Trúfneš si ich tipnúť ešte pred prečítaním článku? Zase tak ťažké to nebude.
Pre viac zo sveta športu sleduj aj Športkult - prihrávame čerstvé informácie
Pred rokom kolega Richard vybral 10 tímov, ktorým to vtedy vo futbale išlo najlepšie. S určitosťou vám už teraz viem povedať, že za rok sa toho až tak veľa nezmenilo a drvivá väčšina mužstiev si v našich očiach zaslúžila miesto v tomto rebríčku aj tohto roku. Zmení sa hlavne poradie, rovnako, ako sa zmenili aj jednotlivé formy tímov spomenutých nižšie. Upozorňujeme, že ide o celkom subjektívny rebríček autorov. Prečo nie autora jedného? Nuž, sledovať zápasy minimálne 10 klubov je veľmi ťažká úloha. O to ťažšie je ale pre ne samotné zotrvať na špičke v tomto športe.
10. VFL WOLSBURG
Nováčik v našom zozname, no treba povedať, že zaslúžene. Kto sleduje pravidelne nemeckú Bundesligu (ak nie, tak odporúčam, posledné roky mi príde najatraktívnejšia), musel pozorovať vzostup Wolfsburgu, za ktorý môže určite aj kouč Dieter Hecking. Postupne tím posilnili hráči ako Schurrle, Hunt, BENDTNER, vynikajúci de Bruyne, Luiz Gustavo, strelec Bas Dost, Naldo alebo Perisic a už keď čítate tieto mená, musí vám byť jasné, že vo Wolfsburgu sa niečo skutočne deje a klub mieri na európsky vrchol. Veď počkajte na ďalšiu sezónu, Dortmund nebude jediný, kto dokázal z ničoho nič preraziť po dlhšej odmlke v Európe. Výsledkom tvrdej, trpezlivej a hlavne precíznej práce je druhé miesto v Lige za suverénnym Bayernom, 60 strelených gólov, semifinále nemeckého pohára a štvrťfinále Európskej ligy, kde ich čaká Neapol. A to podľa mňa najhlavnejšie, hrajú atraktívny, ofenzívny futbal a výsledok 4:1 proti Bayernu a už spomenutých 60 gólov v 27 ligových zápasoch hovorí za všetko. Je teda jasné, prečo sa Wolfsburg nachádza momentálne medzi najlepšími klubmi na svete, a to dokonca pred Liverpoolom, Dortmundom, Interom Miláno alebo aj Manchestrom United. A ja im len prajem, nech sa medzi špičkou udržia čo najdlhšie.
9. MANCHESTER CITY
Náskok 7 (Arsenal), 8 (United), respektíve 9 bodov (City) a zápas k dobru robia z Chelsea jasného a zaslúženého favorita na zisk titulu Premier League. City si to pokazilo nezmyselnými prehrami a stratami bodov, ako tomu napríklad bolo v zápase s Burnley či poslednej návšteve Selhust Parku v bitke proti Crystal Palace, kedy outsideri dokázali obhajujúceho majstra zdolať. Na druhej strane, Burnley dokázalo o body obrať aj Chelsea, a to priamo na Stamford Bridge. To ale nijak nemení fakt, že v posledných 5 ligových zápasoch futbalisti z modrej časti Manchesteru až trikrát prehrali a taktiež takmer hanebne vypadli z Ligy Majstrov. City má neuveriteľne silný tím, schopný veľkých vecí. Ich lavička je talentovanejšia a bohatšia, než niektoré jedenástky v lige, no aj tak bojujú s kolísavými výkonmi, čomu nepomáha ani degradácia výkonu a schopností Vincenta Kompanyho. Dvojzápas s Barcelonou radšej ani rozvádzať nebudeme. Isté je, že ak Pellegrini opäť zlyhá a nedokáže s tak potenciálnym mužstvom vyhrať žiadnu trofej, zbalí si kufre, zatiaľ čo šejkovia poskytnú ďalšie milióny na nákupy hráčov, ktorých nebudú vedieť naplno využiť. Ale to už je iný príbeh.
