Prinášame vám dvadsať tipov ukazujúcich, ako to funguje tam, kde pri vstupe musíte odhodiť všetky svoje ideály a morálne zábrany.
Sme krátko po voľbách a na verejnosti aj medzi politickými stranami to stále poriadne vrie. S výsledkami už nič nespravíme, či sme s nimi spokojní, sklamaní alebo sa dokonca cítime zradení. Najlepšie je od povolebného ošiaľu si na chvíľu oddýchnuť pri dobrom filme. Preto sme sa rozhodli dať vám 20 tipov na výborné celovečerné kúsky a jeden bonusový seriál, ktoré sa odohrávajú buď priamo v politických kruhoch, alebo s nimi úzko súvisia. Nejde o žiadny rebríček, ale o odporúčanie kvalitných počinov, ktoré by fanúšikovia kinematografie mali vidieť. Tie sú zoradené abecedne, bez poradia.
13 dní (Thirteen Days, réžia: Roger Donaldson, 2000)
Kubánska kríza mohla znamenať jadrovú vojnu. Rakety rozmiestnené v nebezpečnej blízkosti amerického pobrežia počas najtvrdšieho odbobia studenej vojny mohli byť kedykoľvek odpálené. A rokovanie hláv zúčastnených veľmocí o ich odstránení trvalo takmer 2 týždne. Vynikajúca konverzačka so skvele zapracovaným podprahovým napätím sa opiera hlavne o vynikajúce herecké výkony na čele s Kevinom Costnerom čoby poradcom prezidenta Kennedyho. Málo známa pecka, z ktorej mrazí, keď si uvedomíte, ako málo chýbalo, aby svet tak, ako ho teraz poznáme, neexistoval.
Americký prezident (American President, réžia: Rob Reiner, 1995)
Romantická komédia v štýle Franka Capru z pera Aarona Sorkina (Moneyball, Social Network, Jobs). Nedocenená oddychovka ukazujúca, že aj najmocnejší muž sveta je iba človek, ktorý túži po láske. A vďaka šarmantnému Michaelovi Douglasovi tomu všetci na dve hodiny chceli aj uveriť. Sympatický počin s vynikajúcimi hereckými výkonmi, veľkou dávkou humoru a takmer rozprávkovou atmosférou, kde je možné aj to, že vrcholný politik riskuje hlasy voličov kvôli sympatiám jednej ženy. V podobnom svete by som chcel žiť. 5 nominácií na Zlatý glóbus.
Batman sa vracia (Batman Returns, réžia: Tim Burton, 1992)
Komiksová klasika, ktorá je zároveň aj trefnou politickou satirou. Oswald Cobblepot alias Penguin sa ešte pred tým, než začne ničiť mesto Gotham tradičným žánrovým spôsobom, rozhodne zlo páchať rafinovanejším spôsobom. Kandidovaním na starostu. Rozbieha kampaň, stáva sa miláčikom občanov a takmer zvíťazí. Táto trefná, podvratná a inteligentná dejová línia ako jedna z prvých dokazuje, že aj adaptácie kreslených obrázkov s bublinkami môžu mať v druhom pláne aj vyššie ambície než baviť veľkolepými akčnými sekvenciami a trikovými kúzlami. Veľmi sympatické.
.
Bol som pri tom (Being There, réžia: Hal Ashby, 1979)
Príbeh mentálne zaostalého záhradníka Chanca, ktorý urobí kariéru v politike, v mnohom pripomína omnoho populárnejšieho Forresta Gumpa. Precízne natočená a originálna adaptácia knihy Jerzyho Kosinskeho je typickým príkladom prístupu smiech cez slzy. Úžasná komédia/dráma/satira (záleží na uhle pohľadu) s Peterom Sellersom v jednej z najzaujímavejších hereckých kreácií strieborného plátna. Oscara sa si však prekvapivo odniesol Melvyn Douglas za vedľajšiu úlohu.
Americký prezident pri svojich radovánkach so sekretárkou dostane srdcový záchvat a na jeho miesto je nastrčený dvojník. Tvorca Krotiteľov duchov a zároveň rodák z Komárna natočil veľmi príjemny film, rešpektujúci všetky klišé, no robí to veľmi inteligentne a uvoľnene. Veľkú zásluhu na vydarenom výsledku majú hlavne vynikajúci herci na čele s Kevinom Klineom a Sigourney Weaver. V mikroúlohe sa dokonca objaví Arnold Schwarzenegger. Oscarová nominácia za scenár pre neskoršieho režiséra prvej časti Hunger Games.
