Varujeme ťa, pri fotografiách talentovaného Tomáša môže stúpať úroveň vášho patriotizmu k domovskej krajine.
Málokto si v lete uvedomuje, že naše rodné Slovensko spĺňa absolútne všetky predpoklady rozvoja cestovného ruchu s výnimkou mora, a tak sa koľkokrát ľudia ženú do zahraničia za niečím, čo majú pár kilometrov od bydliska. A pritom máme takú nádhernú prírodu, o čom ťa dnes presvedčia fotografie talentovaného Tomáša Šeredu z rôznych kútov našej krajiny. Aby toho nebolo málo, Tomáša sme oslovili a trošku vyspovedali. Užite si teda vizuálny zážitok a ktovie, možno vás prinúti vybehnúť s priateľmi do hôr, pretože to zaručene stojí za to.
Žibrid, Súľovské skaly
V živote ti ulahodila fotografia. Ako dlho sa venuješ tejto činnosti? Prišlo to „samé od seba“ alebo si už v detstve chcel držať prst na spúšti fotoaparátu? Viedol ťa k tomu niekto?
Tak ako všetci, vždy som fotografoval štýlom „mám fotoaparát a nafotím si rodinné fotky z dovolenky“ atď. Časom som však chcel kvalitnejšie rodinné fotografie, preto som si pred ôsmimi rokmi kúpil prvú zrkadlovku. To bol taký bod zlomu, najmä posun v tom, že pri zrkadlovke bolo nutné fotoaparát už precíznejšie nastaviť. Ako si spomínam, v tej dobe som nemal znalosti o tom, čo je clona, rýchlosť uzávierky a iné, pre dobrého fotografa potrebné znalosti. Moja neznalosť v tejto problematike ma priviedla k štúdiu základných poznatkov o takomto type fotografovania. Avšak musím skonštatovať, že stále som nemal ambíciu zachytiť západy a východy slnka. Postupom času som ale na internete nachádzal rozličné fotoservery a tak som neváhal a zaregistroval som sa. Bola to dobrá voľba, okrem zdokonalenia sa vo fotografovaní som si našiel aj množstvo kamarátov a postupom času sme začali spolu chodiť fotiť po okolí. Tým, že som mal hory a prírodu rád to bol už len krôčik k tomu, že sme sa zamerali najmä na horské scenérie.
Za fotografiami cestuješ sám, alebo sa ti lepšie pracuje v spoločnosti priateľov?
Sám chodím veľmi nerád, maximálne do Malých Karpát. Určite som radšej v spoločnosti kamarátov, ktorých rady sa postupne rozširujú.
Temešská skala
Vršatecké Podhradie pri východe slnka
Ranné metamorfózy našej malebnej krajiny či západy slnka patria medzi tvoje obľúbené. To samozrejme zahŕňa neústavné cestovanie. Koľko času v prieme venuješ fotografovaniu?
Fotenie je pre mňa relax, takže ani nerátam, koľko času mu venujem. Je to ako keď máte inú záľubu, napríklad idete do záhradky či na turistiku. Fotiť chodievam, keď mám na to čas, chuť a hlavne je priaznivá predpoveď počasia. Ideálny čas je jar a jeseň. Väčšinu fotovýletov volím ako jednodňové akcie. Spolu s kamarátmi alebo niekedy aj sám docestujeme autom, vyšliapeme na kopec, odfotíme a ideme po tme domov. Veľakrát sa podarí stihnúť takýto minivýlet aj po práci, keďže od Trnavy je do dvoch hodín cesty autom dosť krásnych miest.
Panorámy krajiny si vyžadujú koľkokrát aj desiatky kilometrov, kým nájdeš to správne miesto a moment, ktorý nakoniec zhmotníš. Spomenieš si na záber, ktorý bol pre teba najnáročnejší a potrápil aj tvoju fyzičku?
