Rihannin Anti nepotrebuje takmer žiadne hity pre rádiá. Vďaka skvelej produkcii a textom ide o jej najumeleckejší album (Recenzia)

O albumoch Rihanny sa často hovorí, že si zakladajú na jednotlivých singloch a ako celok nie sú až tak zaujímavé. Už na začiatku recenzie však poviem, že pri Anti s týmto tvrdením nesúhlasím. V roku 2012 vydala RiRi dosku Unapologetic, za ktorou nasledovalo najdlhšie čakanie na ďalší projekt v jej kariére. Počas tejto pauzy sa toho u Barbadosanky dosť zmenilo. Spod krídiel Def Jamu sa definitívne presunula k Jay Z-ho Roc Nation, kde dostala oveľa väčší priestor na hudobné manévrovanie, čo sa, koniec koncov, najviac odzrkadlilo práve na Anti. 

Na tomto albume chcela RiRi skúsiť niečo nové, chcela vytvoriť trošku odlišný a umeleckejší zvuk, než aký šírila doposiaľ. Prvotnými výsledkami jej štúdiovej snahy nájsť to pravé orechové boli skladby FourFiveSeconds, American Oxygen a Bitch Better Have My Money. Hovorilo sa o nich ako o singloch z Anti, avšak ostalo iba pri rečiach, keďže na doske sa ani jedna z piesní neobjavuje. I keď ide nesporne o hity, ktoré vznikli ešte počas toho, ako bol Kanye West výkonným producentom celého projektu (neskôr sa tejto pozície vzdal, pretože mal dosť práce so svojím Waves), oficiálnu pozíciu prvého singlu obsadila až kolaborácia s Drakeom nesúca názov Work. Rihanna spieva o tom, že má v poslednom čase kvôli práci akési "suché obdobie" (work=sex) a spolu s hopsavým jamajským, dancehallom nabitým inštrumentálom z dielne producentskej štvorice Boi-1da, Allan Ritter, Sevn Thomas a Forty tak má samotný track asi najväčší rádiový potenciál. Aj keď nejde ani zďaleka o najlepšiu vec na projekte pozostávajúcom z 13-tich songov, je pochopiteľné, prečo ju RiRi vybrala ako singel. Má pozitívny vibe, skalných neurazí, no zároveň poukazuje na to, z čoho si inštrumentály na Anti berú inšpiráciu - a to je práve tá najväčšia novinka, ktorú si všimneš od prvého momentu.

Čokoládová kráska totiž upustila od predošlých zvykov, keď boli jej songy orientované prevažne popovo a spravila album, ktorý je primárne R&B s citeľnými dotykmi spomínaného dancehallu a soulu. V takto enormnom rozmere je to v Rihanninej hudbe niečo nové, čo symbolizuje aj cover Anti. Na ňom je malá RiRi s korunou na hlave, pokrytá básňou v Braillovom písme, predstavujúca príchod sviežosti, čerstvosti do zvukového prejavu jednej z najúspešnejších speváčok mladšej generácie. Tento jednoznačne pozitívny krok však treba pripísať i na konto vynikajúcich producentov a z veľkej časti sa postarali o jeho celkovú umeleckosť. Ide o mená známe z hip-hopových trackov, ako napríklad už menovaný Boi-1da, DJ Mustard, Hit-Boy, Timbaland či No I.D.. Niektorí z nich majú pôvod na Jamajke, iní zase radi pracujú s nástrojmi typickými pre soul, a tak je jasné, ako vznikli beaty na túto dosku. Keď sa do nej pozorne započúvaš niekoľkokrát po sebe, zistíš, že je vlastne rozdelená na dve časti, tú agresívnejšiu prvú (s výraznými, často old-schoolovo znejúcimi bicími, prvkami elektra, hlbokým syntetizérom či elektrickou gitarou), a potom kľudnejšiu druhú (s pomalšími melódiami, klavírom, orgánom, akustickými bubnami či basovými linkami). Obe sa pekne vykrývajú (Anti), a zároveň dokopy tvoria jednu z najvydarenejších zložiek nahrávky, držiac ju pohromade a majúc veľký vplyv na celkové, prevažne pochmúrne emócie. 

Keďže má RiRi pôvod na Barbadose, karibský vibe vniesla do skladieb nielen po inštrumentálnej, ale i po vokálnej a dá sa povedať i obsahovej stránke. Vďaka Roc Nation konečne dostala voľnosť a nahrala piesne o tom, o čom chcela a hlavne, ako chcela. Podobne ako pri hudobných podkladoch sa i pri songoch väčšina z nich nesie na temnej nôte, prekvapujúc Rihanniným rozsahom, ktorým opäť spravila niečo, čo čakal len málokto. Okrem tradičného spevu (Never Ending) z rukáva vytiahla i jeden z jej najlepších speváckych výkonov (Higher), ale takisto aj agresívny, až rapový prejav (Consideration). Na autenticite pridáva využitie dialektov z Karibiku, napríklad jamajského Patoisu (Work). 

