Bratislavčania Rasťo a Juraj začiatkom júla vyštartovali na cestu plnú prekvapení. Ich cieľom je prepraviť sa stopom z Bratislavy do Portugalska, kde chcú svoju cestu zavŕšiť surfovaním.
Zbaliť to najpotrebnejšie, určiť si cieľovú destináciu a vybrať sa na cestu. A to nie hocijakú, ale stopom, kde dopredu netušíte, ako bude vlastne samotná cesta prebiehať, na akých miestach sa ocitnene a kde v noci prespíte. Presne na niečo podobné sa podujali dvaja Bratislavčania Rasťo a Juraj, ktorí začiatkom júla stopom vyštartovali z Bratislavy. Jediné, čo mali dopredu naplánované bol cieľ, ktorým je európsky raj surferov - Portugalsko. Celému projektu dali výstižný názov - The Unexpected Journey. V čase, kedy vznikal tento článok, sa chalani nachádzali v Pyrenejských horách na rozmedzí Francúzska a Španielska. My sme ich vyspovedali a prinášame vám informácie o tom, čo ich motivovalo zbaliť si ruksaky a vydať sa na netradičnú cestu. V rozhovore sa taktiež dozviete, čo už všetko počas uplynulých dní zažili, v akých situáciach sa ocitli a ako bude ich cesta prebiehať ďalej.
Ahojte chalani, mohli by ste sa na začiatok predstaviť našim čitateľom?
Rasťo: Čaute, volám sa Rasťo, mám 24 rokov a tento rok som dokončil vysokú školu medzinárodných vzťahov v Bratislave, odkiaľ aj pochádzam.
Juraj: Čaute, volám sa Juraj Kutak, pochádzam z Bratislavy a tento rok som doštudoval právo na PEVŠ.
Kedy prišlo rozhodnutie vydať sa na cestu stopom po Európe a čo vás k tomu motivovalo?
Juraj: Rozhodnutie prišlo asi pred pol rokom, keď sa blížili termíny štátnic s tým aj rozhodnutie, akým smerom sa budeme uberať po skončení vysokej školy. Uvedomili sme si, že teraz je ta správna a možno aj jediná príležitosť podniknúť niečo neobyčajné ešte pred tým, ako sa začneme naplno venovať budovaniu si zázemia doma na Slovensku, keď sa už tažko bude dať na tak dlhú dobu vypadnúť z kolotoča každodenných povinností.
Prečo ste si vybrali za vašu cieľovú destináciu práve Portugalsko?
Rasťo: Počas našej cesty chceme určitý čas stráviť aj surfovaním. Tento šport sa nám veľmi páči a keďže v Portugalsku sú super podmienky, tak sme si vyrali práve túto destináciu. Tam zavŕšime našu cestu a začne sa ďalšia etapa - surfovanie. Ďalší dôvod je aj poloha tejto krajiny, kým sa tam dopracujeme, musíme prejsť viac menej celou západnou Európou. Takže je to pre nás proste ideál.
Ako dlho trvala príprava na túto cestu a čo všetko ste pred odchodom museli pripravovať alebo plánovať?
Juraj: Príprava prebiehala pozvoľna celý polrok, keď sme sa pravidelne rozprávali o všetkom, čo s cestou súvisí, prinášali sme nové nápady, rozprávali sa o možných komplikáciach, ktoré môžu nastať. Intenzívne sme sa príprave venovali asi 2 mesiace pred odchodom, čo bolo o to ťažšie, že sme sa súčastne museli pripravovať na štátnice. Počas tohto času sme sa venovali fyzickej príprave na cestu, plánovali trasu, kompletizovali potrebný výstroj, oslovovali ľudí, ktorí sa neskôr zapojili do projektu, riešili organizačné veci ohladom uploadovania materiálu počas cesty a podobne.
Nebáli ste sa, že niečo nepôjde podľa predstáv?
Rasťo: Ani nie, myslím si, že nikdy sa nedá všetko naplánovať dopredu, od čoho sa aj odráža meno a cela idea našej cesty - The Unexpected Journey. Vydáte sa na cestu Salzburgu ale skončíte v Hallstate. Život prináša toľko zaujímavých zvratov, či náhod, až je to neuveriteľné. Pokiaľ nám niečo nejde podľa našich predstáv, tak sa jednoducho snažíme vymyslieť nejaké riešenie.
Momentálne sa nachádzate na juhu Francúzska. Ako prebiehala do dnešného dňa vaša cesta?
