Naughty Dog zase raz prekonalo samé seba. Uncharted 4 totiž posúva hranice nielen technického spracovania videohry.
Stále sa rozrastajúce, stále sa zlepšujúce a stále tvoriace s chuťou prekonávať sa. To je Naughty Dog, študio, ktoré nám prinášalo radosť z hier už od čias PlayStation 1. Za tých viac ako 30 rokov od založenia stihli reformovať herný priemysel, respektíve aspoň daný žáner hneď niekoľkokrát. Crash Bandicoot, Jack and Daxter, Uncharted a v neposlednom rade The Last of Us. To všetko sú tituly a série, ktoré im priniesli najviac slávy, zároveň však získali milióny fanúšikov po celom svete. Všetci pritom na ich výtvory spomínajú dodnes.
Dnes sa však budeme venovať prevažne sérii Uncharted, za ktorú je z veľkej časti zodpovedná najmä Amy Hennig. Po 8 mesiacoch driny, natáčania (mo-cap herci), nahrávania a skladania hry sa Amy (v Naughty Dog figurovala ako creative director a screenwriter pri celej trilógii) rozhodla štúdio opustiť (alebo bola nútená odísť) a pridať sa k Visceral Games (Battlefield: Hardline). Jej pozíciu prebrali Neil Druckman a Bruce Straley. Tí boli dôležití pri vývoji Uncharted 2, no pred prácou na trojke bolo Naughty Dog rozdelené do dvoch skupín. Druckman a Straley mali pracovať na novej hre do série Jack & Daxter, no cítili, že to nie je pre nich a rozhodli sa vytvoriť niečo celkom nové. Hádate správne, reč je The Last of Us, ktoré sme u nás na webe vychválili až do nebies. Títo páni nahradili Amy Hennig a všetku jej prácu údajne zahodili do koša, aby mohli vytvoriť hru podľa seba. Za seba môžem povedať, že som rád, že to takto dopadlo. Predsa len, príbehová časť a scenár predošlých dielov boli asi najväčším problémom celej série, čo sa o TLoU nedá povedať. Zmenil sa teda príbeh, prístup ku gamese ako takej a nakoniec aj nejakí herci. Hra sa automaticky odložila, o tom ale široká verejnosť ešte nevedela.
Všetko sa to ale vyplatilo. Druckman, ktorý sa pričinil o nepopierateľné kvality dvojky, vytvoril jednu z najgeniálnejších hier súčasnosti, The Last of Us. Všetky skúsenosti z oboch hier, kedy mal pri vývoji dôležité slovo, potom zúročil pri tvorbe záverečného dielu príbehu Nathana Drakea. Ten je veľkolepý, oveľa emotívnejší a logickejšie napísaný, než tomu bolo doposiaľ. Sem-tam sme svedkami nelogických situácií, respektíve si kladieme počas hrania otázky, ako sa nepriateľ dostal na niektoré miesta, ktoré horko-ťažko objavili takí hľadači pokladov, akým Sam, Nate a Sully sú. Tu sa zároveň dostávame k premise príbehu. Nathan Drake žije po udalostiach tretej časti civilným životom so svojou manželkou Elenou. S aktuálnou situáciou je spokojný, aj keď ho viditeľne láka vízia ďalšieho dobrodružstva. Elene, ale aj sám sebe sľúbil, že svoj život kvôli nejakým bájnym pokladom a strateným mestám už nikdy neohrozí. Pravdepodobne by sa tak ja stalo, to by sa však na scéne nemohol objaviť Sam Drake. Ten Sam Drake, ktorý by mal byť 15 rokov mŕtvym bratom Nathana. Neprichádza však na rodinnú večeru. Má veľké problémy, z ktorých ho môže vyhrabať len Nate. Obidvaja sa tak spolu so Sullym vydávajú hľadať obrovský poklad známeho piráta Henryho Averyho.