Slovensko je veľmi pekná, no malá krajina, preto sa už veľmi ťažko hľadajú nové miesta, ktoré niekto pred vami neodfotografoval. Väčšinou teda chodíme na už osvedčené miesta. Určite najťažšie je fotiť Vysoké a Západné Tatry, na vrcholy tam vedú náročné a dlhé túry. Najťažší výstup bol na vrch Klin (2 173 m n. m.) cez Jakubinu v Západných Tatrách, ktorý nás poriadne vytrápil.
Východ slnka na Kline
Precestoval si množstvo krajín. Ulahodila ti niektorá z nich viac ako domovina, či jej zostávaš verný aj na cestách?
Zo skúsenosti môžem povedať, že Slovensko je na svoju malú rozlohu veľmi pekná a rôznorodá krajina, kde sa dá fotiť na západe cez Malé Karpaty, Strážovské vrchy a potom Malá a Veľká Fatra, Nízke, Západné či Vysoké Tatry. Je tu aj veľa zaujímavých miest, napríklad oblasť Hriňovej, Štiavnické vrchy a Slovenský Raj. Máme aj veľké množstvo historických stavieb či iných architektonických skvostov, vodné mlyny, kostoly. Stále si nájdete niečo, čo sa dá, možno niekedy aj netradične, odfotiť. Samozrejme že aj ostatné krajiny sú nádherné, najviac ma očaril Island. Podľa môjho názoru je to asi najkrajšia krajina na svete. Doslova sa mení z kilometra na kilometer. Od vulkanickej čiernej krajiny, cez obrovské vodopády, sopky, ľadovce, rôznofarebné lávové polia až po klasické hory, jazerá a kaňony.
Máš do budúcna aj nejaké špeciálne plány či nové destinácie, kde by si rád zavítal?
Určite. Môj zatiaľ nesplnený sen je ísť do Skalnatých vrchov v Kanade.
Strážov
Súľovské skaly na jeseň
Je nám jasné, že pôjde o neľahkú úlohu, no dokážeš zo svojej tvorby vybrať jednu fotografiu, ktorú považuješ za najlepšiu, alebo aspoň takú, čo ti prirástla k srdcu viac než ostatné?
Je to naozaj ťažké vybrať tú „naj“ fotku, ale uvediem fotky Kalvárie v Banskej Štiavnici, kde mi k fotke naozaj pomohla príroda krásnou hmlou v údolí.
Pre našich zvedavejších čitateľov aj jedna technická otázka. Akou technikou disponuješ?
Fototechniku som postupne dopĺňal, základom je telo Canon 5Ds R so širokouhlým objektívom Canon 16-35/4L IS USM, k tomu mám ešte teleobjektív Canon 70-200/2,8L IS USM a makroobjektív Canon 100mm 2,8 Macro. Nevyhnutnou súčasťou je statív, plus rôzne tipy filtrov. Celkovo ruksak s fotovýbavou ma zaťaží o cca 8 kg.
Slovensko je krásna krajina. Precestoval si ho pravdepodobne lepšie ako mnohí z nás, myslíš, že si našu krajinu vážime dostatočne, alebo nedokážeme oceniť to, čo nám ponúka?
Ako to tak po mojich potulkách vnímam, v poslednej dobe začali Slováci viac spoznávať zákutia vlastnej krajiny. Môžem len zopakovať, že aj napriek svojej nie príliš veľkej rozlohe má Slovensko stále čo ponúknuť. Na druhej strane by sa ale mohla zvýšiť ochrana prírody, znížiť ťažba dreva, ktorá dosť devastuje krajinu.
Panoráma Hincovho plesa
Podskalský Roháč
Tomášovi veľmi pekne ďakujeme za rozhovor a prajeme mu veľa šťastia do budúcna. Keďže nie je možné napratať do jedného článku také množstvo nádherných fotiek, odporúčame vám navštíviť Tomášovu stránku, kde nájdete zvyšné stovky a stovky fotografií, a to nielen zo Slovenska, ale i zahraničia.
Kôprovský štít. Cítite tú slobodu?
Mliečna dráha nad chatou pod Soliskom