Juraj: Áno, momentálne sme v Pyrenejách, cez ktoré sa chystáme prejsť do Španielska a pokračovať ďalej do Portugalska. Dodnes prebiehala cesta v podstate bez väčších problémov, všade, kam sme prišli sme narazili na príjemných ľudí ochotných nám na našej ceste pomôcť. Niektorí nás nechali prespať u seba doma alebo nám poskytli prístrešok v podobe chaty alebo stodoly (smiech). Každé miesto, cez ktoré sme prešli bolo úplne iné, ale zovšadial sme si odniesli úžasné zážitky. Priamo počas písania prišla zmena a sme na ceste do Jaca v Španielsku, kde sa dnes koná veľká fiesta (smiech).
Ocitli ste sa už aj v nejakej nepríjemnej situácii?
Rasťo: Musím sa priznať, že áno (smiech). Zo všetkých stopov, ktorých už bolo asi 20, máme super zážitky, ľudia ktorí zastavujú sú veľmi milí a cesta je príjemná. Máme však aj jednu výnimku. Vo Švajčiarsku sme cestovali s ďalším stopárom Radom, ktorý ma len 18 rokov, chvílu sme debatovali a rozhodli sa, že skúsime zastaviť auto spolu. Zastavil nám starší chlapík, ktorý sa predstavil ako Tom a mohol mať okolo 45 rokov. Tom mal zvláštny výraz v tvári, z času na čas mal dosť nepríjemný pohľad v tvári a všimol som si, že mu chýba zopár prstov na ruke. Po čase mi začal ukazovať fotky svojho drahého auta, bol to pekne prerobený veľký Volkswagen, ako za čias hippies. No ako tak prebiehal cez fotky v telefóne, zrazu na mna vybehlo selfiečko, kde bol uplne nahý. Moc ho to nezaskočilo, myslím, že určite o tej fotke vedel. To bol náznak, že niečo nie je v poriadku a musíme byť v strehu. Neprešlo ani 15 minút a hovoril nám, že by sme vonku spať nemali a že máme isť k nemu a podobne. Videl, že my dvaja s Jurim sme väčší a starší, tak sa zameral na mladého Rada. Myslím si, že sme Rada trochu aj zachránili. Uprostred noci nás Tom vyhodil v parku v Berne a snažil sa vypýtať fejsbuky, skypy a proste všetko. Bol to veľmi zvláštny týpeček.
Počas posledných dní ste určite stretli mnoho ľudí z rôznych krajín. Nadviazali ste už nové kontakty?
Juraj: Samozrejme s každým, s kým sme počas cesty prišli do kontaktu sme si vymieňali zaujímavosti, rozprávali sme sa o Slovensku a o rozdieloch medzi našimi rodnými krajinami. Z každého stretnutia sme si niečo zobrali a myslím, že aj my sme mali ľudom čo ponúknuť, preto sme si takmer s každým vymenili kontakty, aby sa nám mohli ozvať, ak by sa niekedy rozhodli navštíviť Slovensko. S viacerými sa delíme o ďaľšie zážitky z cesty po tom, čo sme sa rozlúčili. Dodnes sme spoznali ľudí z Rakúska, Nemecka, Švajčiarska, Francúzska, Belgicka, Ghany...
Aký je váš plán na najbližšie dni?
Presúvame sa do Španielska, nechajte sa prekvapiť...
Čo by ste radi odkázali čitateľom Refresheru na Slovensko?
Juraj: Čitateľom by sme chceli odkázať, že cestovanie je úžasná vec a cestovanie stopom ešte lepšia, lebo spoznáte tu pravú atmosféru v každej krajine a vždy ste v kontakte s domácimi, ktorí vám vedia ukázať to najlepšie na každom mieste. Takáto cesta vás naučí vážiť si základne veci ako strechu nad hlavou, posteľ, čisté oblečenie, teplé jedlo... Veci, ktoré dnes väčšina ľudí berie ako samozrejmosť.
Rasťo: Ja by som chcel všetkých čitateľov v prvom rade pozdraviť a ešte by som chcel doplniť, že nech sú hrdí na to, odkiaľ sú. Veľakrát nadávame a robíme si srandu z vlastnej krajiny, čo je pomerne nepochopiteľné. Keď človek vycestuje, zistí, že sa na Slovensku nemáme vôbec až tak zle. Viete si predstaviť nedelnú spontánnu žúrku s kamarátmi, nie? Tak si skúste niekedy v nedelu v Nemecku kúpiť flašu alkoholu a uvidíte, čo sa stane (smiech). To je iba jeden z príkladov, možno zabere najviac!
Ako sa chalanom darí na ceste a na aké miesta ich stopovanie zavedie v ďalších dňoch, môžete sledovať na ich Facebooku alebo Instagrame. My im držíme palce a prajeme veľa pekných zážitkov.
Na záver si chalani ešte pripravili pre vás krátky pozdrav.