Hľadajú ho naprieč celým svetom. Uncharted 4 je najrozsiahlejším dielom série, ktorý viac ako corridor pripomína otvorený svet s nie príliš nápadnými hranicami pohybu. Nejde len o veľkosť a detailný level dizajn, aký sme naposledy pri konzolách zažili snáď len pri TLoU, rozmanitosť prostredia a cestovanie naprieč mnohými krajinami a diametrálne odlišnými ekosystémami dodáva atmosfére a celkovému vizuálu mnoho plusových bodov. Nakoniec, prostredia vás nikdy nebudú nudiť. Vždy ponúknu niečo nové, krásne a originálne. V pravý včas sa však aj menia a dej nás prenáša do ďalších krásnych zákutí sveta. Užijeme si more, džungľu, chladné škótske vrchy, teplé stepi Madagaskaru s osviežujúcimi vodopádmi, ostrovy, noblesné Taliansko a tak ďalej a tak ďalej. Uncharted svojou veľkosťou a detailne prepracovaným svetom uchvacuje v každej jednej kapitole. Je ich pritom 23 aj s epilógom. Na Hard obtiažnosti mi singleplayer zabral 15 hodín, pričom som si istý, že hlbšie skúmanie sveta a užívanie si hry by ten čas natiahlo aj na 17 hodín, čo je na singleplayerovú hru z dobrodružného „corridor“ žánru veľmi úctyhodné číslo.
Navyše sa celý ten čas budete baviť hrou, ako už dlho nie. Zamávajte stereotypu, poklesu frameratu (zažijete ho len výnimočne, aj to si ho možno nevšimnete) či nudným súbojom a prestrelkám. Všetky herné aspekty série prešli inováciou a boli dotiahnuté k pomyselnej dokonalosti. Lozenie po skalách a budovách je intuitívnejšie a záchytné body nie sú už tak viditeľné a nebijú do očí. Pri pár sekvenciách budete aj rozmýšľať, ako sa pohnete ďalej z miesta, no nemusíte sa báť, že by ste dlho blúdili v kruhoch. Skôr je to o všímavosti a vynaliezavosti hráča. Dosť často totiž hra ponúka viac možností, ako sa dostať k cieľovej destinácii. Je len na vás, či zvolíte zaujímavejšiu a náročnejšiu cestu, alebo sa ponáhľate. Mnohí sa báli, že s natiahnutým časom potrebným na prejdenie a celkovou veľkosťou hry sa prestrelky stanú generickými. Našťastie, Naughty Dog myslelo doslova na všetko a vôbec v tomto smere nepreháňam. Začíname zľahka, postupne sa zoznamujeme s novými a ničivejšími zbraňami a nepriateľmi. Postupom príbehu nám začínajú aj čoraz viac utápať, až sa nakoniec dostanete pod tvrdú paľbu ťažkoodencov s guľometmi. To však nie je všetko, sem-tam vývojári prestrelky okorenili mnohými nástrahami, pascami či sekvenciami, ktoré vám rozprúdia krv v žilách a rapídne zvýšia tempo. Hrateľnosti pomáhajú aj nové gadgety, zamrzí však, že napríklad taký horolezecký klyn získate až v neskoršej fáze hry.
Predošlé časti boli plné oku lahodiacich sekvencií a nascriptovaných úsekov hry, ktoré vyrážali svojou majestátnoťou dych, no smutne musím poznamenať, že v štvrtom diele ich je pomenej a dostavia sa až v druhej polovici hry, pričom tie pamätihodné až na jej konci. Rovnako tak ma nenadchol počet hádaniek a ich náročnosť. Zatiaľ čo v minulých dieloch ich bolo viac a boli náročnejšie na rozlusknutie, tu ich je pomenej a ani jedna vám nenarobí problémy. Priznávam, že v pôvodnej trilógii som niekedy siahol po internetovej rade, no tu bolo všetko veľmi jednoduché. Keď už sme pri tých negatívach, mal som pocit, že lozenie po skalách a objavovanie sveta zabralo viac času než strety s nepriateľmi či akčné pasáže, kedy šlo Nathanovi o život najviac. Akonáhle ste sa dostali k nepriateľovi, čakalo vás tam vždy približne 10 alebo 20 ozbrojených chlapíkov s veľmi schopnou muškou. Keď už ste sa však k takýmto úsekom dostali, zrejme ste mľaskali blahom.
Pri vyššej náročnosti nebolo možné hrať štýlom Ramba. Nepriateľov ste museli likvidovať postupne, určite nie naraz. Tu musíme pochváliť aj prepracovanú AI. Hliadky sa preskupujú a menia svoje stanoviská. Skáču medzi prekážkami a prehľadávajú okolie o to viac, čím častejšie im padnete do oka. Akonáhle vás majú na muške, ste v problémoch. Nezvyknú minúť, hádžu granátmi, radi vás obkľúčia a k tomu všetkému vedia udrieť aj zo zálohy či prekvapiť zozadu. Rovnako ako AI nepriateľov, na vysokej úrovni je aj AI vašich parťákov, či už ide o Sama alebo Sullyho. Nie sú len do počtu a pár vojakov odpravia bez vašej pomoci, nehovoriac o tom, že dokážu znižovať počty hliadok aj tichým zabíjaním.