City nie sú šprintérom, no v behu na dlhú trať sú excelentní. Musia ale opäť začať vyhrávať, inak im reálne hrozí, že na budúci rok si vymenia úlohy s United, a teda sa nezúčastnia Ligy majstrov. City majú do konca ligy až na Soton, Sliepky a Red Devils vcelku priaznivý žreb, vďaka čomu by si mohli prinavrátiť excelentnú formu z niekdajších zápasov. Všetci ale dobre vieme, ako nakoniec dopadli takéto „ľahké“ zápasy.
8. ARSENAL
Gunners sú pod veľkým tlakom. V lige naposledy prehrali s Tottenhamom pred dvoma mesiacmi, no odvtedy už stihli položiť Manchester United, Everton aj Monako, s ktorým tak trochu nešťastne vypadli z Ligy majstrov. Taktika Arséna je jednoducho niekedy deravá sťa ementál, pritom jeho výber by pokojne mohol dlhodobo bojovať o popredné priečky nielen doma, ale aj v Európe. Je pravda, že Sánchez po návrate Ozila do základnej zostavy trochu poľavil, no stále spolu s ostatnými členmi zálohy ťahá tím čoraz vyššie. Arsenal sa do konca sezóny ešte môže „tešiť“ na United, Swansea či Chelsea. Gunners sa ale zároveň musia sústrediť na FA Cup, kedy budú bojovať proti Readingu. Forma a výsledky posledných zápasov ale hovoria v ich prospech. Rovnako tak posledný zápas v lige s Liverpoolom, kde jasne ukázali, prečo sa v rebríčku nachádzajú práve oni a nie The Reds. Tí mali taktiež od začiatku roka obdivuhodnú sériu, no prišli duely s Red Devils a Gunners a ukázalo sa, že hoci majú veľmi perspektívne a potenciálne mladé mužstvo, chýbajú im skúsenosti a väčšie individuality. Tých má Wenger k dispozícii hneď niekoľko, čo sa prejavilo výhrou 4:1. Väčšina trénerov v európskych súťažiach vlastne môže byť rada, že Arsenal v nich má neuveriteľnú smolu a takmer vždy zlyhá faktor s názvom Wenger, teda pravidlo vonkajších gólov.
7. JUVENTUS
Juventus Turín si prešiel ťažkou skúškou. Korupčný škandál poslal tím do nižšej súťaže, no odvtedy už prešiel nejaký ten čas a "stará dáma" je opäť medzi špičkou. A tým nemyslím len v rámci Talianska, patria už medzi top kluby Európy. Vo svojej lige si Juve ide opäť suverénne, milánske celky opäť nestíhajú a je naozaj smutné sledovať, čo sa stalo s AC a Interom, teda tímami, ktorých sme sa pred pár rokmi obávali a dúfali, že ich nedostane nás obľúbený klub v žrebe. Už tu však máme rok 2015 a najväčšími súpermi v lige pre Juventus sú Lazio a AS Rím, Neapol či Fiorentina. Tie sa však na Turínčanov zďaleka nechytajú, keďže tím na čele s Pirlom má v lige náskok neuveriteľných 14 bodov a strelil aj najviac gólov, respektíve inkasoval aj najmenej a v Serii A nemá konkurenciu. V Lige Majstrov to však neboli v posledných rokoch tie staré dobré časy, no tento rok to vyzerá, že sú opäť vo forme a súperi musia byť na pozore, veď prečo by Juventus nedokázal vyhrať celú Ligu majstrov? V skupine A to síce bolo len druhé miesto za Atléticom, no osemfinálový dvojzápas proti Dortmundu zvládli na výbornú. Áno, Dortmund sa výsledkovo trápi, no v žiadnom prípade to nie je ľahký súper, ale len prechádza krízou, no a Juventus to dokonale využil a poslal ich domov. Výborne sa darí hlavne Tevezovi, ktorý je najlepším strelcom tímu, mladý a hlavne talentovaný Pogba stále rastie a vyvíja sa, no už v takomto mladom veku je lídrom tímu, no a určite treba spomenúť aj nestarnúceho Pirla, Chielliniho či Vidala s Marchisiom. Tím je to teda naozaj kvalitný, ktorý nemá v Taliansku konkurenciu a my sme len zvedaví, kam to až v Európe môžu dotiahnuť. V talianskom pohári to dotiahol do finále a zisk treble je aj v ich prípade stále reálny.
