Angelina Jolie natočila ďalší film, tentokrát sme sa v životopisnej dráme pozreli na život Louisa Zamperiniho.
Angelina Jolie sa rozhodla zrežírovať ďalší film a opäť zostala v žánri, s ktorým sa stretla pri svojej prvotine. Tá niesla názov In the Land of Blood and Honey (V krajine krvi a medu) a tiež sa jednalo o vojnovú drámu. Balkánsky konflikt však tentokrát vymenila za druhú svetovú vojnu a obklopila sa profesionálmi z fachu.
Nezlomný (Unbroken) vychádza z úspešnej biografie (Unbroken: A World War II Story of Survival, Resilience, and Redemption) od americkej autorky Laury Hillenbrand, ktorá ju písala v úzkej spolupráci so samotným Louisom Zamperinim. A práve o ňom je tento inšpirujúci príbeh. Mladý Louis bol syn talianskych emigrantov, bitkár a zlodej, ktorý sa mnohokrát zaplietol do nejakého maléru. Uchvátil ho však beh a našťastie si tento talent všimol jeho starší brat Pete, ktorý ho začal trénovať. Netrvalo dlho a Louis to v roku 1936 dotiahol až na olympiádu v Berlíne, kde figuroval ako člen amerického olympijského tímu a ohromil dokonca aj Hitlera. Do plánov hviezdnej kariéry vrcholového športovca však vstúpila vojna a hlavný hrdina narukoval k americkému letectvu, kde absolvoval veľa úspešných misií. Prišiel máj 1943 a počas jednej záchrannej akcie sa jeho bombardér zrútil do Tichého oceánu. Z celej posádky zostali nažive len traja členovia, ktorí strávili viac ako mesiac v záchrannom člne a museli bojovať s hladom, smädom a útokmi žralokov. Po takmer nekonečnom prežívaní zo dňa na deň ich nakoniec zachránila loď. Bola však japonská a peklo pokračovalo ďalej. Zamperini prežil v zajateckých táboroch dva ťažké roky a keď sa jeho nemilosrdní väznitelia dozvedeli o skutočnosti, že je to slávny športovec, podmienky k životu sa mu zhoršili ešte viac. Chceli ho zlomiť a zničiť, lenže on sa len tak nedal.
Hoci od začiatku filmu ubehne len zopár desiatok sekúnd, dej vás ihneď vhodí do akcie a ocitáte sa vo vnútri bombardéra, kde sledujete jeho posádku v akcii. Dôraz na detail spolu s prehľadnou kamerou, za ktorú sa postavil Roger Deakins (Prisoners, Skyfall), elegantne dotvorili úvodnú scénu a celá bojová pasáž bola technicky zvládnutá veľmi dobre. Pri tejto príležitosti sa divák zoznámi s hlavnou postavou, ktorú stvárnil Jack O’Connell (300: Rise of an Empire) a pomocou niekoľkých flashbackov navštívi aj Zamperiniho predvojnový život. Výletov do Louisovej minulosti nie je veľa a keďže kladú dôraz na jeho detstvo a hlavne na športovú kariéru, nepôsobia vôbec rušivo. Po výborne rozbehnutom úvode sa však nastolené tempo vytráca a človek je odkázaný na sledovanie neustáleho utrpenia hlavného hrdinu, ktoré trvá až do samotného konca. Na tom však nemusí byť nič zlé. Lenže film sa až príliš často snaží dostať divákovi pod kožu a hrať na jeho city. Postupom času ten emočný atak už vôbec nepôsobí prirodzene a dosiahne úrovne, kedy začína vyslovene vadiť. Túto skutočnosť nezachraňuje ani viac ako dvojhodinová stopáž, ktorá zapríčinila, že príbeh pôsobí rozvláčne.
Okrem O’Connella sa samozrejme objavili aj ďalšie známejšie herecké mená. Boli nimi Jai Courtney (Divergent) a Domhnall Gleeson (About Time), pričom prvý menovaný sa iba nenápadne mihne a ten druhý sa na obraze tiež príliš dlho nezdrží. Bolo teda jasné, že pozornosť bude upriamená na hlavného protagonistu, ktorého výkon sa mi zdal stereotypný a kvôli jeho výrazu bolo ťažké stotožniť sa s hercovými pocitmi. V zajateckom tábore sa však objavila postava menom Watanabe, ktorá určite stojí za zmienku. Stvárnil ju Takamasa Ishihara a predstavoval tyrana, ktorý Zamperinimu často znepríjemňoval život. Vyzeral síce ako mladé ucho, ale občas som ho naozaj nenávidel a aspoň za to málo som rád. Snímka taktiež disponuje oku lahodiacim vizuálom a vyzdvihnúť treba aj hudbu, o ktorú sa postaral skladateľ Alexandre Desplat (The Grand Budapest Hotel, The Imitation Game).
V záverečných sekundách sa ešte divák dozvie niekoľko informácií o Louisovom živote, ktorý viedol po vojne. Táto bodka mi paradoxne pripadala emotívnejšia ako tie dve hodiny pred ňou. Angelina Jolie si skutočne vybrala veľmi ťažký oriešok, ktorý toho však ponúkal oveľa viac. Pod scenár sa podpísali bratia Coenovci (Joel a Ethan), a to len dokazuje fakt, že nie vždy je jednoduché preniesť víziu z papiera na plátno. A námet pritom môže byť silný ako chce. Po technickej a audio-vizuálnej stránke nemám absolútne žiadne výhrady, ale to je žiaľ málo a nestačí to. Hlavným nepriateľom tejto životopisnej drámy je nekompromisný tlak na emócie, nevyužitá stopáž a slabšie herecké výkony. Ak teda máte radi vojnové drámy a nenecháte si ujsť žiadny film z obdobia druhej svetovej vojny, tak by mohol byť Unbroken práve pre vás. U mňa však nijako výrazne nevyčnieva z priemerného radu 5/10.
Recenziu spracoval Oskar Almássy
