Ready at Dawn konečne vypúšťa do sveta temný koridor s názvom The Order: 1886. Perfektný gameplay, okúzľujúci vizuál a silný príbeh. Aj to a oveľa viac nájdete v tejto hre.
Po jemnom odklade, množstvách noviniek, obrázkov či záberov z hry sme sa konečne dočkali. Ready at Dawn konečne vypúšťa do sveta temný koridor s názvom The Order: 1886. Definíciu slova koridor však už nechám na vás. Gamesa rozhodne neponúka open world, ide o tunel, avšak, ako to pri tuneloch býva, dočkáte sa perfektného príbehu a zábavného gameplayu.
Release očakávanej exkluzivity pre PS4 od Sony sprevádzala nechutná anti-kampaň v podobe nepravdivých a neúplných informácií nielen o dĺžke hrania. Ako sa ale nakoniec ukázalo, radostné novinky niektorých webov, ktoré očividne hru v láske nemali, si nezakladali na najpravdivejších pilieroch. Pekne po poriadku. O čom vlastne The Order: 1886 je? Anglicko, koniec 19. storočia, steampunkový Londýn plný odkazov na viktoriánsku éru. Príbeh sa zameriava na Rád (The Order) rytierov, ktorý už dlhé stáročia chráni Anglicko pred nástrahami a nebezpečenstvami sveta. Konkrétne nás to zavedie do alternatívnej minulosti a dávneho boja ľudí proti monštrám. Tie sa začali objavovať okolo 7. - 8. storočia, kedy sa začali u istých jedincov prejavovať genetické zmeny a tie neskôr vyústili k zmene na Half-Breeds, teda Lycanov. A kde boli Lycani, boli aj...
Ľudia to nemali ľahké, častokrát prehrávali všetky súboje, až kým sa do popredia nepostavili vojaci z elitného Rádu (The Order). Keď nejaký zahynul, na jeho miesto nastúpil nový člen a prebral si jeho meno. My sa budeme stretávať najmä so štvoricou Sir Galahad (naša, jediná hrateľná postava), Lady Igraine, Marquis de Lafayette a Sir Percival. V 19. storočí je už ľudstvo takmer v bezpečí, no na obzore číha celkom nová hrozba. Keďže ale brúsime v histórii, dočkáte sa aj stretnutí niektorými významnými osobnosťami, ako napríklad Nikola Tesla. Príbeh si musíte užiť, keďže v hre sa nenachádza žiadny multiplayer ani co-op. Aj to je rana pod pás všetkým hráčom. Aj iné lineárne TPS akcie ako Gears of War neoplývali desiatkami hodín hrania, avšak mali co-op či zábavný multiplayer. Tu sa ničoho takého nedočkáte a úprimne, minimálne 3 hodinky navyše by hre nesmierne pomohli.
Ak vytvoríte striktne lineárnu akciu, musíte si dať sakramentský pozor na kvalitu príbehu. V tomto prípade sa Ready at Dawn skutočne pochlapilo. Nie príliš skúsené štúdio dokázalo priniesť na obrazovky našich televízorov kvalitný, uveriteľný, no najmä zaujímavý príbeh, v ktorom dôjde rad aj na nečakané zvraty či silné okamihy. To všetko okorenené o perfektný atmosférický soundtrack, nepretržite gradujúci do momentu, kedy vás The Order opäť prekvapí. Nečakajte ale The Last of Us, ktorý bol emotívne na úplne inej úrovni. S postavami sa zoznámime, veľmi rýchlo si ich aj obľúbime, no nedostávame veľa času na zblíženie sa s nimi. Za to môže čiastočne aj hracia doba, ktorá pre mňa činila zhruba 7-8 hodín, vrátane cutscén. Ak sa rozhodnete preskúmavať prostredie do detailov, kochať sa nádherným vizuálom (čo som ja robil a odporúčam to aj vám) a nie ste práve najúžasnejším hráčom (ja úžasný som), pokojne sa vám hracia doba pretiahne aj na 10 hodín, čo je už na lineárny tunel vcelku slušné číslo. Na môj vkus je to ale stálo málo, čo sa odrazí aj na výslednej známke. Ak sa nejaká postava pohybuje okolo vás príliš dlho, okamžite zmizne a nahradí ju iná, respektíve iná príbehová rovina. To skutočne zamrzí, keďže každá jedna z postáv má svoj osobitý charakter, správanie a pôvab. Či už na vás bude pôsobiť negatívne alebo si ju zamilujete, budete vedieť presne prečo. Dialógy budú pravdepodobne pre neangličtinára španielskou dedinou, sem-tam ušlo slovíčko aj mne, no keď sa vžijete do neustále gradovaného príbehu a necháte sa obkolesiť niekedy temnou, inokedy zas napätou atmosférou, chémia medzi postavami, ich osudy a už spomínané dialógy vám nedovolia, aby ste svet Orderu opustili.