6. Paris Saint-Germain
Francúzsky celok to nemal v Ligue 1 najľahšie. Síce túto súťaž nesledujem, no konkurencia sa oproti milému roku zvýšila a hlavne skvalitnela. Marseille, Lyon, St. Etienne a stále aj Monako, ktoré na začiatku sezóny bojovalo o priečky nad zostupovým pásmom. Všetky tieto tímy stále majú reálnu šancu získať titul, pričom v európskych súťažiach bojuje už len PSG a Monako, ktoré sa tuším v posledných kolách dostalo na prvú priečku v tabuľke vôbec poprvýkrát v sezóne. V dueli s Barcou sa ukáže, či na to skutočne majú. V dvojzápase s Chelsea ukázali silného ducha bojovnosti, pevne zomknutý tím, ktorý si poradí aj bez Ibru (a bez neho, Luiza či Verattiho si budú musieť poradiť aj s Barcou), no to im proti Kataláncom stačiť nebude. Ich motivácia bude ale na vrchole, rovnako ako ich odhodlanosť, takže odvetu skupinových súbojov z tejto sezóny a vyradenia z LM práve Messim a spol. spred dvoch rokov bude sprevádzať veľká túžba vyhrať. Nakoniec, ak sa Ibrovi v druhom zápase zachce streliť hattrick, jednoducho ho strelí a Barce nepomôže ani futbalový „Boh“ s desiatkou na chrbte.
5. ATLÉTICO MADRID
Španielsky celok z hlavného mesta sa za posledného 2 a pol roka neuveriteľne vyšvihol a dnes už s ním každý počíta nielen v La lige, ale aj Lige majstrov. Čím to je? Jednoznačne trénerom Simeonem, ktorý dokázal dať dokopy neuveriteľne silný a stabilný kolektív, ktorého súdržnosť neohrozili ani odchody opôr tímu. Simeone vždy dokáže nájsť adekvátnu náhradu, aj keď Costu jednoducho Mandzukic nenahradí nikdy. Minulú sezónu sa im v poslednom kole najvyššej španielskej súťaže podarilo zdolať (remizovať, a tak si vyslúžiť prvé miesto v tabuľke) Barcelonu, čo mali okoreniť aj víťazstvom nad najväčším rivalom, vždy uprednostňovaným Realom Madrid vo finále Ligy Majstrov. A takmer im to aj vyšlo. Prišla ale ďalšia sezóna, Simeoneho celok na jej začiatku (hlavne v domácej súťaži) aj trochu poľavil, no v LM stále budí rešpekt a rozhodne bude zaujímavé sledovať, či na Los Colchoneros nájde Ancelotti konečne ten správny recept. Ak sa vo štvrťfinále Ligy Majstrov hovorí o obhajcovi ako o mužstve zrelom na vypadnutie, niečo nie je v poriadku. No rozhodne to pomáha Atléticu.
Griezmann sa chytil nadmieru dobre, záloha funguje presne tak, ako si to kouč predstavuje, žiaľ, obrana neoplýva až tak hviezdnymi menami a v prípade zranenia čo i len Mirandu má veľké problémy. Atlético je stále v hre o ligu, ako aj o Ligu majstrov. Určite však budí väčší rešpekt a strach súperom v dvojzápasoch alebo vo veľkých duelov. V posledných týždňoch, od porazenia Realu Madrid v lige a jeho vyradenia v CdR, ale forma tímu upadla.aj preto sa dostalo „len“ na 5. priečku v našom rebríčku. Aj za ňu by ale dalo každé jedno mužstvo na svete všetko. Aj keď, nie sme Goal.com, takže asi nie.
