Presuny miliárd ľudí, hromadné vymieranie druhov či absolútne roztopenie ľadovcov. Budúcnosť Zeme a ľudí rozhodne nie je ružová

Presne predpovedať budúcnosť je nesmierne náročné, no mnohokrát sa vám určite stáva, že z rôznorodých médií sa na nás valí kvantum informácií o nedobrých a nepríjemných časoch, ktoré majú nastať. Ako už podľa nadpisu viete, myslíme najmä na problémy so životným prostredím. Zvyšujúca sa teplota, topenie ľadovcov a následné zvyšovanie hladiny oceánov, úbytok mnohých druhov živočíchov... Problémov by sa skrátka našlo hneď niekoľko, no pokúsili sme sa pre vás vytvoriť akýsi krátky chronologický zoznam udalostí, kde sa zameriame na to, čo nás pravdepodobne o niekoľko stoviek rokov čaká. Nevkladáme sa do role nejakých veľkých prognostikov, no zväčšiť si prehľad aj v tomto smere nie je na škodu. Poďme sa teda vrhnúť na prvý bod.

Celosvetové zvýšenie teploty

Začíname hneď s najznámejším problémom. Vypúšťanie skleníkových plynov má za následok drastické zvyšovanie priemerných teplôt skoro vo všetkých kútoch zemegule. Je však príčinou iba oxid uhličitý a ďalšie plyny? Niekoľko dní dozadu sme vám priniesli rozhovor s pánom Michalom Kravčíkom, kde sa dozviete ešte o jednej ďalšej a veľmi zaujímavej teórii. Predpovede vedcov už teraz hlásajú, že do roku 2100 sa zvýši priemerná teplota na Zemi o 4°C. K najhorším následkom budú okrem sucha aj rozsiahle požiare, s ktorými sú nemalé ťažkosti už teraz - ako príklad uvádzame Kaliforniu.

Úbytok ľadu a snehu

So zvýšenými teplotami súvisí aj drastický úbytok ľadovcov na zemských póloch, no i bielej pokrývky v horských masívoch ako Alpy, Andy či gigantické Himaláje. Posledné menované by mali do spomínaného roku 2100 stratiť okolo 70 % rozlohy svojich ľadových a snehových plôch. O niekoľko desiatok rokov na to prídu o svoje biele čaro aj európske Alpy. Nepekná predstava.

Zvyšovanie hladiny morí

Okrem faktu, že naše oceány by mali postupne naberať na teplote a stať sa čoraz viacej kyslejšími ako sú teraz, je veľmi aktuálna aj téma zvyšovanie ich hladín. My na Slovensku a celkovo v strednej Európe nejaké mimoriadne záplavy očakávať nemusíme, no čo ostrovné štáty ležiace napríklad v Tichom oceáne? Už dnes sa nachádzajú iba niekoľko metrov nad hladinou, a preto jej zvýšenie o každý jeden meter smerom hore je alarmujúce. Nie je absolútne vylúčené, že jedného dňa sa na Kiribati či iné už vtedy zaniknuté štátiky budeme môcť chodiť pozerať iba pomocou ponoru a šnorchlu.

Obrovské problémy vo svetových metropolách ležiacich na pobreží

Dnes sa v správach objavujú predovšetkým ekonomickí migranti a ľudia utekajúci pred vojnou na Blízkom východe, no môžeme v 22. storočí očakávať nárast klimatických utečencov? Jednoducho si predstavte, že bývate kúsok od pláže, a tá sa rok čo rok zmenšuje a voda sa rýchlo zdvíha a približuje k vášmu domu. Buď nejako horko-ťažko odoláte alebo utečiete na bezpečnejšie a vyššie položené miesta. Ak by sa niečo podobné odohralo dajme tomu hneď zajtra, tak celé stovky miliónov ľudí by museli pomaličky začať opúšťať svoje obydlia, aby neskončili pod vodou.

Globálna preľudnenosť

V dnešných dňoch je nás už vyše sedem miliárd, no podľa výpočtov by nás v 22. storočí malo byť konkrétne 9,6 miliardy obyvateľov atakujúcich hranicu desiatich miliárd. Celkom dosť, nie? Aké nové riziká sa vytvárajú? Nedostatok čistej a pitnej vody, drahocenného jedla či iných vecí potrebných na prežitie dokážu ľahko spôsobiť ďalšie veľké konflikty a hromadné umieranie miliónov jedincov. Niečo podobné sa odohráva aj dnes, no zatiaľ v menšom rozsahu.

Šieste masové vymieranie živočíchov

Prehupnime do 23. storočia. Keď zrátame všetky vyššie uvedené problémy dokopy, tak dospejeme k záveru, že sa otvára ďalšia rana. Postupne začnú z povrchu zemského miznúť desiatky, ba stovky rôznych druhov rýb, žiab, vtákov, cicavcov a iných stavovcov, hmyzu, plazov a veľa ďalšieho. Akoby všetko a všetci opúšťali potápajúcu sa loď.

Roztopenie ľadovcov v Grónsku

A už sa dostávame ku koncu. V 24. storočí by sa jednou z hlavných a najdôležitejších tém mal stať najväčší ostrov na svete - Grónsko. Ten stráca ľadovce už veľmi dlho a postupne dochádza k štádiu, kedy sa jednoducho už ani nemá čo roztopiť. Zatopené pobrežné oblasti sa znova dostávajú do ešte väčších problémov a tak sa musia sťahovať ďalšie milióny ľudských bytostí. Jednoducho, keď hladina morí stúpne o šesť metrov, tak New York, Miami, Amsterdam a ďalšie veľkomestá budú pod vodou.

Geopolitické, hospodárske a iné dôležité zmeny

Významnú rolu pravdepodobne zahrá Kanada, pretože jej rozľahlá tundra tiež uberie na veľkosti a so zvýšenou teplotou by mohlo ísť o potenciálne obývateľné oblasti. Preto nie je vylúčený hromadný exodus ľudí z lokalít, kde už život bude nesmierne náročný a ťažký. Novými poľnohospodárskymi veľmocami by sa stali Rusko, Čína či USA.

Smerom do vesmíru

Už dlho budú rozbehnuté programy na bádanie po nových miestach vhodných na život v ďalekých končinách vesmíru. Do úvahy pripadá Mars a iné telesá, a preto sa sem začnú vydávať desiatky vesmírnych korábov spolu s ľudskými posádkami. V tom čase by na Zemi malo žiť až 11 miliárd hladných krkov, čiže dobyvatelia nových svetov by sa nemuseli už nikdy vrátiť. Otvára sa novučičký svet plný obrovských príležitostí a možností mimo Zeme.

Posledný nech zhasne

Niekedy na konci 25. storočia je ľad na póloch už úplne rozpustený a hladina oceánov zdvihnutá o celé metre. Ľudí je stále príliš veľa a planéta Zem trpí. Chceme takýto osud?