Ako sa môže napríklad nedostatok vody spájať s konfliktmi v ďalekej Ázii? Aké projekty sa začínajú rozbiehať a čo čaká našu krajinu?
Ešte pár mesiacov a máme tu leto spájajúce sa s vysokými teplotami a horúčavami, ktoré za posledné roky naozaj gradujú a stúpajú a mnohým Slovákom spôsobujú rôzne problémy. Zaujalo nás, prečo tomu tak je, a preto sme oslovili pána menom Michal Kravčík, aktívneho Slováka s naozaj zaujímavými tvrdeniami, aby sa s nami o podobných problémoch porozprával. Nižšie nájdete mnoho zaujímavých faktov a myšlienok, o ktorých by ste mali rozhodne vedieť aj vy, naši čitatelia. Nezabúdajte, že všetky fotografie boli zhotovené na Slovensku! Svoje názory pokojne vyjadrite v diskusii.
Dobrý deň pán Kravčík, vedeli by ste sa našim čitateľov predstaviť a povedať niečo v krátkosti o sebe?
Absolvoval som Stavebnú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej (dnes STU) v Bratislave. Za svoj výskum vo Východoslovenskej nížine som musel opustiť najsamprv Ústav hydrológie a hydrauliky SAV v roku 1986 a o dva roky neskôr aj v Ústav krajinnej ekológie SAV. Som spoluzakladateľom a súčasne aj predsedom mimovládnej organizácie Ľudia a voda, ktorej pôsobenie ocenili európsko-americkou cenou pre demokraciu a občiansku spoločnosť. Danú cenu mi odovzdával samotný americký prezident Bill Clinton a britský premiér Tony Blair pri príležitostí 50. výročia German Marshall Plan. V roku 1996 som získal trojročné štipendium medzinárodnej organizácie Ashoka, ktorá podporuje inovátorov pre verejné blaho po celom svete. Goldmanov environmentálny fond v kalifornskom San Franciscu mi v roku 1999 udelil Goldmanovu environmentálnu cenu považovanú za environmentálnu Nobelovu cenu za ekosystémovú ochranu vodných zdrojov pod názvom Modrá alternatíva na hornej Toryse, ktorou sme preukázali, že ekosystémy dokážu vytvárať vodné zdroje minimálne 10-násobne lacnejšie, ako vyrábajú priehrady. Občianske združenie Ľudia a voda pod mojím vedením iniciovalo projekt „Vodný les Slovenskej sporiteľne“ s cieľom obnoviť veternou smršťou zdevastovanú tatranskú prírodu. Projekt získal medzinárodné ocenenie Energy Globe Award 2007. V roku 2009 ma Neformálne ekonomické fórum - Hospodársky klub ocenilo cenou Zlatý biatec. Presadzujem integrovaný manažment vodného hospodárstva v krajine. Svoje poznatky som publikoval s kolegami v knihách: Voda pre tretie tisícročie (2000), Zelená bez modrej je len žltá (2006), Voda pre ozdravenie klímy - Nová vodná paradigma (2007), Medzi povodňami i suchom (2008), Voda bez hraníc – vodou ku klimatickej stabilite regiónov (2010) a ešte Po nás púšť a potopa? (2012). V roku 2011 som bol zodpovedný za prípravu a realizáciu vládneho programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí a krajiny (2010-2012).
Kedy podľa vášho názoru nastal ten zlom, že ste sa začali venovať globálnym klimatickým problémom týkajúcich sa prírody na celom svete? Ide o vašu záľubu už z detských čias alebo ste sa k tomuto dopracovali postupom času?