4. FC CHELSEA
Londýnsky celok rok čo rok privádza do svojho tímu množstvo kvalitných hráčov, no keď sa na to bližšie pozrieme, boli to skôr hráči, ktorí sa ešte mali čo učiť, mali sa vyvíjať, aby boli v budúcnosti obrovským prínosom. Niektorí z nich neuspeli, ako napríklad Salah, Schurrle či de Bruyne, v podstate nedostali mnoho príležitostí a museli sa pakovať kade ľahšie. Za takýto prístup nie som zrovna hrdý pri tíme, ktorému fandím odmalička, no bohužiaľ, to ja nezmením. Ďalší hráči, ako napríklad Oscar, Hazard či Willian sa osvedčili viac než dobre, no minulé roky tomu stále niečo chýbalo. Chelsea mala vo svojom kádri šikovných chalanov, no chcelo to niečo viac. Chcelo to skúsenosti, bolo treba jednoducho nakúpiť hotových hráčov. A tak Chelsea po tom, ako sa zbavila Matica, ho priviedla späť, z Barcelony prišiel Fabregas a z Atlética Diego Costa. A hneď sa začali diať veci. Matic pôsobí ako pavúk/stena alebo nazvite si to ako chcete, jednoducho si svoju čiernu robotu robí naozaj poctivo, Fabregas je najlepším nahrávačom Premier League a hoci mu druhá polovica sezóny pravdepodobne nikdy nevyjde, za tú prvú klobúk dole. A Costa sa taktiež adaptoval viac než dobre, spolu s Kaneom sú najlepšími strelcami súťaže. Tím je teda kvalitne poskladaný a hovorilo sa aj o zisku štyroch trofejí, dokonca o neporaziteľnosti v celej sezóne, no tomu som ani ja sám neveril. Prvé vypadnutie z pohárovej súťaže prišlo v FA Cupe s Bradfordom, chuť si však hráči Chelsea napravili v Capital One Cupe, ktorý vyhrali, keď vo finále zdolali Tottenham (odplata za bláznivý výsledok 5:3), no potom prišla jedna veľká hanba. Dvojzápas v osemfinále Ligy Majstrov proti PSG, betón na ihrisku súpera je už hádam samozrejmosťou vďaka Mourinhovi, no a domáca odveta dopadla ešte katastrofálnejšie. Odohrať takmer celý zápas proti oslabenému súperovi takým spôsobom, jednoducho hanba a gratulácia Parížanom z mojej strany. K tomuto dvojzápasu by som sa najradšej už nikdy v živote nevrátil.
Na druhej strane, výkonnosť v lige je priam excelentná. Samotná hra niekedy dosť viazne, ak pozeráte zápasy Chelsea, niekedy doslova trpíte pri obrazovkách. Gól na 1:0 a okamžité stiahnutie sa do obrany, takto nejako to prebieha, hlavne teda v druhej polovici sezóny. Je to však efektívne a hoci je Premier League podľa mnohých najvyrovnanejšia liga, kde sa bojuje o titul do úplného konca, Chelsea už ho má asi v kapse. Krásny náskok 7 bodov pred druhým Arsenalom a k tomu ešte zápas k dobru hovoria za všetko. Hoci si teda the Blues rozhodne nespravili dobré meno vypadnutím s Bradfordom a PSG, ich náskok na čele Premier League hovorí za všetko, v lige dokonca strelili aj najviac gólov, v počte inkasovaných gólov sú na druhom mieste za Sotonom a jedno proste musíme všetci uznať. Chelsea momentálne vládne anglickému futbalu a povedal by som, že celkom suverénne.