Deň zrady (The Ides of March, réžia: George Clooney, 2011)
To, že sa George Clooney nebojí vyjadrovať k politickým záležitostiam, všetci vieme minimálne od čias Teamu America. Menej divákov však vie tom, že dokáže na túto tému točiť aj vynikajúce filmy. Cesta mladého idealistického tlačového hovorcu do morálneho bahna je po každej stránke precíznou filmárčinou. Ryan Gosling ukázal, že patrí k najtalentovanejším hercom svojej generácie a nezaostávajú ani ďalší členovia obsadenia vrátane samotného pána režiséra. Zaujímavý pohľad do sveta, v ktorom vyhráva ten, kto je najskazenejší a dokáže porušiť najviac pravidiel. Nominácia na Oscara za adaptovaný scenár.
Dobrú noc a veľa šťastia (Good Night and Good Luck, réžia: George Clooney, 2005)
A vzápätí ďalší režijný počin sympatickej hviezdy. V 50. rokoch v Amerike vládol strach nielen z komunizmu, ale aj z vyšetrovania protiamerickej činnosti. Tento hon na čarodejnice sa odohrával pod vedením senátora McCarthyho. K ukončeniu jeho kariéry výrazne prispel televízny redaktor Edward Murrow. A hlavne o ňom pojednáva táto štýlová čiernobiela pecka. Skvelá dobová atmosféra plná cigaretového dymu a vynikajúce herecké výkony na čele s Davidom Straithairnom, Robertom Downeym Jr. a samotným režisérom sú najväčšou silou tejto lahôdky nominovanej na 6 cien filmovej Akadémie. Veľké odporúčanie pre každého, kto to ešte nevidel.
Duel Frost/Nixon (Frost/Nixon, réžia: Ron Howard, 2008)
Pri téme médiá versus politika ešte ostaneme. Televízny zabávač David Frost sa v sérii rozhovorov snaží vynútiť priznanie z jediného amerického prezidenta, ktorý musel opustiť predčasne svoj úrad, Richarda Nixona. Aby som tento nerovný súboj charakterov priblížil aj na naše reálie, použijem prirovnanie. Predstavte si Adelu Banášovú, ako sa pred televíznymi kamerami snaží dobojovať k pravde o nekalej činnosti Vladimíra Mečiara. Konverzačka, pri ktorej občas zabudnete dýchať, patrí k vrcholom tvorby režiséra Apolla 13, Rivalov alebo Čistej duše. Tento skvelý počin získal 5 nominácií na Oscara.
Farby moci (Primary Colors, réžia: Mike Nichols, 1998)
Jack Stanton (John Travolta štylizovaný do Billa Clintona) je guvernérom, snažiacim sa spolu so svojím štábom a jeho nevery večne odpúšťajúcou manželkou po boku (skvelá Emma Thompson), vyhrať voľby na post amerického prezidenta. V našich končinách takmer neznáma snímka kombinuje odvrátenú stranu politiky s jemným humorom. V prvom rade však ponúka zaujímavý pohľad do priebehu kampaní prezidentských kandidátov. Výborný film úplne nesplnil svoje veľké ambície, no aj tak stojí za zhliadnutie. Držiteľ 2 nominácií na Oscara.
Gándhí (réžia: Richard Attenborough, 1982)
Vyše trojhodinová a 9 (!!!) Oscarová biografia Mohandasa K. Gándhího stojí hlavne na životnom hereckom výkone Bena Kingsleyho. Krásny a dôležitý film má jedinú vadu a tou je občas príliš rozvláčne tempo. Netreba sa ho však báť, pretože ponúka to najlepšie, čo na poli tohto žánru vzniklo a za trpezlivosť pri sledovaní sa veľkoryso odvďačí. Epos ukazujúci, rovnako ako samotný človek, ktorým bol inšipirovaný, že aj politika sa dá robiť s ľudskou tvárou. Scéna pohrebu je najmasovejšou scénou histórie kinematografie s vyše 300-tisíc štatistami.. Povinná záležitosť.
J.F.K. (réžia: Oliver Stone, 1991)
O politickej orientácii tvorcu s prezývkou „svedomie ameriky" sa dá polemizovať mnohé hodiny, takže sa radšej pozrime na jeden z jeho suverénne najlepších počinov. Strhujúci konšpiračný thriller o vražde Johna F. Kennedyho patrí k vrcholom nielen svojho tvorcu, ale aj celého žánru. Brilantná filmárčina a fantastický Kevin Costner vás na vyše 3 hodiny zarazia do sedačky a vyvolajú pochybnosti o tom, či sa udalosti neodohrali práve takto. Množstvo veľkých hviezd vo vedľajších úlohách, hudba Johna Williamsa alebo úžasné tempo sú iba čerešničkou na torte kinematografickej lahôdky nominovanej na 8 Oscarov, z čoho dvoch aj získal.