Odporúčané

Časová os beefu Kendrick Lamar verzus Drake: Takto prebieha najväčší rapový konflikt desaťročia 6. mája 2024 o 18:00

Už na otváracej skladbe Consideration, ktorá pripomína Tylerove Yonkers je zreteľne počuť, že doska je svojská a ničím nešetrí. Rihanna na tejto spolupráci so speváčkou SZA dáva ostro najavo, že chce byť považovaná za skutočnú umelkyňu a tento album má byť toho dôkazom. Samozrejme tým naráža i na deal s Def Jamom, ktorý jej doteraz mierne zväzoval ruky. Potom nasleduje intermezzo menom James Joint, ktoré upriamuje pozornosť na ústrednú tému Anti, ktorou je láska, respektíve vzťah k istému mužovi. Obdobne prechod hodnotím veľmi pozitívne, keďže predstavuje most medzi prvým trackom a zvyškom albumu. Anti má ďalej tri skladby predstavujúce akési jeho hlavné body - Kiss It Better, Never Ending a Close to You. Prvá prináša emócie po rozchode, kedy chce RiRi svojho princa nazad, na druhej si uvedomuje, že jej láska k nemu asi nikdy nevyprší, no a na záverečnej balade celého projektu ho opäť stráca, avšak je odhodlaná spraviť všetko preto, aby sa tak nestalo. I z tohto pohľadu je tak Anti podareným dielom len s menšími nedostatkami. Pri opakovanom počúvaní sa totiž dajú nájsť momenty, kedy sa trochu nudíš alebo ti daný track mierne vadí, možno pripadá aj trochu presilený. Osobne sa mi to stáva od polovice songu Desperado až do začiatku Needed Me, respektíve pri Work. 

Pochváliť ale netreba len barbadoskú krásku a skupinku producentov, ale i zvyšok ľudí, ktorí sa na tomto projekte významne činili. Tými sú najmä hostia a textári. Oficiálny tracklist obsahuje mená iba dvoch hosťujúcich interpretov - Drakea a SZA. Drizzy podal svoju klasiku, SZA zase výborne spríjemnila úvodný song. Keby sme chceli, medzi hosťovačky môžeme rátať aj vokály Travisa Scotta na Woo, no tento Rodeo jazdec mal vo formovaní dosky pravdepodobne oveľa väčšie slovo. Dlhšie sa o ňom totiž šepká ako o RiRinom milencovi a nikoho určite neprekvapí, že agresívnejší, pouličný feeling niektorých songov inicioval on. Nebyť Travisa, album mohol byť vonku ešte minulý rok, no bol to práve on, kto do poslednej chvíle nebol spokojný s celkovým zvukom tejto dlhohrajky. Textár Glass John, ktorý dal dokopy song Kiss It Better (prod. G.O.O.D. Music Jeff Bhasker) dokonca spochybnil na Twitteri jeho hudobný kumšt, nakoľko Travis premárnil veľa času nad tým, aby prekonal jeho hit niečím svojským. 

"Travis premárnil v štúdiu veľa času nad tým, aby prekonal song ‘Kiss It Better’, no aj tak sa mu to nepodarilo, pretože ten beat je jednoducho skvelý. Keby nepresviedčal Riri o tom, že potrebuje viac, mohol byť album vonku už na Vianoce. Čo je to za producenta, ak si dovolí povedať niečo také!!?!!!"

Netreba však zabudnúť, že Anti je vôbec prvým albumov v kariére Rihanny, na ktorom speváčka písala takmer všetky svoje texty. Samozrejme, po boku hudobníkov ako James Fauntleroy, PartyNextDoor, Mick Schultz, Jeremih, The Weeknd, Dido a mnohých ďalších. Aj im môžeme vďačiť za to, že projekt pôsobí viac jednoliato než roztržito a že zrozumiteľne, trefne a zaujímavo podáva to, čo sa deje v hlave a srdci autorky. Na záver odstavca ešte jedna zaujímavosť. Ak ti je pieseň Same Ol' Mistakes nejaká povedomá, bude to asi kvôli tomu, že ide o cover piesne New Person, Same Old Mistakes od Tame Impala.  

"Nasledujúc vlastné inštinkty, sa jej práca snaží mať veľký dopad robením presného opaku toho, čo verejnosť očakáva." Túto vetu napísala Rihanna na Twitter, aby osvetlila, ako myslela titul Anti. Celkom tým vystihla dojmy ľudí potom, čo si album po prvý raz vypočuli. Dostali totiž niečo odlišné, nečakané, avšak uvoľnenejšie, úprimnejšie, umeleckejšie a menej popové. Pochmúrnejší projekt, ktorý je, chcene či nechcene, hudobne rozdelený na dve časti, je pekný ako po inštrumentálnej stránke, tak i po tematickej a vokálnej, keďže sa Rihanna predvádza vo viacerých polohách (no pun intended). Z jednotlivých tónov a nástrojov cítiť jej karibský pôvod a frustráciu/radosť z lásky. Hoci sa objavuje zopár nudných a jeden-dva prepálené momenty, stále si dovolím tvrdiť, že Anti je istotne Rihanniným najumeleckejším dielom a buď najlepším, alebo jedným z dvoch najlepších albumov doterajšej kariéry. A nepotrebovala na to ani kopu rádiových hitov, skôr šikovných producentov, textárov a v prvom rade seba. 7,5/10

Pre viac informácií zo sveta urban music sleduj Raporter