Pristúpme ale k hrateľnosti. TPS (Third-person shooter) akcia pripomínajúca svojím cover systémom zlatú trilógiu Gears of War sa môže pochváliť zábavným gameplayom. O stereotype autori hry očividne v živote nepočuli, nudiť sa totiž nebudete ani minútku. Galahadov pohyb, streľba, pästné súboje či QTE momenty sú vycibrené do najmenšieho detailu. Nemusíte sa báť, že vás unaví istá zbraň alebo akýkoľvek iný prvok hrateľnosti. V hre je dostatočný počet zbraní, avšak zamrzí, že veľké rozdiely v tom, ako nimi likvidujete nepriateľov, tu nie sú. Množstvo hráčov sa bálo nenávidených QTE (Quick Time Event) momentov. Ide o situácie, kedy musíte stlačiť to a to tlačidlo, aby vaša postava urobila to a to. Na začiatku som si zvolil Hard obtiažnosť (v hre sú len tri - easy, medium a hard), takže väčšina chybných kliknutí znamenala okamžitú smrť. Stačí teda jeden chybný dotyk s ovládačom a umriete. Bohužiaľ, na druhýkrát prejdete celú QTE sekvenciu bez problémov, keďže ide o repetitívne údery a pohyby, ktoré navyše nie sú dostatočne náročné a taktiež ponúkajú príliš dlhú odozvu na vaše zareagovanie. Rozhodne sú ale príjemným prvkom, ktorý zreteľne obohatil už tak zábavnú hrateľnosť. QTE momenty rozhodne nie sú prehnane nahustené a ich prítomnosť vždy dáva zmysel.
Technická stránka je bravúrne zvládnutá. Brilantné nasvietenie (pravdepodobne najkrajšie, aké som kedy v hre videl), nádherný celkový vizuál, farby, textúry a tak ďalej. To všetko umocňuje pocit, že z vizuálneho hľadiska ide o jednu z najlepších možností na trhu. Vývojári sa zamerali aj na detaily, avšak, párkrát sa mi stalo, že pozorný pohľad na isté textúry bol otrasný a kazil výsledný dojem. Samotné detaily postáv, zbraní, predmetov či mesta sú na vysokej úrovni. Je pochopiteľné, že sem-tam sa nejaká textúra stratí. Pri jednej z misií, kedy vám je Londýn predostretý ako na zlatom podnose však oceníte nádhernú prácu s prostredím. Steampunkový Londýn je nádherný, temnejší, než si ho pamätáte z návštev a rozhodne prázdnejší. Je jedno, či je deň a či noc, veľa NPC rozhodnete neuvidíte, čo je škoda. Okrem nepriateľov a cutscén totiž tuším nenarazíte na žiadnu postavu. Sem tam sa niekto mihne, hlavne pri stealth misiách, ale to je všetko.
