Ostrovná krajina plná zaujímavostí.
Opäť raz pokračujeme v našom seriáli zaoberajúcom sa najrôznejšími krajinami z celého sveta a keďže sa nám práve vo Francúzsku odohrávajú majstrovstvá Európy vo futbale a jedným z prekvapení turnaja je aj Island, rozhodli sme sa zistiť niečo zaujímavé aj o tejto neveľkej krajine. A že sme toho našli skutočne dosť.
Žiadne pivo až do roku 1989
Začiatok dvadsiateho storočia na Islande nepriniesol iba silnejúce myšlienky osamostatnenia sa od Dánska a vlastnej samosprávy, ale aj s tým spojené zákony a nariadenia. Jedným z nich bola prohibícia, ktorá v roku 1915 zakázala každý typ alkoholu, ale postupom času sa napríklad víno a ďalšie liehoviny stali legálnymi, buď kvôli medzinárodnému obchodu alebo kvôli požiadavkám obyvateľov či vďaka lekárom, ktorí alkohol začali predpisovať ako liek na čokoľvek. To ale nebol prípad piva. Pivo bolo rovnako od roku 1915 zakázané a aj keď sa po začiatku prohibície začali objavovať ilegálne domáce pivovary a pivo sa schovávalo kde to len bolo možné, až do roku 1989 ho islandský parlament nezlegalizoval.
Priezviská riadiace sa starými tradíciami
Možno si len tak surfoval na internete alebo si v posledných dňoch pozeral futbalové EURO 2016 a zbadal, že islandskí futbalisti majú zvláštne priezviská končiace na rovnaké tri písmená. Môže za to fakt, že na Islande by si ťažko hladal priezviská v tom pravom zmysle slova. Každé narodené dieťa totiž svoje druhé meno dostáva podľa tradičného systému pozostávajúceho z krstného mena otca alebo matky a následného pridania prípony –son (pre chlapcov) alebo –dóttir (pre dievčatá). V skutočnosti teda nejde o jednu veľkú rodinu, aj keď je pravdou, že mnohí Islanďania majú príbuzných, o ktorých ani nevedia, ale o premyslený a stáročiami overený spôsob.
Striptízové kluby by si hľadal márne
Island je jedna z najprogresívnejších krajín a mnohí odborníci ju volajú aj rajom feministiek, pretože rovnosť medzi pohlaviami berú takmer všetci Islanďania veľmi vážne. S tým súvisí napríklad aj fakt, že od roku 2010 by si na Islande nenatrafil na žiadny oficiálny striptízový klub, pretože ich pôsobenie bolo pred šiestimi rokmi oficiálne zakázané islandským parlamentom a všetkých asi 15 klubov v Reykjavíku bolo zatvorených. V praxi to teda znamená, že akákoľvek spoločnosť má zakázané profitovať z obnažovania či striptízu svojich zamestnancov a tvoja jediná možnosť, ako si zaplatiť ženskú spoločnosť, je naraziť na neoficiálny podnik, ktorých je ale na Islande mimoriadne nízky počet.
Komisia pre krstné mená
Situácie, v ktorých rodičia krátko pred narodením svojho dieťaťa pozerali zahraničné fantasy seriály a následne sa rozhodli pomenovať potomka bláznivým zahraničným menom, by na Islande neuspeli. Akékoľvek nové krstné meno, ktoré sa predtým na ostrovnom štáte nikdy nepoužilo, totiž musí byť pred oficiálnym použitím schválené špeciálnou komisiou zaoberajúcou sa opodstatnením žiadosti o to, aby sa tvoje dieťa volalo napríklad Sandokan. Islanďania sú na svoju históriu a tradície patrične hrdí, takže si do kultúry, s ktorou pomenovanie detí úzko súvisí, nedajú len tak zasahovať.
Žiadna armáda
Island oficiálne od roku 1869 nemá stálu armádu, ani žiadne vojenské námorníctvo či ozbrojené vzdušné sily. Poloha ďalej od Európy vždy znamenala iba minimálne zatiahnutie do vnútrozemských konfliktov a v prípade núdze mal Island pripavenú pomoc od Spojených štátov amerických, ktoré od roku 1951 až do roku 2006 disponovali vojenskou základňou na ostrove, ktorá ale bola pred 10 rokmi uzavretá. Dohoda s USA však napriek tomu stále platí a Island samozrejme má aj vlastné jednotky schopné zásahu. Pochváliť sa môže napríklad vojenskou mierovou jednotkou, skvele vybavenou pobrežnou strážou, políciou a zásahovou jednotkou.
