Pod nablýskaným pozlátkom márnotratnosti egyptských bohov sa toho veľa cenného neskrýva...
Alex Proyas sa v deväťdesiatych rokoch dostal ako režisér do povedomia nielen vďaka svojmu talentu, ale aj faktu, že bol pri nakrúcaní jeho filmu Crow zabitý syn slávneho Brucea Leeho - Brandon. Smrť oboch je stále záhadou a je možné, že ňou aj navždy ostane. Po tejto temnej komiksovke ešte raz potvrdil svoje zručnosti snímkou Dark City, ktorá rozvíja podobnú myšlienku, ako Wachovských Matrix. Po pár priemerných no nie vyslovene zatratenia hodných projektoch (I Robot, Knowing) sa Proyas rozhodol vzdať hold svojmu rodisku v mytologickej fantasy snímke Gods Of Egypt. Vysokorozpočtové trháky jemne znásilňujúce antickú mytológiu sú stále v kurze a aj vďaka podpore vo svete viedo-hier sa zrejme oplatia nakrúcať. Mali sme tu zaujímavé 300, aj jeho slabé pokračovanie, Clash of the Titans, niekoľkých Herkulov a mnoho ďalších pokusov vzrkiesiť staré legendy a príbehy. Žiaden však, až na Snyderov epos, výraznejšie nezaujal. Podarilo sa Proyasovi pretrhnúť túto šnúru priemernosti a lacného pátosu?
Syn boha Re (Geoffrey Rush), pána neba, stvoriteľa a vládcu sveta, Usir, kraľuje Egyptu, zatiaľ čo jeho brat Set (Gerard Butler) ovláda púštny svet za bránami obývaných miest. Usir však starne a chce odovzdať svoje žezlo márnivému synovi Horovi (Nikolaj Coster-Waldau). Pri korunovácii sa náhle objaví aj Set, Ursu zabije a preberie vládu nad celým kráľovstvom. Horovi vykole oči, v ktorých je ukrytá božská sila a vyženie ho z kráľovstva. Tomu celému sa okrem ostatných obyvaťelov kráľovstva prizerá aj mladý pochabý zlodejíček Bek (Brenton Thwaites) so svojou milou. Tá jedného dňa dostane nápad, aby Bek Horove oči ukradol a priniesol mu ich. Horus by tak získal späť stratenú moc a mohol by poraziť Seta, ktorý zotročil celý Egypt a snaží sa uvrhnúť ríšu do temnoty. Takto sa začína mýtické road-movie dobrodružstvo plné akcie, opulentných filmových trikov a bájnych tvorov.
Proyas snímku otvára chvíľu pred korunovačnou ceremóniou. Vynecháva tak klasické intro, na aké sme pri podobných filmoch zvyknutí, kde by nám načrtol pozadie toho, čo sa bude odohrávať na plátne. O jednotlivých hrdinoch a ich postavení v hierarchii egyptského božstva sa dozvedáme postupne počas rozprávania. Mnoho z nich sa síce v deji iba mihne, no niektorí z nich zohrajú svoju úlohu a príjemne spestrujú hlavným postavám a aj divákom cestu. Bek a Horus väčšinu času strávia spolu a z počiatočných antipatií, ako to pri týchto filmoch býva, sa stáva spriatelená dvojica, no aj tak si ich kamarátstvo prejde nejednou skúškou. Chémia medzi nimi až na pár priemerných vtípkov a hlášok nie je však natoľko silná, aby katarzia na konci filmu bola plnohodnotná. V podstate vo filme nenájdete jedinú postavu, ktorá by vám naozaj prirástla k srdcu a bola niečím zaujímavá. Okrem mužských napumpovaných svalov a pôvabných ženských kriviek v dobových kostýmoch v tomto smere bohovia nemajú čo ponúknuť. Ešte aj sympaťák Butler, ktorý v iných prípadoch dokáže utiahnuť väčšinu stopáže, nemá čím zaujať a jeho Set je iba klasickým rozprávkovým zlým ujom bez nejakých silnejších motivácií.
Podobne je na tom aj hudba. Nejaké bombastické motívy a melódie, ktoré sa vám zaryjú pod kožu nečakajte. Priemerný Marco Beltrami (Fantastic Four, Carrie, World War Z) sa opäť príliš nevytiahol a servíruje nám miliónkrát otrepané postupy, na aké sme v rámci žánru zvyknutí. Ak sa pýtate, kde sa utopil ten stopäťdesiat miliónový rozpočet, na odpoveď ostáva už len vizuálna stránka filmu. Tá je naozaj vyšperkovaná do najmenších detailov a hoci mne osobne táto nablýskaná estetika čistých línii a svetlých teplých farieb nie je príliš po chuti, je za tým vidieť obrovský kus práce a nadšenia. Gigantické obludy vyzerajú naozaj dobre a desivo, počítačové animácie bohov, ktorí sa menia do svojich zvieracích foriem sú plynulé a prirodzené. Zaujímavé sú aj jednotlivé lokácie ako ríša mŕtvych či Reova loď v nebesách, na ktorej každý deň bojuje proti temnote. V tomto smere filmu naozaj niet čo vytknúť, otázne je, či talent trikárov a grafikov pri tomto projekte nevyšiel nazmar. Tretí rozmer neurazí, no na nejaké dychberúce scény, ktoré nás zatalačia do sedadla, zabudnite.
Gods of Egypt sú teda iba ďalším fantasy dobrodružstvom, akých sme posledné roky videli mnoho a naozaj v ničom nevyniká. Zaujímavý rukopis Alexa Proyasa je v ňom utopený hlboko, ako staré egyptské pamiatky pod nánosmi saharského piesku a aj to, čím by mohol ako tak upútať sme už veľakrát videli v rámci iných projektov. Krásne rozpohybované obrázky nezachránia mdlé postavy, absenciu zaujímavých nápadov a bezpohlavnú réžiu. Všetko faktory, ktoré by mali vykompenzovať jednoduchý príbeh a čierno-bielo vykreslených hrdinov. Pokiaľ však patríte k fanúšikom antiky a mytológie a máte chuť na dvojhodinový oddychový dobrodužný výplach, kľudne si bodík-dva na hodnotení pripíšte. (5/10)
