech už jednak nie je medzi nami a jeho kariéra prebiehala najmä v období štyridsiatych a päťdesiatych rokov. V tomto prípade budem osobný a poviem vám, že keď mi môj otec dal do rúk starú, trocha plesnivú knižku s názvom Maratónsky víťaz, okamžite som si ju zamiloval a odvtedy ju tiež mnohokrát prečítal. Odporúčam vám, poobzerajte sa po nej v antikvariátoch, možno budete mať šťastie a narazíte na nejaký ten archívny kúsok. Vďaka tejto knihe som spoznal príbeh muža, ktorý trénoval tvrdšie než všetci ostatní. Muža, ktorý mal talent, túžbu a neskutočnú výdrž. A predovšetkým, spoznal som príbeh muža, ktorý dokázal na jednej olympiáde (Helsinki 1952) získať 3 zlaté medaily v behoch na 5000 metrov, 10 000 metrov a na maratóne. Podotýkam, že Zátopek sa rozhodol štartovať na maratóne na poslednú chvíľu a nikdy predtým ho nebežal. A predsa ho vyhral. To sa nikdy predtým a najmä nikdy potom žiadnemu atlétovi nepodarilo.
5. Prvý titul majstra sveta v kolektívnych športoch získalo Slovensko v hokejbale
Málokto si uvedomuje, že hokejbal je naším najúspešnejším kolektívnym športom. Slovensko v ňom dlhodobo patrí k absolútnej svetovej špičke, čomu môžu ticho závidieť aj naši hokejisti. Samozrejme, je logické, že sa nám v tomto športe darí viac, nakoľko hokejku a tenisovú loptičku mal z generácie detí ´80 a ´90 asi každý a najpamätnejšie súboje sa neodohrávali pred zrakmi divákov na štadióne, ale medzi bytovkami na príjazdových cestách či chodníkoch. A práve tam sa postupne rodili hráči, ktorí postupne vytvorili kostru reprezentácie, neskôr doplnenú aj o šikovných hokejistov, ktorým to išlo rovnako dobre na pevnom povrchu ako na ľade. Ako hovorí už samotný podnadpis, Slovensko svoju prvú zlatú medailu zo svetového fóra v rámci kolektívnych športov získalo práve v hokejbale, navyše pre domácim publikom. Majstrovstvá sveta v roku 1999 hostil Zvolen a pri tomto úspechu boli aj takí hráči ako Jozef Stümpel (v súčasnosti dlhoročný prezident Slovenskej hokejbalovej únie), Richard Zedník, Rastislav Pavlikovský a nebohý Pavol Demitra.
6. Nauru - najmenšia populácia na olympijských hrách
Nauru predstavuje maličký štát na rovnomennom koralovom ostrove v južnej časti Tichého oceána. Krajinu, ktorá je bývalou britskou kolóniou a bývalým významným zdrojom fosfátov, navštívilo minulý rok iba niečo vyše 200 turistov. Nauru nemá ani vlastné hlavné mesto, v tomto miništáte žije iba niečo vyše 13 000 obyvateľov, menej ich žije už len vo Vatikáne. Napriek tomu má táto krajina na svojom konte 28 zlatých medailí z hier Commonwealthu a je suverénne najmenšou krajinou v rámci Medzinárodného olympijského výboru. V jednom športe však dosahujú nadpriemerné výsledky - vo vzpieraní. Práve v tejto disciplíne získali väčšiu časť medailí v rámci spomínaného Commonwealthu. Ťažko povedať, či svoju úlohu zohrala genetika alebo prostredie, v ktorom tamojší obyvatelia žijú. Nech je ako chce, pri správnej podpore môže Nauru dobyť svetovú vzpieračskú scénu. A to už čoskoro.
