Ak vám nesadlo Suicide Squad a túžite po niečom drsnejšom, skúste sa vrátiť v čase a skúsiť to s touto malou klasikou.
Tvorba Johna Carpentra súčasnej generácii filmových fanúšikov príliš nehovorí. Jeho hororové klasiky ako napr. Vec alebo Halloween sa síce pravidelne objavujú vo všemožných rebríčkoch o najlepších zástupcov svojho žánru, no na ostatné jeho kúsky sa začína pomaly zabúdať. A to neprávom. Filmy ako Prepadnutie 13. okrsku, Hmla, Starman, Veľké problémy v Malej Číne alebo Útek z New Yorku patria medzi kultové záležitosti zasluhujúce si raz za čas pripomenúť. A práve na posledný menovaný si vzhľadom na čerstvé Suicide Squad posvietime. Tento nový počin z DC Universa totiž má s touto akčnou klasikou mnoho styčných bodov.
Je budúcnosť. Rok 1997. V Spojených štátoch zúri chaos následkom stále prebiehajúcej studenej vojny. Kriminalita vzrástla o 400 percent a z Manhattanu sa stalo obrovské väzenie pre tých najhorších z najhorších. Vládne tu bezprávie, celý ostrov je odrezaný od okolitého sveta a niet z neho úniku. Do jeho centra sa zrúti lietadlo s americkým prezidentom cestujúcim na mierovú konferenciu s dôležitou nahrávkou, ktorá môže odvrátiť hroziacu nukleárnu vojnu. Po neúspešnej záchrannej misii je úlohou priviesť hlavu štátu späť poverený Snake Plissken. Bývalý vojnový hrdina, momentálne kriminálnik a anarchista. Ako poistka mu je do hlavy aktivovaná bomba, ktorá do 24 hodín vybuchne. Snake tak dostane dostatočnú motiváciu vrátiť sa z miesta, odkiaľ sa nikomu nepodarilo uniknúť.
Prvé slovo, ktoré vám už pri sledovaní úvodných titulkov doprevádzaných hudbou z pera samotného Carpentera napadne, je minimalizmus. Rovnako ako vo väčšine svojich diel, tvorca používa šetrné výrazové prostriedky. A nič na tom nezmenil ani na jeho pomery relatívne štedrý rozpočet 6 miliónov dolárov. Ten síce nebol už ani v dobe vzniku vysoký, no aj tak išlo o dovtedy najnákladnejší projekt tohto klasika. Tam kde sa štáb nemohol oháňať peniazmi, musela nastúpiť kreativita a rozprávačský um autora. Útek z New Yorku tak stojí hlavne na unikátnej atmosfére. Dlhé nočné zábery Deana Cundeyho (Jurský park, takmer všetky filmy Roberta Zemeckisa) podporené už vyššie spomenutou hudbou ju vytvárajú takmer dokonale a svet na hranici zániku je vykreslený skutočne pôsobivo a originálne. Rovnako ako celková štylizácia snímky. Zámerná brakovosť príbehu a jednotlivých dielčich aspektov je kombinovaná so spoločenským komentárom svojej doby. Carpenter tak opäť ukazuje, že nie je iba jednoduchým B-čkovým remeselníkom, ale tvorcom s jasnou víziou, ktorý má čo ponúknuť aj v druhom pláne. Jeho svet tvorený násilím, bizarnosťou a z nej vychádzajúcou grotesknosťou síce neoplýva komplexnosťou a nadčasovosťou slávnejších diel kinematografie ako napr. Planéta opíc alebo Blade Runner, no stále ide o inšpiratívnu a citovanú snímku, navyše s nepopierateľným kultovým statusom. Inšpiráciu z nej si zobrala napríklad videoherná séria Metal Gear Solid.
Ten si vydobyla aj vďaka svojmu (anti)hrdinovi. Snake Plissken nie je žiadny drsňák so srdcom na správnom mieste. Je to rebel jednajúci na vlastnú päsť, pohŕdajúci systémom, za ktorý je donútený bojovať a najradšej by videl celý svet zhorieť. Inteligentne napísaná, s chuťou zahraná a šikovne štylizovaná postava je charakterom predurčená na divácke sympatie. Tento nemilosrdný zabijak s páskou cez oko, majúci na perách vždy nejakú suchú hlášku je najikonickejšou rolou Kurta Russella, jedného z dvorných Carpenterových hercov. Ďalším z nich je predstaviteľ prezidenta Donald Pleasence (Dr. Loomis z Halloweenu). Ten je na rozdiel od Snaka arogantným, zbabelým a nesympatickým úradníkom reprezentujúcim úpadok západnej civilizácie. Ideovo niekde medzi nimi je policajný riaditeľ Hawk stelesnený Lee van Cleefom (Dobrý, zlý a škaredý). Okrem nich je tento svet obývaný ďalším množstvom divných postavičiek tvoriacich originálne vyznenie tohto filmu. Naraziť tu tak môžete na kultových hercov ako Harry Dean Stanton (Votrelec), Ernest Borgnine (Tucet špinavcov) alebo spevák Isaac Hayes (hlas Chefa zo South Parku).
Už v čase premiéry si získal film značnú popularitu, v priebehu času sa mu podarilo dokonca fanúšikovskú základňu ešte zväčšiť a o 15 rokov sa dočkal pokračovania. Poloremake - polosequel pod názvom Útek z Los Angeles sa však nedočkal vrelého prijatia. S takmer desaťnásobným rozpočtom sa stal veľkým prepadákom ako v očiach kritiky, tak aj divákov. Málokto dokázal prekúsnuť príšerné triky a štylizáciu idúcu vo svojej brakovosti a anarchii ešte ďalej než originál. Zopár fanúšikov si však našiel, minimálne kvôli svojmu úžasnému záveru prekonávajúcom svojou drzosťou dokonca aj legendárny Fight Club. Doba sa zmenila, pre podobný druh filmov už nebolo hlavne v áčkovej produkcii miesto a toto pokračovanie trochu neprávom zapadlo. Povesti originálu však neuškodilo.
Útek z New Yorku v mnohom neodolal zubu času a ani vtedy nebol ani zďaleka dokonalým filmom. Takisto vďaka svojej štylizácii mnohým divákom pochopiteľne nesadol. Stále nás však dokáže preniesť do čias a sveta, keď sa akčný film nebál byť originálny, drzý a pracovať aj s myšlienkovou nadstavbou. A to sa počíta aj štvrťstoročia po jeho vzniku, rovnako ako nemalá nostalgická hodnota.
Videli ste túto klasiku? A aký k nej máte vzťah?
Dajte nám vedieť v diskusii.