Koncom 90-tych rokov sme sa dopracovali k analýzam časovej a priestorovej zmeny rozdelenia zrážok na Slovensku. Vychádzali sme z dát celého Slovenska za 70 rokov. Pre mňa bol šok, že z dát do roku 1970 bolo zrejmé, že celkovo na Slovensku je pokles zrážok. V hornatých územiach nárast bilancie zrážok a v nížinných pokles. Tiež pokles zrážok v jarných a jesenných mesiacoch. V knihe Voda pre tretie tisícročia sme tieto poznatky i ich príčiny popísali a namiesto toho, aby sa tým vedecká komunita začala zaoberať, tak tieto výsledky zosmiešňovala. Z analýzy vzišlo, že príčinou týchto zmien je vysušovanie krajiny a že vplyvom poškodzovania ekosystémov sa stráca každým rokom zo Slovenska v priemere 250 mil. m³ vody, a že ak nezastavíme plošné vysušovanie Slovenska, tak v budúcnosti to bude pre Slovensko veľmi nebezpečné. Keď som v správe Medzinárodného panelu pre klimatickú zmenu (IPCC) čítal, že príčinou tejto zmeny je zvyšovanie skleníkových plynov CO2, tak ma to zaujalo a začal som sa tým hlbšie zaoberať, že kde som spravil chybu. Chcel som pochopiť, v čom je príčina rozdielneho výkladu o príčine klimatickej zmene. To ma priviedlo k vytvoreniu malého tímu na MVO Ľudia a voda, ktorý na vlastné náklady bez podpory i záujmu vedeckých autorít spísal poznatky do novej vodnej paradigmy. Tá definuje, že oveľa vážnejším problémom klimatickej zmeny je H2O v atmosfére. Dlho som nevedel pochopiť, ako sa mohli tieto vedecké autority dopustiť takého veľkého omylu. Teraz už mi je jasné. Klimatológovia vychádzajú z predpokladu konštantného stavu vody v atmosfére. Čo nie je pravda. Ak sa vysušuje krajina z akýchkoľvek dôvodov, znižuje sa výpar a zvyšuje sa odtok vody do morí.
Povedzme si úprimne, myslíte si, že za globálne otepľovanie môže iba vypúšťanie skleníkových plynov?
Ak sa hlbšie zamyslíme nad princípom fungovania skleníka v záhradke, tak by sme mali vedieť, že ho staviame preto, aby sme vyrovnávali teploty medzi dňom a nocou. Vychádzajúc z tohto jednoduchého fyzikálneho princípu, že zvyšovanie koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére by malo zmierňovať rozdiely teplotného režimu planéty Zem. Takže je tu niekde fyzikálna zrada, ktorú naša veda nezahrnula do modelov klimatickej zmeny. Vedci kvantifikujú a vyhodnocujú "globálne otepľovanie" na základe priemerných teplôt a to akosi zabudli na vodu. Fyzikálne vieme, že voda je termoregulátor. Slnko veľmi rýchlo prehrieva krajinu bez vody. To znamená, že ak pôvodne vodnatú krajinu z akéhokoľvek dôvodu vysušíme, tak sa rýchlo prehrieva. Prečo? Nuž, jednoducho preto, lebo každý kubík vody v krajine pri výpare spotrebuje 700 KWh energie slnka. Ak sme ten kubík vody odkanalizovali, tak energia slnka prehreje prostredie. A na to odborníci na klimatickú zmenu akosi pozabudli. A keďže teploty i skleníkový plyn CO2 stúpa, tak odborníci našli vinníka v podobe CO2. Zabudli ešte na ďalší podstatný fakt. CO2 je základný kameň všetkých živých organizmov. Ten sa ukladá, teda sequestruje iba vtedy, ak prebieha fotosyntéza v ekosystémoch a tam voda je. Z toho vyplýva, že ak vysušíme ekosystém, alebo akýmkoľvek spôsobom sa stratí voda, slnečná energia prehreje prostredie a nesequestrovaný uhlík ostáva v atmosfére. Takže to, že viac uhlíka je v atmosfére ešte neznamená, že to zvyšuje teplotu. Príčinou zvýšenej teploty je práve vysušovanie krajiny, ktoré sa deje podrezávaním žíl malým vodným cyklom. Tie sa vyprázdňujú a prispievajú k stúpaniu hladín oceánov. Aj preto v niektorých častiach sveta prestáva pršať. To sa už deje aj na Slovensku. Pokles zrážok v poľnohospodársko-urbannej krajine (napr. Podunajská i Východoslovenská nížina) už presahuje už viac ako 10%.