7. Vanessa Mae - talentovaná huslistka športovou podvodníčkou
Olympijské hry si pamätajú nejedného netradičného reprezentanta. Za všetkých spomeňme reprezentáciu jamajských štvorbobov či Eddieho "The Eagle" Edwardsa, britského skokana na lyžiach. Na olympiáde v ruskom Soči sa objavila aj známa husľová virtuózka Vannesa Mae, ktorá reprezentovala Thajsko v zjazdovom lyžovaní pod priezviskom svojho otca ako Vanessa Vanakornová. Iste vám je všetkým jasné, že nepodala práve najlepší výkon. Viacerí si to zrejme pamäte, no nie som si celkom istý, či viete, čo sa udialo po olympiáde. Ukázalo sa totiž, že Mae zmanipulovala výsledky jedného z nominačných závodov v Slovinsku, aby sa jej podarilo kvalifikovať na Hry. Za svoj skutok dostala dištanc na 4 roky. Nuž, to máte tak, keď sa niečo snažíte robiť nepoctivým spôsobom.
8. Tvrdý tréning ZSSR hokejistov
Nedávno som zhliadol veľmi zaujímavý dokument Red Army, ktorý hovoril o hokejovej reprezentácii bývalého Sovietskeho zväzu v časoch 70. a 80. rokov. Medzi rozprávačmi boli mnohí hokejisti tamojšej krajiny, ktorí hovorili jednak veľmi zaujímavo a tiež pútavo aj pre nezainteresovaného diváka. Ruská mašina bola istý čas nezastaviteľná a mužstvo na čele s brankárom Treťjakom bolo považované za postrach pre akéhokoľvek súpera - veď dokázali poraziť aj hviezdami nabitý výber NHL: No po tom, čo v roku 1980 prekvapujúco podľahli univerzitnému výberu USA pod vedením trénera Herba Brooksa na olympiáde v Lake Placid, nastal v ,,kempe" Sovietov neskutočne tvrdý vojenský režim. Hráči doteraz spomínajú na štvorfázové tréningy, 11 mesiacov izolácie od rodiny, priateľov a známych ročne či močenia krvi pod vplyvom extrémnej záťaže. To, že jednotlivé formácie boli nútené, napríklad, do spoločných dovoleniek, aby sa ešte lepšie poznali, je len nevinnou čerešničkou na torte. Nechcem sa nikoho dotknúť, ale keď niekedy vidím, ako k reprezentovaniu pristupujú niektorí naši hráči (nielen hokejisti), rozmýšľam nad tým, že by sa podobne tvrdý tréning hodil aj im.
9. Severná Kórea skresľuje športové výsledky
Tu si hneď povedzme, že v rámci prirodzenej logiky nie je toto zistenie vôbec prekvapujúce. V tejto komunistickej krajine sa iste dejú oveľa horšie veci, o mnohých z nich ani netušíme. Skresľovanie športových výsledkov je v tomto prípade skutočne len veľmi slabým odvarom. Za všetky príklady spomeňme aspoň jeden. Keď sa v roku 2014 konal svetový šampionát vo futbale v Brazílii, mali sa reprezentanti tejto krajiny prebojovať až do finále celého turnaja a čeliť zoči-voči Portugalsku. Navyše, do finále sa mali dostať bez inkasovaného gólu a poraziť v základnej skupine postupne Japonsko, Čínu a USA. Celé to malo len jeden ,,malý" háčik. Futbalisti KĽDR sa spomínaného turnaja nezúčastnili.
10. Usain Bolt rozmenený na drobné
Nenechajte sa zmiasť názvom. Všetci viete, že v rámci behu na 100 a 200 metrov nemá jamajský šprintér konkurenciu. Jeho čas 9,58 na stovke je, zdá sa, na dlhší čas neprekonateľným. Ale uvedomili ste si niekedy, akou rýchlosťou Bolt bežal? Keď sa na berlínskom štadióne prehnal popri svojich súperoch, jeho priemerná rýchlosť bola 44,7 km/h, resp. 12,4 metrov za sekundu! Zdá sa byť až neuveriteľné, že niekto dokáže tomuto superšportovcovi vôbec konkurovať.
Keď už sme spomenuli ten šport, tak si určite nenechajte ujsť veľkolepú akciu BRATISLAVA, ŠPORTUJÚCE MESTO. Budem tam aj ja, s najväčšou pravdepodobnosťou má najdeš na šachovom stanovišti, nakoľko skalní vedia, že tento šport milujem. Akcia sa koná v rámci Európskeho týždňa športu, a to 11. septembra v Sade Janka Kráľa. Všetci ste srdečne vítaní.
