Vybrali sme najlepšie remaky 21. storočia.
Keď sme zostavovali rebríček najlepších remakov, prekvapivo sa do prvej desiatky nedostal žiadny z tohto tisícročia. Prekvapivo hlavne kvôli tomu, že aj napriek veľkému množstvu súčasných nepodarkov sa raz za čas vyskytne prípad, keď je prerábka nadmieru vydarená. Rozhodli sme sa teda kvôli množstvu kvalitného materiálu urobiť pokračovanie zamerané na Hollywoodske remaky natočené v 21. storočí.
Vyberali sme z filmov, ktoré sú označované za priame prerábky konkrétnych filmov a nie iba novou adaptáciou knižného románu. Z tohto dôvodu sa nedočkáš bondovského reštartu Casino Royale, vynikajúcej Spielbergovej Vojny svetov alebo Fincherovej verzie Mužov, ktorí nenávidia ženy. Teda diela, ktoré by sa umiestnilo veľmi vysoko. Takisto sme eliminovali až príliš doslovné remaky, ako napríklad Hanekeho mrazivé Funny Games USA, ktoré je v podstate pretočené jedna k jednej s novým obsadením a prostredím.
A na niektoré tradične neostal priestor. Medzi ne sa radia kúsky, ako veľmi svieži a zábavný Hairspray, rozporuplne prijaté Vanilkové nebo, Edwardsova Godzilla, veľmi slušná hororová Nenávisť alebo vydarená americká verzia švédskej pecky Nech vojde ten pravý. Tu je desiatka tých podľa nás najvydarenejších a dokazujúcich, že aj nová verzia už videného dokáže potešiť množstvo fanúšikov.
10. Miluj ma prosím! (Wicker Park, réžia: Paul MacGuigan, 2004)
Dve osudové ženy, množstvo tajomstiev, nečakané zvraty a medzi nimi zmätený hrdina. Tieto dejové atribúty spolu s výraznou vizuálnou stránkou budia podozrenie, že sa niekto snažil o remakovanie Hitchcocka a zacieliť svoj počin na romanticky založených teenagerov. V skutočnosti ide o remake francúzskej snímky L´appartment z roku 1996, majstrovou tvorbou iba inšpirovaný.
Budúci tvorca televízneho Sherlocka sa so svojím filmom skutočne vyhral a hoci sa reakcie na kvalitu oproti originálu rozlišujú, vznikla vynikajúca romantická a mysteriózna dráma v modernom audiovizuálnom kabáte, lahodiaca hlavne oku mladšieho obecenstva. Napínavá, svižná a citlivo zahraná romantika s krásnym záverom sa síce nikdy nestane klasikou, no rozhodne poteší nejedného diváka.
9. 3:10 vlak do Yumy (3:10 to Yuma, réžia: James Mangold, 2007)
Originál z roku 1957 bol vo svojej dobe veľmi slušným, ale nijako prevratným westernom s nie príliš vierohodným záverom. A nová verzia jeho kvality udržala. Rozdiel je v tom, že v polovici minulého storočia vznikali v tomto žánri skutočné klenoty a nová doba je na kvalitnú produkciu z divokého západu skúpa. Dielo režiséra pokračovaní sóloviek Wolverina tak svojou popularitou predchodcu prekonalo.
Nevydarený finálny zvrat mu síce uberá na kvalitách, avšak vynikajúci casting na čele s fantastickým Russellom Crowom, trochu matným, no stále adekvátnym Christianom Baleom a démonickým Benom Fosterom mu našiel mnoho priaznivcov. Mangold sa inšpiroval pri klasikoch a moderná kombinácia postupov, ako tradičnej americkej školy (John Ford, Howard Hawks, Anthony Mann), tak aj tej progresívnejšej talianskej (Sergio Leone) priniesla úspech. Dve nominácie na Oscara a množstvo spokojných divákov aj kritikov je toho dôkazom.
8. King Kong (réžia: Peter Jackson, 2005)
Jeden z najlepších a najslávnejších filmov histórie sa dočkal mnohých variácií a dokonca aj priameho remaku s Jessicou Lange a Jeffom Bridgesom. Originál je najobľúbenejším filmom Petra Jacksona a ten sa po obrovskom triumfe s Pánom prsteňov rozhodol pre vlastnú verziu. Rozpočet, ambície aj očakávania boli enormné, no tie sa nakoniec nepodarilo úplne naplniť po komerčnej ani kvalitatívnej stránke.
Aj napriek tomu tu však máme čo dočinenia s vynikajúcim dobrodružstvom a zároveň láskyplným vyznaním najkrajším rokom kinematografie, v ktorom je viac srdca a filmárskeho kumštu, než vo všetkých filmoch z marveláckeho univerza dohromady. Áno, mohlo to byť kratšie, menej preplácané či trikovo doladenejšie, no to nič nemení na tom, že Peter Jackson natočil ďalší kvalitný počin a pritom si splnil svoj ďalší sen. Zabudnime na prvotné sklamanie z času premiéry a snívajme ho s ním. Stojí to za to. Víťaz troch Oscarov a držiteľ jednej ďalšej nominácie na túto cenu.