Tvrdíte, že veľkým a celosvetovým problémom je aj vysušovanie pevniny. Čo všetky o tomto probléme viete?
Učili sme sa na škole, že voda je obnoviteľný zdroj a na tomto princípe je definovaná aj stará vodná paradigma. Najnovšie poznatky však hovoria o tom, že to nie je celá pravda. Ak sa ekosystémy nemenia a nie sú poškodzované, dažďová voda vsiakne do pôdy a následne sa cez vegetáciu vyparí, vytvorí mraky na oblohe a pri zmene tlaku v atmosfére dochádza ku kondenzácii, čo je vlastne dážď, ktorý sa vracia do ekosystému. Takto fungujú malé vodné cykly v prirodzených nepoškodených ekosystémoch. Ak však dochádza k ich poškodeniu, že z nich odteká dažďová voda a nevsakuje do pôdy, následne sa menej vyparí a tým sa ekosystémy vysušujú. Tak dochádza k ubúdaniu vody z malých vodných cyklov.
Týka sa vysušovanie pevniny aj Slovenska?
Áno, Slovensko sa podobne ako iné krajiny vysušuje. Za posledných 70 rokov sa zo Slovenska stratilo viac ako 15 mld. m³ vody. To je náš príspevok k stúpaniu hladín oceánov. Ročne sa vplyvom poškodzovania stratí z malých vodných cyklov v priemere 250 mil. m³ vody, čo je približne 1% vody z toho, čo na Slovensko ročne padne a následne sa vyparí. Ak by sme mali proporcionálne definovať, kto je najväčší vinník vysušovania Slovenska, tak jednoznačne vedie poľnohospodárstvo, ktorého podiel na vysušovaní je až 56%. Plocha poľnohospodárskej krajiny je takmer 50% z celého územia Slovenska. Z hľadiska intenzity vysušovania má najväčší vplyv urbanizácia, teda pečatenie zemského povrchu. Plocha intravilánov dosahuje ani nie 5%, ale na vysušovaní sa podieľa 26-timi percentami. Hospodárenie v lesoch, ktorých máme 41% z rozlohy Slovenska prispieva 17-timi percentami k vysušovaniu.
Akým spôsobom by sme na Slovensku mohli zabrániť odvodňovaniu nášho územia?
Je viacero rovín. Prvé, čo je treba urobiť, je zmena legislatívy. Treba nastaviť legislatívu tak, aby každý, kto zastrešuje, asfaltuje a pečatí zemský povrch bol motivovaný nechať dažďovú vodu na svojom pozemku. Ďalším krokom je oprava už poškodenej krajiny. Armáda nezamestnaných môže v poškodenej krajine robiť ročne desaťtisíce vodozádržných opatrení, ktoré zacelia rany poškodenej krajiny a znížia nie len povodňové riziká v obciach, ale aj riziká spojené so suchom. Treba odštartovať serióznu diskusiu o systéme vzdelávania a orientácie vedy a výskumu na podporu holistického, teda integrovaného manažmentu dažďovej vody v krajine, ktorá by vyústila do zásadnej zmeny v systéme vzdelávania o vode a jej vplyve na zmeny klímy.
Aké hrozia Slovenku v budúcnosti riziká, ak budú aktuálne klimatické problémy naďalej narastať? Máte nejaké predpovede, resp. odhady?
Stačí si spomenúť na horúčavy v minuloročnom lete. Tie horúčavy sú výsledkom dlhoročného vysušovania Slovenska. Málo vody v krajine znamená dramatický pokles výparu vody z poškodenej krajiny. Preto sa krajina rýchlo prehrieva. Prečo už začiatkom apríla sú také vysoké teploty? Nuž, jednoducho preto, lebo stratená voda z poškodenej krajiny odtiekla do mora a slnko nachádzajúce sa na rovníku významne prehrieva krajinu, pretože slnečná energia sa nemôže spotrebovať na výpare vody. Aj preto menej prší. Predlžujú sa periódy bez dažďa a sme doslova závislí na veľkom vodnom cykle. Ak by bolo viac vody v krajine, dnešné teploty by boli asi na úrovni 10 stupňov. Ak by bolo viac vody v krajine aj minuloročné teploty v lete by dosahovali príjemných 30 stupňov a nie napríklad 37 stupňov. Z toho vyplýva jednoduchý záver, že ak nezastavíme vysušovanie Slovenska, o 5 rokov budeme mať letné teploty presahujúce bežne 40 stupňov.
