Posledný zápas kvalifikácie mal priniesť pre Slovensko veľké dôvody na bujaré oslavy.
10. zápas kvalifikácie mal byť len povinnou jazdou a možnosťou vyskúšať si mladíkov. Nanešťastie, výkon proti Bielorusom nestačil na tri body ani zďaleka a hráči si to skomplikovali podobne, ako na konci kvalifikácie pre Majstrovstvá sveta v Afrike. Nakoniec, zápas v Poľsku si pamätáme všetci viac než dobre doteraz. Dnes to však malo byť o inom. Luxembursko nepochybne kvalitatívne zaostáva, v piatok si odnieslo od Španielska výslužku v podobe 5 gólov, no a mali čeliť Slovákom, ktorí podobnou motiváciou oplývali naposledy pred 4 rokmi. Ako to teda vyzeralo na ihrisku?
Základné zostavy:
Luxembursko: Joubert - Delgado, Philipps, Chanot, Gerson, Jans - Bensi, Mutsch, Payal, Martins - Joachim
Slovensko: Kozáčik - Gyömbér, Škrtel, Hubočan, Švento - Kucka, Pečovský - Mak, Hamšík, Weiss - Nemec
Už od prvej minúty sa hral futbal z jednej polovice na druhú, ani jeden z tímov sa však nevedel dostať do súperovej 16tky, za čo sa okrem nepresností mohli diváci poďakovať aj pár faulom. V 6. minúte sa domáci ujali šance, no nič z toho vo finále nebolo, keďže strela útočiaceho hráča mierila vysoko nad. Iniciatívy sa následne ujali naši, najmä aktívni Hamšík a Weiss. Mohli tak robiť spoločne s divákmi, ktorí sa snažili vytvoriť hráčom príjemné prostredie, no Žilina je Žilina. Prvá veľká šanca prišla ešte pred 10. minútou zápasu, kedy po faule na Škrteľa pálil už svojou tradičnou, štipľavou delovkou Kucka, avšak, len do rukavíc brankára Jouberta. Následne sa vo veľkej šanci ocitol aj Mak, ktorý po veľkej chybe súpera pri rozohrávke šancu nevyužil, pričom lopta, podobne ako na druhej strane ihriska len pár minút predtým, smerovala mimo tri žrde. Skóre sa mohlo meniť po oboch našich rohoch, ako Nemcovi, tak aj Škrteľovi v koncovke čosi chýbalo.
Nič ale nechýbalo peknej prihrávke Weissa, ktorý po bojovnej sekvencii pretavil svoje snaženie v asistenciu. Nahral totiž Hamšíkovi, ktorý sa pekne uvoľnil a vsietil svoj 4. kvalifikačný gól. To však našim nestačilo, kedže boli evidentne pri chuti. Ak ste si odskočili na záchod, zmeškali ste totiž hneď 3 góly! Chuť do zápasu si teda spravil Hamšík, Nemec a následne aj Mak. Žiadne slová ale neopíšu úžasné akcie a krásnych pár minút, ktoré prakticky rozhodli o našom postupe na EURO 2016, a tak si radšej pozrite góly. Zaujímavé je, že na všetky prihrával Vladko Weiss (spoločne s Poliakom Milikom tak obhajuje prvé miesto v tabuľke asistujúcich). Tak, a teraz mi povedzte, že v repre nechýbal.
Do konca polčasu sa už nič mimoriadneho nestalo, a tak sme sa dostali do polčasu druhého, v ktorom sme v prvých 10 minútach videli skôr opatrný futbal s pár náznakmi šancí, ako napríklad Weissovým prienikom a následným faulom, z čoho však naši veľa nevyťažili. Nasledovalo pokojné tempo, ktorého mierny stereotyp prerušil až šťastný gól Mutscha, na čo sme si povedali, že nevadí. Prišiel však ďalší tvrdý a zbytočný úder pod pás, keď rozhodca ukázal na biely bod v našej šestnástke a po umiestnenej strele Gersona Luxemburci oslavovali strelenie kontaktného gólu. Ten určite pridal na vráskach každému Slovákovi, nehovoriac o tvári trénera Kozáka. Weissa následne vystriedal Šesták a finálna 20-minútovka tak mohla začať.
V nej sa ale nič závažnejšie nestalo, keďže útok našich väčšinou zastavili offside-y, no v jednom prípade aj chybná prihrávka, ktorej lepšie načasovanie by asi definitívne znamenalo istý postup Slovenska na EURO 2016. Takto sme ale museli tŕpnuť o pár minút dlhšie. To tŕpnutie sme ale, nakoniec, úspešne zvládli. Naši dokázali vzdorovať čoraz väčšiemu tlaku domácich, pričom párkrát sami zahrozili. Súper ale stále cítil šancu vyrovnať, a tak si dával vzadu menší pozor, čo využili naši pre protiútok, ktorý skončil (aj s trochou šťastia) v bráne a Hamšík sa tak mohol tešiť z ďalšieho gólu. O pár minút už ale zaznel hvizd hlavného arbitra a všetky slovenské ruky vyleteli do vzduchu v eufórii a radosti z historicky prvého postupu slovenského futbalového výberu na Majstrovstvá Európy. Kozákov výber si s Luxemburskom dokázal poradiť v pomere 2:4. Chlapcom neostáva nič iné, než spokojne sa pobrať domov a prijímať gratulácie zo všetkých strán. Všetky si ich zaslúžia, keďže dokázali niečo, o čom sa nám na začiatku kvalifikácie ani len nesnívalo. Takže, chlapci a chlapi, ĎAKUJEME vám za nádherné futbalové momenty a dúfame, že to pri nich ostane aj o rok vo Francúzsku!