A hoci je to len jeden subjektívny názor jednotlivca, vypichol by som aj najlepšiu jedenástku Premier League podľa legendy Manchestru United, Garyho Nevilla, ktorá hovorí za všetko: de Gea - Azpilicueta, Terry, Fonte, Ivanovič - Hazard, Matič, Fábregas, Sánchez - Costa, Kane
3. REAL MADRID
Na začiatku sezóny by sa nikto neopovážil tvrdiť, že Los Blancos budú mať problémy v Lige Majstrov (skoro z nej vďaka Schalke aj vypadli), v lige to nebudú mať ružové, budú ich ničiť Atléti a že sa bude pískať na najväčšie opory tímu. Ronaldo dá ale 5 gólov a odrazu je celé kráľovské mestečko Madrid spokojné. Real disponuje úžasnými individualitami v zadných radoch, ktoré kryje skvelý Iker (aj keď už má poriadne kolísavé výkony). Majú nesmierne bohatú zálohu, v tomto prípade oveľa futbalovejšiu než Barca, no a útok je kapitolou samou o sebe. Človek by si myslel, že také veľké mená a hviezdy jednoducho nemôžu spolupracovať na tak vysokej úrovni. Omyl. Výsledok nakoniec aj tak často závisí od toho, či má Cristiano Ronaldo svoj deň, alebo nie. Svoje o tom vie aj Bale, ktorému tuším do budúcej zmluvy zapracujú aj minimálny počet prihrávok svojmu spoluhráčovi do čistých šancí.
Zápasy Realu až tak nasledované nemám, no nechápem, prečo je Benzema tak často terčom kritiky a nenávisti. Vždy, keď jeho výkony sledujem, prídu mi na dosť vysokej úrovni, aj keď tu sa skôr hovorí o kolísavej forme. Iná reč je už o miláčikovi fanúšikov, Jamesovi, ktorého nepochopiteľnú prestupovú sumu budem hejtovať do konca života, no zdá sa, že Perezovi sa za tie peniaze skutočne oplatil. Talentovaného mladíka čaká veľká budúcnosť a všetci dúfajú, že práve v hlavnom meste Madridu.
Real to rozhodne do konca sezóny nebude mať ľahké. V lige to bude súboj o prvé miesto, kedy budú dúfať, že Barca zakopne, no a v Lige majstrov sa budú modliť, aby Ancelotti prišiel na spôsob, ako eliminovať Simeonových chlapcov, aj keď to bude náročná úloha. Nie som si istý, kto to v príprave pred začiatkom sezóny povedal, ale tuším to bol Ramos, ktorý sa dušoval, že Real túto sezónu vyhrá všetky možné trofeje. Sezóna je ale dlhá a Ramos asi nepočítal s tým, že Real bude mať aj dlhší výpadok. Našťastie, znova sa chytili, čo je pre nich len dobre, keďže sa blíži štvrťfinále ligy šampiónov.
2. Barcelona
Katalánsky celok v tomto roku nepochybne kraľuje, výsledky sú úžasné, no niekedy nezmyselne zakopne, o hernom prejave v istých fázach sezóny ani nehovoriac. Modro-granátoví môžu ďakovať bohu za Brava, návrat skvelej formy u Piquého a za Messiho, ktorý sa opäť dostal do TOP formy a zachraňuje tím zápas čo zápas. Nebyť Lea, útočníka, záložníka a krídlo zároveň, je vskutku zaujímavé predstaviť si, ako by na tom Barcelona bola. Hviezdny trojzáprah Neymar-Messi-Suárez funguje oveľa lepšie, než na začiatku sezóny, bohužiaľ ale nikdy nie sú všetci traja vo forme. Zatiaľ čo Luis sa konečne chytil, posledný mesiac sa Neymar iba hľadá. Obrana je niekedy deravá, záloha je úplne bez nápadu a jediný skutočne ofenzívny stredopoliar, ktorý sa nebojí ísť do hráčov a niečo vymyslieť, väčšinou sedáva na lavičke. Za to Iniestu by momentálne posadil aj brankár ter Stegen. Nakoniec, možno som až priveľmi kritický, ako inak by sa katalánci po tomto náklade mohli ocitnúť na druhom mieste?