Nič to však neuberá na fakte, že Londýn je nádherný, dokonale vymodelovaný, pričom nezaháľa ani dizajn prírodného prostredia, teda stromy, tráva a kry. Grafika je na veľmi obstojnej úrovni. V tomto ohľade Ready at Dawn rozhodne splnilo svoje sľuby a vy sa častokrát pristihnete, ako obdivujete jej krásy, detaily, a ... už som to spomínal, ale tých farieb a nasvietenia som sa jednoducho nemohol nabažiť. Hra by mala bežať v 30 fps (nezaznamenal som vôbec žiadne poklesy) a ingame bude v širokouhlom rozlíšení 1920x800 kvôli filmovému zážitku a efektu. Musím sa priznať, že čierne pásiky skutočne navodili istú filmovú atmosféru. Skvelé cutscény už boli len čerešničkou na torte. Celkový feeling je tak v mojom prípade veľmi príjemný.
Horšie to však je so sľubmi o deštrukcii a fyzike. Popravde, hra ma v tomto ohľade sklamala. Vývojári nám sľubovali dôraz na fyziku, na to, ako budú jednotlivé predmety dôkladne vypracované a ako budú reagovať v závislosti na kontakte s nábojmi, postavami či prostredím. Nič také sa nestalo. Môžete rozbiť fľašu, ale taký črepník, vázu alebo krabicu rozhodne nie. Dokonca nemôžete prestreliť ani okno. Cez drevenú zábranu sa dostanete len vtedy, kedy vám to prikáže hra a deštrukcia je potrebná pre ďalší priebeh hry. Ak si správne pamätám, PR kampaň čiastočne stála na fyzike a deštrukcii, a teda na novom leveli ich spracovania v hre. Ja sám som o tom nadšený informoval v preview, nakoniec som však bol trpko sklamaný. AI tiež nie je dokonalá. Vaši parťáci sem-tam niekoho trafia, no keď ležíte na zemi a potrebujete pár sekúnd na regeneráciu, prvýkrát sa potešíte, keď sú pri vás traja vaši kolegovia. Bohužiaľ, nikoho nenapadne kryť vás. Jednoducho, nepriateľ si môže vyjsť spoza rohu a dokončiť vás, čo ma enormne iritovalo.
To je ale posledné negatívum, ktoré si u mňa hra vyslúžila. Okrem spomínanej nedostačujúcej fyziky a citeľne absentujúcej deštrukcie boli všetky negatíva v recenzii iba omrvinky na plechu s koláčom. The Order disponuje zábavnou hrateľnosťou, miestami temnými a hororovými sekvenciami (odporúčam hrať v noci) nádherným vizuálom a prepracovaným prostredím plným obdivuhodnej architektúry. Zaručujem vám, že si zamilujete aj steampunkový Londýn, postavy v ňom žijúce a najmä Galahada. Motívy jeho činov sú opodstatnené a vyúsťujú v epický príbeh zakončený brilantne vymysleným finišom. Táto lineárna tunelovka má všetko, čo má mať perfektná žánrovka, avšak chýba jej túžba pre znovuhrateľnosť. Ak ale samozrejme chcete zažiť túto akčnú jazdu plnú skvelých momentov a príbehu, ktorý vás okamžite vtiahne (a taktiež je treba získať trofeje, že?), myslím, že to nebude problém. Ja som mal šťastie, že som si hrací čas rozvrhol na tri dni. No keď si k tomu na obed sadnete a zvolíte hard obtiažnosť, do večera by ste s tým mali byť hotoví. To rozhodne pri hre takejto kvality zamrzí. V momente, kedy som cítil blížiaci sa koniec som sa modlil, aby sa gameplay natiahol na ďalšie dve hodinky. Až taká úžasná a atmosférická táto hra je. Ak sa na ňu ale tešíte viac ako rok a pol a prejdete ju za deň, môžete sa cítiť mierne oklamaní. Ja sa cítim asi tak, že keď autori oznámia sequel, otvorím šampanské a nechám sa do Galahadovho sveta vtiahnuť opäť - 8/10.
Za zaslanie hry špeciálne ďakujeme spoločnosti Sony Computer Entertainment Europe, konkrétne českej pobočke.