Raz ste na svojom facebookovom profile zverejnili nasledujúcu vetu: „Boj s terorizmom môžeme vyhrať iba vtedy, keď prinavrátime stratenú vodu na pevninu.“ Ako to vlastne myslíte?
Jednoducho tak, že z vyschnutých oblastiach sveta vznikajú nepokoje, nedostatok vody, nedostatok potravín a tí ľudia nedokážu pochopiť, kde je príčina ich biedy, a preto za všetko zlo vinia bohatší svet. Bohatší svet by mal dospieť k tomu, že pomoc tretím krajinám môže byť efektívna len vtedy, keď ich nebude vzdelávať o využívaní inovatívnych technológií pri využívaní prírodných zdrojov, čo v podstate je rozdávanie udíc s manuálom na chytanie rýb, ktoré nemajú. Systém pomoci by mal byť orientovaný na pomoc krajinám tretieho sveta tak, že bude ľudí učiť, aby si obnovovali prírodné zdroje a nie na zdokonaľovanie technologických procesov využívania prírodných zdrojov. Potom bude pokoj a mier, lebo v krajne bude hojnosť vody i obživy. Inak nastane kolapsová situácia, ktorá ohrozí aj nás.
Pôsobíte aj v nejakých medzinárodných organizáciách zaoberajúcimi sa nedostatkom vody?
Áno. Na klimatickom samite v Paríži sme s kolegami zo sveta založili zatiaľ neformálnu skupinu BLUE MOVEMENT INITIATIVE, v ktorej spolupracujeme zatiaľ na rozvíjaní a šírení spracovaného globálneho akčného plánu obnovy malých vodných cyklov a klímy, ktorý som s kolegyňou z USA spracoval a v Paríži prezentoval. Z neho vyplýva, že je možné do 10-tich rokov ozdraviť klímu planéty Zem, ak naštartujeme masívne zbieranie dažďovej vody na všetkých kontinentoch a zároveň sa tým vyrieši globálna vodná, potravinová a bezpečnostná kríza a zastaví sa sťahovanie národov. To zároveň globálne vytvorí viac ako 100 mil. pracovných príležitostí. Francúzi spracovali publicistický film na slovenskom príbehu pod názvom DOBRÁ VODA a 6. apríla mal na Medzinárodnom filmovom festivale celosvetovú premiéru. Takže Francúzi sa budú učiť dve slovenské slová.
Keď bude postupom času voda naozaj cennou na celom svete, aké postavenie bude mať Slovensko so svojimi zásobami? Hovorí sa, že na Žitnom ostrove jej máme naozaj dosť.
Minule som videl film o suchu v Afrike a bol to príbeh, ako sa všetky hrochy zo široka-ďaleka stiahli k poslednej mláke, aby mohli prežiť. Žeby toto čakalo nás, aby celé Slovensko sa stiahlo k Žitnému ostrovu a tam prečkalo kataklizmu? Je to absurdná situácia. Slovensko na celom území ešte do polovice minulého storočia bolo bohaté na vodu. Odvtedy sa zo Slovenska vplyvom zlých politických rozhodnutí stratilo viac ako 15 miliárd kubických metrov poškodzovaním krajiny. Slovensko potrebuje múdre rozhodnutia pre ekosystémovú ochranu vodných zdrojov, pretože voda je jediná vec na planéte Zem, na ktorej sme závislí. Akékoľvek rozhodnutia chrániť zbytky vodných zdrojov na Slovensku bez jej permanentnej obnovy patria do kategórie zlých koristníckych rozhodnutí politikov, na čo doplatíme my všetci. Tak rozmýšľajme.