Napriek tomu všetkému Barcelona funguje ako stroj. Teda aspoň výsledkovo. Bojuje o 3 trofeje, pričom je celkom reálne, že tento rok to treble môže vyhrať. Je mi síce proti srsti priznať si to, no ak sa zraní Messi, ohrozené môže byť všetko. V poslednom Clásicu sme ale videli, že tím sa dokáže zomknúť a zdolať aj silného súpera. A to bude v poslednej fáze sezóny azda najdôležitejšie. Nuž, ak ale máte v tíme najlepšieho hráča na svete, všetko je razom jednoduchšie. Neviem si ale predstaviť, s kým bude D10S o rok kombinovať, ak Alves naozaj odíde. Na lopte sa cítia ako dvojičky prepojené mysľami, čo je častokrát cítiť až priveľmi. Síce je obrana slabšia, no aktívny pressing, ktorý sa tímu prinavrátil s príchodom Enriqueho, úžasný Rakitic, ktorý je skôr druhým defenzívnym stredopoliarom (so sympatickými ofenzívnymi chúťkami) a obranná hra celej 11tky na ihrisku (čuduj sa svete, Messi začal s pressngom a odoberaním lôpt a je to extrémne cítiť v hernom prejave počas celého zápasu) zapríčinili, že ak Barca nehrá proti silnejšiemu tímu, v zadných radoch sa nemá čoho obávať. Väčšina zápasov je potom iba o tom, či sa útočníci prekonajú betón a ako dlho im to bude trvať. Vďaka bohu za celky ako Rayo Vallecano, ktoré aj na Camp Nou vždy prídu s úmyslom hrať futbal a tak sú za to vždy aj náležité „odmenení“. Skóre od roku 2012 (9 zápasov), kedy sa Rayo vrátilo do Primera Division totiž vyzerá takto: Barcelona 40:2 Rayo Vallecano. Pritom nejde o žiaden slabý tím, o čom sa mohol pred pár dňami presvedčiť aj Real. Tímy, ktoré hrajú s Barcou otvorenú hru sú jednoducho odpísané na neúspech. Sila Barcy sa ukázala najmä v dvojzápase so City, pre ktorých išlo podľa slov Kompanyho a zápas ľahší než tomu býva so Stoke.
1. BAYERN MNÍCHOV
Veď ale Bayern nie je vôbec až taký dobrý, on hrá len v slabej lige, preto vyzerá tak nebezpečne. Ale no ták, preto boli v osemfinále Ligy Majstrov hneď štyri tímy z nemeckej Bundesligy a preto legendárny Paul Scholes povedal, že keby hrá Bayern, Barcelona alebo Real Madrid v Premier League, tak ju bez problémov vyhrajú s náskokom 15 bodov. Treba sa zmieriť s tým, že Bundesliga je každým rokom kvalitnejšia, a to, že Bayern je v nej až taký suverénny, je len a len zásluha hráčov, trénera a celkového fungovania klubu na výbornú. Klub trápia počas celej sezóny zranenia, prešli si tým Lahm, Schweinsteiger, Alaba, Robben, Ribery, Badstuber, Javi Martinez, Thiago alebo Benatia, no napriek tomu hráči, ktorí sa dostali na ihrisko, na ňom nechali všetko a túto bojovnosť a odhodlanie vyzdvihol aj samotný tréner Pep Guardiola. Každý hráč sa dokáže nahradiť, no a v takejto dobrej a uvoľnenej, priam až rodinnej atmosfére musí byť radosť hrať a výsledky sú toho jasným dôkazom.
V lige je to suverénna jazda, na druhý Wolfsburg majú náskok 10 bodov a hlavne skóre 71:13 hovorí za všetko. V Bundeslige padli len dvakrát, druhýkrát len nedávno proti tretiemu Gladbachu po výsledku 0:2, kedy veľkú chybu spravil Manuel Neuer, no a prehrali aj s druhými „vlkmi" ešte v januári, keď ich Wolfsburg doma rozstrieľal 4:1. Síce teda nie sú v lige neporazení, zaujímať ich to nemusí, keďže titul im už asi neujde. V nemeckom pohári sú už v semifinále, v Lige Majstrov vo štvrťfinále a sen o treble je tak stále reálny. V Lige majstrov je pre nich žreb viac než priaznivý, v lige si už môžu taktiež trochu vydýchnuť a hráči Bayernu tak budú na záver sezóny maximálne pripravení. Uvidíme však, či im prvá vážnejšia previerka neurobí väčšie problémy. Avšak za doterajšiu suverenitu si jednoducho zaslúžia byť na prvom mieste nášho power rankingu.