Čo sa stealthu týka, rozhodne je prepracovanejší než v predošlých častiach, stále mi však pri ňom čosi chýbalo. Napríklad hodenie kameňom, čím by ste vedeli vojakov prilákať k vašej pozícii. Ak ste chceli niektoré pasáže prejsť štýlom tichého ducha, miestami ste sa načakali vo vysokej tráve. Stačí pritom len maličká chyba a ste prezradení. Tá maličká chyba pritom nebola raritou, keďže ovládanie neposlúcha úplne na slovo. Je jednoduché, no miestami za vás urobí pohyb navyše, ktorý môže všetko pokaziť. Viac negatív asi nie som schopný nájsť. Uncharted 4 má svoje vrásky, no nie je to nič, čo by kazilo dojem z hry a niektoré z vyššie spomenutých záporných aspektov sú navyše subjektívneho charakteru.
Hrateľnosť je teda úžasná, technické spracovanie s vysokým rozlíšením v hre pre jedného hráča a nižším, no zároveň zameranejším na 60FPS v mutliplayeri je potešujúce, no a už aj viete, že úžasný je aj príbeh. Emotívne rozhovory, rozhodnutia, cutscény. Uncharted 4 ponúka najlepšie napísaný príbeh v celej ságe s niekokými flashbackmi a skvelým dokreslením príbehu a vzťahu Sama s Nathanom. V prípade, že ste dohrali pôvodnú trilógiu a na konci A Thief's End budete rozcítení, nič si z toho nerobte. Takto geniálne nadabované a napísané postavy nemá azda žiadna herná sága operujúca tak mnoho rokov. Veľká škoda, že príbeh Nathana Drakea skončil, no štúdio si ponechalo zadné vrátka pre návrat buď v jeho koži, alebo pre ďalšie dobrodružstvá s inou postavou. Táto éra Uncharted je ale u konca a len ťažko sa v najbližších rokoch autori v tomto žánri prekonajú. Na mysli máme hlavne character development a úžasné vybudované vzťahy medzi postavami a postavy samotné. Jednak za to môžu vývojári a scenáristi, jednak technika motion capture a herci na čele s Nolanom Nortrhom, ktorý dabuje Nathana už od samého začiatku. Všetci taktiež priznali, že sa im len ťažko bude lúčiť s týmto svetom. Veľká škoda, že sme sa s ním nerozlúčili aj s Chloe a Cutterom, ktorí až na jedinú zmienku ostali v závere Nathanovho príbehu úplne ignorovaní.
A keď už je reč o tom prekonávaní, stále nám ostáva priestor na vizuálnu stránku hry. Uncharted je najkrajšou konzolou hrou vôbec a nebojím sa povedať, že aj najkrajším a najdetailnejšie spracovaným herným titulom naprieč všetkými platformami. Iste, keby to trh povolil a vývojári by na mohli využiť kompletnú silu hardwaru PC, boli by sme na úplne inom leveli, všetci však dobre vieme, ako to s konzolami v skutočnosti je. Za týchto podmienok je Uncharted jednoducho niekde úplne inde. Vysoko detailné textúry, global illumination na vrcholnej úrovni (nie to, čím nás plánoval nakŕmiť Ubisoft pri The Division, a všetci nakoniec vieme, ako sľuby o technických featuroch dopadli), nasvietenie... mohol by som takto pokračovať donekonečna. Uncharted sa hrá s detailmi sveta na špičkovej úrovni a dostáva z hardwaru PS4 aj posledné kúsky sily. Najslabším článkom je jednoznačne práca s tieňmi a ich ostrosť, no stále to stačí na okulahodiace výjavy. Nehovoriac o momentoch, kedy sledujete pohyb vášho tieňa či odraz budovy na drobnej mláke v reálnom čase.
Hardware konzol stále nedovolí vytvoriť hru najvyšších kvalít, aspoň čo sa vizuálu týka, no Naughty Dog je jedným zo štúdií, ktorým sa to v budúcnosti podarí. Malým dôkazom je vegetácia, hustá, rozmanitá a farebná, ako celý svet tohto titulu. Stále však engine nie je schopný vyprodukovať drobné kúsky trávy a zeme. Netreba sa však nad takýmito detailami pozastavovať. Konzoly niečo také umožnia možno až o dve generácie. To je ale téma na inokedy. Grafické spracovanie je v Uncharted 4 na veľmi vysokej úrovni. Od textúr, cez nasvietenia, farieb, diaľke dohľadu, detailov, ako napríklad usporiadania tehiel a ich tvaru cez úžasne vyzerajúce cutscény. Mokrá tvár Nathana po skončení potápania vám vyrazí dych, rovnako ako mimika, emócie zachytené v počítačovo generovaných očiach a výrazy tváre. Na vizuále si Naughty Dog dalo záležať a je to vidieť. Len počkajte, až sa dostanete na ostrov a začne búrka. Nebudete sa chcieť pohnúť z miesta.