7. Tri dni k slobode (Next Three Days, réžia: Paul Haggis, 2010)
Špičkový thriller dokazuje, že talent ambiciózneho držiteľa Oscara Paula Haggisa (Crash) sa nestratí ani v čisto žánrovom balení. Vysokorozpočtová verzia francúzskej predlohy ponúkla ďalšiu skvelú príležitosť pre Russella Crowa ukázať, že patrí k najlepším hercom súčasnosti.
Hlavne jeho postava je základným stavebným kameňom kvalít tohto neprávom prehliadaného kúsku. Napínavý a občas príjemne originálny boj za záchranou manželky nenechá vydýchnuť a zároveň vyvoláva otázku, čo by urobil v danej situácii divák. Veľmi svieže, veľmi dobré a rýchlo odsýpajúce prvotriedne hollywoodske remeslo.
6. Úsvit mŕtvych (Dawn of the Dead réžia: Zack Snyder, 2004)
Bleskový vstup Zacka Snydera do sveta celovečerného filmu je remakom klasiky zakladateľa žánru zombie hororu Georga A. Romera. Zaujímavosťou je, že samotná predloha je pokračovaním. Sequel legendy Night of the Living Dead patrí, rovnako ako pôvodná snímka, k povinným jazdám každého filmového fanúšika. Hlavne preto bolo obdivuhodné, ako sa vtedy debutujúci tvorca BvS dokázal legende nielen vyrovnať, ale v mnohom ju aj prekonať.
Drzosťou, našlapanosťou, nápaditosťou a hlavne perfektným remeselným spracovaním ošetrená žánrovka otvorila dvere svojmu režisérovi do veľkého Hollywoodu a patrí k tomu najlepšiemu, čo na poli zombie hororu za posledné polstoročie vzniklo. Na sile mu uberá jedine množstvo pokračovateľov pracujúcich s rovnakými výrazovými prostriedkami a občasná neochota divákov akceptovať zákonitosti žánru a nelogické scény.
5. Kruh (The Ring, réžia: Gore Verbinski, 2002)
Rovnako ako vyššie spomínaná Snyderova pecka, aj tento film dokazuje, že slovné spojenie „hororový remake" nemusí znamenať automaticky nadávku. Japonský originál je kultom, no táto americká verzia ho v mnohom prekonáva. Gore Verbinski tu po nie príliš kvalitných pokusoch prvýkrát prekročil svoj tieň vytvoril novodobú klasiku, z ktorej má mnoho divákov ešte stále nočné mory.
Chytľavý námet je ozdobený prvotriednym audiovizuálnym spracovaním. Z neho vyčnievajú najmä kamera Bojana Bazelliho a hudba hitmakera Hansa Zimmera. Prvotriedne herecká výkony takisto nepatria k bežným kladom tohto žánru. Mrazivý, napínavý a strašidelný kúsok s vynikajúcim a nečakaným záverom by mal vidieť každý. Narozdiel od jeho priameho pokračovania režírovaného tvorcom originálnej série.
4. Dannyho jedenástka (Ocean's Eleven, réžia: Steven Soderbergh, 2001)
Zábavná tímovka hrá podľa rovnakých pravidiel, ako jeho predchodca z roku 1960. Odľahčená príjemná atmosféra a neuveriteľné obsadenie. Pred vyše piatimi dekádami sa pred kameru postavili napríklad Frank Sinatra, Sammy Davis Jr. alebo Dean Martin. Už z fotky je jasné, že obrovské množstvo hviezd sa zišlo pred kamerami aj začiatkom tohto milénia. Tie sa prišli hlavne baviť a divák sa výborne baví s nimi.
Nezávislý tvorca, experimentátor a držiteľ Oscara Steven Soderbergh sa vykašľal na akékoľvek umelecké ambície a prináša poctivý „heist movie" okorenený humorom a dobrou náladou. Čaro jednotky sa už v ďalších dvoch pokračovaniach síce trochu vytratilo, no celá trilógia dokáže stále ponúknuť skvelé odreagovanie sa v podobe zamotaného príbehu, veľkého množstva hlášok a skvelých hereckých výkonov.
3. Skutočná guráž (True Grit, réžia: Ethan Coen, Joel Coen, 2010)
Bratia Coenovci jednoznačne patria medzi žijúce legendy nezávislého filmu. Preto bolo prekvapivé, keď spojili svoje sily s producentom Stevenom Spielbergom pri tomto remaku klasického westernu s Johnom Waynom. Bol z toho triumf na všetkých frontoch. Prekvapivé je, že ide o tradičný western, ktorý sa až na pár výnimiek nesnaží o demýtizáciu divokého západu a má bližšie ku klasickým dielam tohto žánru.