Kandidát (réžia: Jonáš Karásek, 2013)
Niečo z domácej tvorby. Kandidát sa stal dlho očakávanou injekciou do žíl slovenskej komerčnej tvorby. Formálne výborne natočená zábava o moci reklamy a ovplyvňovaní obyčajného ľudu pomocou médií. Prezidenský kandidát je tu iba bábkou v rukách reklamných mágov a za nitky ťahá niekto oveľa mocnejší. Agresívnemu vizuálu sa podarilo zatlačiť do úzadia nie príliš logický scenár a stala sa nevídaná vec. Slovenskí filmoví fanúšikovia sa hrnuli do kina na tuzemský počin a väčšina z nich odchádzala spokojná.
Kto z koho (Election, réžia: Alexander Payne, 1999)
Presuňme sa na chvíľu na strednú školu. Prostredie rovnako zákerné, ako vrcholová politika. Voľby prezidenta školy vedia byť totiž zákernejšie, než tie skutočné. Jeden z najlepších teenagerských filmov 90. rokov minulého storočia je výbornou, zžieravou satirou a zároveň skvelou zábavou, ktorej dominuje mladučká Reese Witherspoon. Tvorca oscarovej Bokovky si tu vyslúžil svoju prvú nomináciu na túto cenu. Konkrétne za scenár. V našich končinách málo známy a kruto nedocenený počin stojí rozhodne za pozornosť, aj keď filmy z tohto prostredia nevyhľadávate.
Lincoln (réžia: Steven Spielberg, 2012)
Dlhé roky pripravovaný projekt režisérskeho mága sa u nás nestretol s jednoznačne kladným prijatím a je to škoda. Bravúrny herecký koncert Daniela Day Lewisa (nahradil Liama Neesona) ukazuje parlament ako to najdivokejšie miesto v Amerike aj napriek tomu, že za jeho dverami vrcholí občianska vojna. A zopár ľudí, ktorí túžia po spravodlivosti, sa musia prispôsobiť, aby dokázali zmeniť dejiny a dokázať, že všetci ľudia (teda muži) sú si rovní. A nezáleží pri tom na farbe pleti. Držiteľ dvoch Oscarov a ďalších 10 nominácií sa vám bude páčiť tým viac, čím lepšie poznáte americké dejiny.
Milk (réžia: Gus Van Sant, 2008)
Harvey Milk po prisťahovaní do San Francisca kandiduje na post poslanca v mestskej rade, aby bojoval za práva homosexuálov, proti ktorým v tých časoch viedla silnú kampaň Anita Bryant. Podarí sa mu to až na štvrtýkrát s pomocou hlasov ľudí, ktorí nepatria ku gay komunite. Sean Penn získal za hlavnú úlohu Oscara a sošku si snímka odniesla aj za scenár. Film natočený podľa skutočných udalostí odohrávajúcich sa v sedemdesiatych rokoch minulého storočia určite stojí za pozretie, keďže v ňom ide o boj za ľudské práva a povedzme si, že to nie je tak dávno, čo sme riešili niečo podobné aj u nás na Slovensku.
Pán Smith prichádza (Mr. Smith Goes to Washington, réžia: Frank Capra, 1939)
Dá sa fandiť postave, ktorej patriotizmu by ticho závideli všetci hrdinovia Pearl Harboru, Armagedonu a Dňa nezávislosti? Dá. Ak je to James Stewart v jednej zo svojích najlepších úloh. Mladý idealistický senátor sa vo Washingtone dostane do konfliktu s korupciou vo vysokej politike. A rozhodne to nenechá bez povšimnutia. V súčasnosti už trochu naivný, ale takisto, bohužiaľ, stále veľmi aktuálny film, ktorého príbeh sa môže odohrávať hocikde. Krásna klasika a súčasne jeden z najlepších a najmilovanejších filmov histórie s niekoľkými fantastickými scénami. Hlavne posledná pol hodina obsahujúca legendárny monológ je neuveriteľná. Najslávnejší počin praotca žánru Franka Capru by sa mal púšťať našim poslancom pred každým zasadaním NRSR.