To však nie je všetko. Dôležitým a detailne spracovaným aspektom je aj fyzika. Okolité predmety a celé prostredia reaguje na zmeny. Či už sú to zmeny teplotné vďaka výbuchom, kinetické skrz interakciu s postavami alebo vozidlami či zmeny prostredia a fyzikálnych vlastností oblečenia. Fyzika hrá v Uncharted a hlavne v očiach tvorcov veľkú rolu. Snažili sa do hry implementovať čo najviac špeciálnych vlastností, ako napríklad realistickú deštrukciu väčšiny objektov, ich správanie sa pod streľbou či reťazové reakcie. Fyziku si užijú najmä hráči zameriavajúci sa na detaily, keď budú sledovať vlny na veľkých mlákach v Madagaskare, ktoré spôsobuje vietor, venie oblečenia na postavách či zablatenie auta a šiat Drakea, ktoré si môže očistiť vo vode. Nádherne pôsobia aj výbuchy a deštrukcia kovov, skál či dreva. Len si na niečo spomeňte, Naughty Dog na to ukáže prstom a prezradí vám, koľko hodín usilovne pracovali na tom, aby to fungovalo a hlavne vyzeralo čo najlepšie.
Iste, niektoré scény vyzerajú až komicky, no nie je to vinou enginu, ale skôr toho, že sa pohybujeme v rámci istých mantinelov, keďže stále hovoríme o hre a tá nemôže vyzerať plne autenticky. Detaily sú silnou zbraňou titulu. Všímate si ich počas jazdy autom, nepovinných rozhovorov (zaujme najmä ich prerušenie, ak Nate robí niečo nezvyčajné, ako napríklad skok cez vodopád, ktorý postavy intuitívne komentujú) či skúmania sveta. Podobne sú na tom bonusy, ktorých je celá plejáda, takže ich ani nebudeme menovať. Pre vaše vlastné dobro si ich vyskúšajte sami.
Niektoré aspekty fyziky najlepšie objasní toto video
Ak vás singleplayer s vysokou znovuhrateľnosťou prestane baviť, môžete sa pustiť do zábavného multiplayeru, skrývajúceho v sebe ďalšie desiatky hodín. Od skvelých mapiek, cez dynamický level dizajn a rýchlosť jednotlivých hier až po odomykanie zbraní či plnenie výziev. Multiplayer je plnohodnotnou súčasťou hry a bezpochyby u neho strávite veľmi dlhý čas.
Úžasný a dojímavý príbeh, geniálne napísané a nadabované postavy, grafické a fyzikálne spracovanie, aké sme pravdepodobne ešte v hrách nikdy nezažili, prepracovaný, originálny a pútavý level dizajn, dlhá kampaň s množstvom humorného a zábavného obsahu, rýchly a návykový multiplayer, úderný soundtrack, ktorý budete počúvať pravdepodobne aj mimo hrania... no, môžem takto pokračovať na ďalšie tri riadky. Uncharted je dotiahnuté k dokonalosti v mnohých aspektoch. Málokedy sa pozastavíte nad nedokonalosťou či nad herným aspektom, ktorý by vám chýbal alebo vás neočaril. Bola to úžasná, dobrodružná jazda, ktorá zavŕšila nádherný a neuveriteľný príbeh Nathana Drakea. Určite to nebolo také silné a hrateľnostne kvalitné ako The Last of Us, no Uncharted 4: A Thief's End zase prekonáva Joela a Ellie v mnohých iných mechanizmoch a vizuáli, nehovoriac o úžasných záporákoch, finálnom súboji a nečakaných dejových zvratoch. Veľmi dlho som sa zamýšľaľ, či je to desiatková hra, po čase som teda prišiel na to, že by jej oveľa viac svedčilo hodnotenie 10/11 ako 9,5/10. Nezostáva mi teda nič iné, než udeliť najnovšiemu eposu od Naughty Dog plný počet bodov. 10/10
I am a Man of Fortune, and I must seek my Fortune