Talentovaní súrodenci natočili komerčne najúspešnejší film svojej kariéry, ponúkli množstvu hereckej smotánky vďačnú príležitosť a získali 10 nominácií na Oscara. Vzhľadom k menám tvorcov a žánru môže tento projekt pôsobiť tendenčne, no autorský rukopis ostal stále čitateľný a vznikla ďalšia lahôdka do ich výnimočného portfólia. Drsná, čiernohumorne vtipná, prekvapivá a v závere dojímavá žánrovka nielen pre fajnšmekrov.
2. Insomnia (réžia: Christopher Nolan, 2002)
Po nečakanom úspechu Mementa sa najpopulárnejšiemu režisérovi súčasnosti otvorili dvere do Hollywoodu. Dostal k dispozícii slušný rozpočet, fantastické oscarové obsadenie a látku ideálnu pre svoj rukopis. Pôvodný nórsky film, v ktorom bojoval s nespavosťou a šialeným vrahom Stellan Skarsgard, si upravil po svojom a vznikla ďalšia lahôdka tohto výnimočného tvorcu.
Aj keď nie tak jednoznačne nadšene prijatá, ako tá predchádzajúca a hlavne tie nasledujúce. Zámerné pomalé tempo odzrkadľujúce hrdinov duševný a fyzický stav v druhej polovici po svižnom začiatku mnoho divákov rozhodilo a film sa doceňoval postupne. A zaslúžene. Tento remake má totiž všetko, čo strhujúci thriller potrebuje na ceste za spokojným divákom. Mimoriadne vynaliezavý režijný koncept, skvelý vizuál, príbehovo aj myšlienkovo silný scenár a prácu hercov dokazujúcich veľkosť svojho vtedajšieho postavenia.
1. Skrytá identita (The Departed, réžia: Martin Scorsese, 2006)
Hongkonská Volavka a minimálne jej prvé pokračovanie sú obrovské pecky. Štýlové, drsné, s vynikajúcimi postavami a ešte lepším príbehom. Rovnako, ako tento opus Martina Scorseseho. A najlepšie na tom je, že aj napriek takmer identickému deju funguje atmosférou odlišne a kvalitatívne pritom rovnako skvelo. Ktorej verzii dávaš prednosť, to je čisto na tebe, no vidieť by si mal obe.
V tejto hollywoodskej dostaneš navyše okrem tradične väčších „production values" tiež herecký koncert špičky svojho odboru, v ktorej kraľuje Leonardo DiCaprio v jednej zo svojich najlepších kreácií. Oscary za najlepší film a réžiu boli možno za zásluhy, no to nič nemení na tom, že Skrytá identita je ďalším strhujúcim dielom režisérskeho majstra ukazujúceho, že na staré kolená rozhodne nestráca dych, ani výnimočnú remeselnú zručnosť.
Bonus: Medzi nami dievčatami (Freaky Friday, réžia: Mark Waters, 2003)
Boli časy, keď bola Lindsey Lohan považovaná za vynikajúcu mladú herečku so žiarivou budúcnosťou. Ako to nakoniec dopadlo všetci vieme, no jej predchádzajúce úspechy jej už nikto nevezme. A remake rovnomennej rodinnej komédie, v ktorom prevzala úlohu po Jodie Foster, patrí k vrcholom nielen jej kariéry, ale aj celkovo svojho žánru. Otrepaný námet výmeny tiel je prekvapivo nadmieru funkčný nielen vďaka vtipnému scenáru a svižnej režijnej práci, ale aj kvôli ústrednému hereckému duu.
Jamie Lee Curtis (nominácia na Zlatý Glóbus) aj problémová celebrita žiaria na všetky strany a film prináša poldruha hodiny špičkovej zábavy a skvelej nálady pre celú rodinu. A to sa cení niekedy oveľa viac, než to, čo nám prinášajú všetky oscarové drámy a veľkorozpočtové adaptácie komiksov. Nesmierne sympatický film, nad ktorým by si nemal ohŕňať nos iba kvôli jeho žánrovému zameraniu a cieľovke.
Ako vidíš, kvalitné remaky sa točia. Nepomer v kvalite je síce veľký, stále sa však nájde nejaký, ktorý si s radosťou púšťame opakovane a prináša nám kvalitný divácky zážitok. Hlavne, ak sa látky chopia kvalitní tvorcovia, ktorí sú schopní podať vlastnú víziu.
Chýba ti v tomto rebríčku nejaký kvalitný kúsok, ktorý by si rád odporučil? A koľko z menovaných filmov si videl? Vyjadriť sa môžeš v diskusii.