Lesy by si na Islande hľadal ťažko
Keď v roku 874 dorazili na Island Vikingovia, približne tretina celého územia ostrova bola pokrytá bohatým lesným porastom, ktorému dominovala najmä breza. Vikingovia si z toho ale ťažkú hlavu nerobili a v nasledujúcich desaťročiach a storočiach sa deforestácia rozrástla natoľko, že na Islande nezostal ani jeden celistvý a rozľahlý les. Staré nórske príslovie si z tohto faktu uťahovalo vtipom, že ak sa človek stratí v islandskom lese, stačí sa postaviť a cestu z neho von už nájde. Posledné roky ale priniesli menšie zmeny, keď islandská vláda a aktivisti nechali do krajiny priviezť tisíce a tisíce stromčekov z iných krajín a dodnes sa snažia pomôcť tomu, aby sa lesy na Islande objavovali častejšie. Už sa nedá povedať, že by Island nemal žiadne lesy, veď jeden asi 15 kilometrov dlhý sa nachádza v oblasti Fljótdalshérað, ale potrvá ešte dlho, kým sa z Islandu stane zalesnený raj.
Aplikácia proti incestu
Island patrí medzi krajiny s najkrajšou a najrozmanitejšou prírodou, kultúrou a nízkou kriminalitou, ale aj Islanďanom niektoré životné záležitosti vedia narobiť problémy. Ak si spomenieme na to, že na Islande žije približne 330-tisíc obyvateľov a asi až 60 percent z nich priamo v hlavnom meste Reykjavík, nie je až také zložité pri večernom posedení pri pive nechtiac naraziť na atraktívnu slečnu, z ktorej sa vykľuje tvoja sesternica. Presne preto, a aj najmä kvôli ďalším medicínskym a genealogickým dôvodom, vznikla databáza a aplikácia s menom Islendiga obsahujúca informácie o rodoch, rodinách a rodinných väzbách na Islande za posledných približne 1200 rokov, takže ktokoľvek na Islande pochybuje o tom, či sa mu náhodou nezačal páčiť bratranec z druhého kolena, môže si všetko pohodlne vyhľadať v aplikácii a predísť budúcim ťažkostiam.
Keď bol import problémom, banány sa pestovali aj na Islande
Možno si o tom nikdy nepočul, ale mnohé televízne šou v posledných desaťročiach presviedčali svojich divákov o tom, že Island patrí medzi najväčších producentov a exportérov banánov v Európe. Pravdou však je, že tento mýtus bol pravdepodobne založený na fakte, že na začiatku druhej svetovej vojny mal Island problémy s importovaním banánov na ostrov kvôli nedostupnosti a vysokým nákladom spojených s vojnou na európskom kontinente. Islanďania sa preto rozhodli použiť lacnú geotermálnu energiu a vystavali niekoľko obrovských skleníkov, kde sa banánom výborne darilo, čo však trvalo od roku 1945 približne do konca roku 1959. Domáce banány sa potom predávali za príliš vysokú cenu a keď boli odstránené poplatky na import banánov na Island, domáca banánová produkcia úplne skončila. Dnes tak neexistuje žiadne komerčné pestovanie banánov na Islande a tých niekoľko stoviek kilogramov, ktoré sa skutočne vypestujú na Poľnohospodárskej univerzite, zjedia jej zamestnanci a študenti.
Neviditeľní elfovia
Nech to vyznie akokoľvek zvláštne, minimálne viac než polovica Islanďanov aj v dnešných dňoch verí tomu, že na ostrove spolu s nimi žijú elfovia alebo ako sa volajú v ich jazyku, Huldufolk. Islandskí elfovia pritom nie sú žiadne miniatúrne zelené potvory, ale ľudia rovnakí ako oni, avšak pre väčšinu obyvateľstva sú skrátka neviditeľní. Pre Islanďanov nepredstavujú žiadne nebezpečenstvo, ale ak sa k ním ľudia prestanú chovať s rešpektom a začnú im zasahovať do ich obydlí napríklad v kameňoch, vedia to poriadne oplatiť. V roku 2014 sa dokonca musela presunúť plánovaná trasa novej islandskej cesty, pretože podľa pôvodného plánu mala viesť cez hromadu kameňov, v ktorých údajne žijú elfovia, a tak sa začali protesty a spoločnosť nakoniec cestu presmerovala. Nie všetci Islanďania teda na elfov veria, ale ak sa s nimi vyskytne akákoľvek konfrontácia, neveriaca skupina radšej vždy ustúpi tej veriacej, pretože si ich nikto nechce pohnevať.
Islanďania milujú kino
Ak existuje niečo, čo Islanďania skutočne milujú, potom by sme mohli uvažovať napríklad nad návštevou kina. Dobrým filmom samozrejme nepohrdnú napríklad ani Slováci či Česi, ale ani zďaleka sa nepribližujeme k tomu, koľkokrát sa do kina za jediný rok vyberie priemerný Islanďan. Len tak pre zaujímavosť, Slováci navštívia kino priemerne 0,7-krát ročne, čo nie je žiadny oslnivý výsledok, ale na druhej strane Islanďania si s chuťou prídu pozrieť film priemerne až 5,4-krát za rok.
Mladučká islandská modelka Brynja Jónbjarnardóttir ťa azda už na prvý pohľad zaujme svojou nevinnou tvárou, typickou severskou farbou vlasov a prenikavými očami. Brynja momentálne pôsobí v rôznych modelingových agentúrach, ale jej domácou agentúrou je ESKIMO a ak by si ju chcel vidieť o čosi častejšie, nezabudni ju sledovať aj na Instagrame.
