Nenechajte sa zmiasť názvom, Plebs je sitkom pre patricijského diváka.
Predstavujeme vám Marcusa, Stylaxa a Grumia. Traja dvadsiatnici zdieľajú byt v hlavnom meste, ich domáci je vydriduch a pracujú v administratíve, kde im dáva zabrať sexuálne frustrovaná šéfka. Partiu zaujíma najmä naháňanie miestnych slečien, a to napríklad novej susedky, mladej ašpirujúcej herečky Cynthie. Že vám tento námet pripadá otrepaný ad nauseam? Tvorcovia Tom Basden a Sam Leifer štandardnú sitkom premisu zasadili do kulís Ríma v roku 27 pred Kristom a vznikol z toho jeden z najvtipnejších seriálov poslednej doby.
Plebs sa veľmi inteligentne pohrávajú so žánrovým klišé, ktoré v antickom kontexte nadobúdajú nový rozmer. Hlavné postavy sú ako podľa šablóny. So všedným, v každom ohľade priemerným Marcusom (Tom Rosenthal) je stotožniť sa veľmi ľahké. Jeho najlepším kamarátom je švihák partie Stylax (Joel Fry, v Hre o Tróny stvárnil Hizdahr zo Loraqa), ktorý žne ľúbostné úspechy. Za akých okolností a s kým, to už je ďalšia vec. Hlavnou hviezdou je ale lenivý, naničhodný otrok Grumio, ktorý s účesom podľa hrnca (či dobovej keramiky) a kamenným výrazom tváre dáva jednu pamätnú hlášku za druhou a kradne si každú scénu pre seba. Niekedy dokonca ani nemusí nič povedať, pretože výzor a klasické groteskné herectvo piadimužíka Ryana Sampsona sa často úplne zaobídu bez replík. Zostavu dopĺňa krásna, avšak nie práve bystrá Cynthia, čerstvá prisťahovalkyňa z Britskej provincie. Sophie Colquhoun rozprúdi krv nielen protagonistovi Marcusovi, ale nepochybne aj mužským divákom.
Humor v Plebs pramení najmä z nepatričnosti v danom prostredí. Už len samotný silný britský akcent hercov nemá v starovekom Ríme čo hľadať. V súlade s takýmto konceptom je aj použitie chytľavej ska hudby. Množstvo vtipov vychádza zo slovných hračiek, ktoré v preklade zanikajú, čiže aspoň základná znalosť angličtiny prehĺbi zážitok zo seriálu.
Postavy riešia problémy 21. storočia, pričom pornografiu nahrádza váza s necudnou maľbou a miesto poslednej technologickej vychytávky si postavy lámu hlavy nad banánmi. Pravdou je, že tvorcovia Plebs nie sú priekopníkmi tohto námetu. Spomeňte si na legendárnych komikov Monty Python a ich celovečerný film Život Briana. Ak máte radi nesmrteľnú „Biggus Dickus“ scénu, bude vás baviť aj Plebs. Niektoré žarty sa opakujú, ale ich prevedenie sa nezunuje ani na desiaty raz. Seriál si neberie servítky pred ústa a najmä v druhej sérii to so sexuálnymi a fekálnymi témami možno až zbytočne vyhrocuje. Poteší absencia nahratého smiechu, ktoré obľubujú hlavne americké sitkom náprotivky.
V našich zemepisných šírkach nie príliš známy sitkom si televíznu premiéru odbil v roku 2013 na stanici ITV2. Na šesť epizód nadviazala druhá séria a nasledovala takmer dvojročná odmlka. Verní fanúšikovia si však na sociálnych sieťach doslova vydupali pokračovanie, a preto sa v apríli môžeme tešiť na tretiu sériu. Ak vám Plebs doteraz unikli, je najvyšší čas napozerať si štrnásť doposiaľ natočených častí. Vzhľadom na dvadsaťminútovú dĺžku a zábavnosť to isto zvládnete za pár dní.