Pes lump (Wag the Dog, réžia: Barry Levinson, 1997)
Ako sa dá v očiach verejnosti zakryť prezidentský mediálne prepieraný škandál? Vymyslí sa niečo, o čom môžu média písať ešte viac, aby sa odvrátila pozornosť. Vojna... napríklad. Za dva týždne natočená bokovka bola očividne reakcia na sexuálne hrátky Billa Clintona s Monikou Lewinskou a následnú vojnu v Iraku. Neuveriteľne vtipný a zároveň mrazivý počin ukazujúci, ako je verejnosť vo svojich názoroch, nielen na politiku, manipulovateľná. Malý veľký film so skvelým hereckým duom De Niro - Hoffman. Dve nominácie na Oscara.
Súkromná vojna pána Wilsona (Charlie Wilson's War, réžia: Mike Nichols, 2007)
Takmer neuveriteľný skutočný príbeh o jednom zhýralom americkom senátorovi (Tom Hanks) menom Charlie Wilson. S pomocou jedného nepohodlného agenta CIA (Phillip Seymour Hoffman) a krásnej milionárky (Julia Roberts) sa mu podarí poraziť ruské vojská v Afganistane a urýchlit tak ukončenie studenej vojny. Posledný počin klasika Mika Nicholsa podľa scenára Aarona Sorkina je okrem iného nečakane výbornou a hlavne inteligentnou komédiou. Skvelý počin, hoci možno nesplnil očakávania kritickej obce, no ponúkol divákom skvelú zábavu s temnými podtónmi, pretože na rozdiel od hrdinov príbehu vieme, ako to celé nakoniec dopadlo. Nominácia na Oscara za najlepšiu vedľajšiu úlohu.
Vládne prehlásenie (State of Union, réžia: Frank Capra, 1948)
Idealistický prezidentský kandidát Grant Matthews sa počas tvrdej kampane začne morálne strácať a na správnu cestu ho môže opäť naviesť jedine jeho manželka. Piaty z deviatich spoločných filmov legendárneho páru Spencer Tracy - Katharine Hepburn. Tentoraz pod dohľadom už vyššie spomínaného majstra. Celý „Dream Team" odviedol tradične vynikajúcu prácu a vznikol počin rovnako vtipný ako dojímavý, navyše tradične okorenený silným morálnym posolstvom. Vek filmu je samozrejme patrný, no stále ponúka skvelý filmový zážitok. Veľké odporúčanie aj pre divákov, ktorí staršie kúsky nevyhľadávajú.
Všetci prezidentovi muži (All the President´s Men, réžia: Alan J. Pakula, 1976)
Skutočný príbeh novinárov Boba Woodwarda a Carla Bersteina odhaľujúcich aféru Watergate vedúcu k potupnému odstúpeniu prezidenta Richarda Nixona z úradu. Možno najlepší procedurálny thriller všetkých čias sa môže pochváliť skvelou atmosférou a až dokumentárnou štruktúrou príbehu. Herecké hviezdy Robert Redford a Dustin Hoffman sú takisto istotou, ktoré takmer nikdy nesklamali. Inšpirácia pre mnoho nasledovníkov, zdroj mnohých citácií a parádny filmový zážitok. Vďaka svojmu pomalému tempu a množstvu informácií nebude pre veľa divákov ľahkým orieškom. No vidieť by ste ho mali všetci. Osem oscarových nominácií, z toho štyri premenené.
Bonus: Dom z kariet (House of Cards, 2013 - ...)
Nie, skutočne sme si to nemohli odpustiť. House of Cards je totiž pravdepodobne kvalitne najkonzistnejšou sondou do politického života, machinácií a problémov, aký sa k nám dostal. Perfektný scenár, skvele konštruovaný dej plný nečakaných zvratov a herecký koncert nielen v podaní Kevina Spaceyho. Zamilovať sa do House of Cards je jednoduché, aj keď viete, že sledujete život človeka, ktorý je vlastne ľudská špina, no aj tak jej fandíte. A to ešte nezačínam s mrazivými monológmi a búraním štvrtej steny. Nakoniec, stačí si spomenúť na uvítanie s Frankom po kratšej odmlke (bacha na spoilery), keď nás zarazil jediným pohľadom. Dychberúce vtiahnutie do deja.
Koľko z menovaných snímok ste videli a ktoré vám vo výbere chýbajú? Ak máte aj vy nejaké tipy ohľadom počinov venujúcim sa politike, alebo odohrávajúcim sa v tomto bezútešnom prostredí, napíšte nám ich do diskusie. Dobrých odporúčaní a filmov totiž nikdy nie je dosť.
