Peter Jackson je istým spôsobom génius. Dokazuje to aj pri záverečnej časti tretieho Hobita, ktorý na dlhé roky končí filmové príbehy zo Stredozeme.
Ťažko sa odchádza z kina, keď si uvedomíte, že Stredozem sa s vami na dlhé roky, ak nie navždy, lúči. Ak do toho ešte spieva Billy Boyd (Pippin) poslednú pieseň, slza je na krajíčku. To samozrejme platí pre takých ako ja, ktorí Stredozem milujú nadovšetko. Hneď na začiatku si musíme povedať, že Peter Jackson je v istom slova zmysle génius. Rozvinúť rozprávku pre deti na niekoľkohodinovú trilógiu, to už je niečo, čo nedokáže každý. Schválne som sa vyhýbal slovám ako zábavnú, bezchybnú, či plnohodnotnú trilógiu. Opakujeme to vždy a všade, no Warner to pokašľal. Rozdeliť tú knižku na tri filmy bola jednoducho nehorázna chyba. Najviac to cítite pri tretej časti. Každému je jasné, že kvôli udalostiam filmu sa súboj so Smaugom nejako ukončiť musí, avšak každý dúfal, že dostane viac priestoru. Atmosféra, ktorá sa budovala polovicu druhej časti, je jednoducho v okamihu preč. V deji sa medzi druhou a treťou časťou neposúvame vôbec nikam, nikto vás nezasvätí do deja predošlých častí, pretože sa to ani nedá. Absolútna náväznosť medzi týmito dvoma filmami zapríčinila, že ich rozdelenie do dvoch častí sa javí ako nelogický krok. Ak by ste spojili The Desolation of Smaug a The Battle of the Five Armies do jednej snímky, garantujem vám, že by bola nesmierne zábavná, geniálna a strhujúca. Hodina, hodina a pol záberov menej (ktoré sú aj tak pre dej zbytočné) by filmu vôbec neuškodila.
Bohužiaľ, nestalo sa. Rovnako ako v dvojke, aj posledná časť ponúka spleť zbytočne natiahnutých scén. Na plátne cítite, ako sa Jackson snaží každú scénu natiahnuť o nejakú tú minútku, nech to stojí, čo to stojí. Keby pre mňa každá jedna sekunda investovaná do Stredozeme neznamenala potešenie, bol by som pravdepodobne unudený, alebo znechutený. V týchto okamihoch sa ale znova prebúdza genialita Jacksona, kedy práve tieto zábery okorení skvelým humorom, perfektnou choreografiou súbojov, či úžasným vizuálom. Načo sú nám komédie, keď tu máme Jacksona či Finchera, ktorí v úplne inom žánri dokážu rozosmiať ešte viac, v rovnakej kvalite, akurát v menšom množstve? Okrem stále omieľaného zbytočného naťahovania (predĺžená verzia bude mať ešte o polhodiny záberov navyše!) nefunguje aj ďalšia vec. Veľké množstvo postáv. Aj keď to je skôr nedostatok predlohy, kedy v knižnej publikácií ani tie veľa priestoru a opisovania nedostali. Jackson ale tieto charaktery musel divákom priblížiť v troch filmoch.
Úloha navonok nemožná, opäť sa ale o slovo prihlásil Jackson. Musím ale priznať, že minimálne 7 trpaslíkov vo filme v trilógii ani byť nemuselo. Potom je tu Kili a jeho smiešna romanca s Tauriel (vymyslená postava, ktorá bola pre dej úplne zbytočná, rovnako ako Legolas), Bombur (toho si zas zapamätáte cez epickú scénu na rieke z dvojky... alebo sa volal inak?), múdry Balin a nakoniec warlord Dwalin. Jediným trpaslíkom, ktorý si skutočne zasluhuje pozornosť je Thorin a jeho premena na pomäteného kleptomana, čoby skvelý herecký výkon v podaní Richarda Armitagea. Prekliate zlato sa proste prejaviť muselo. Aj keď je trochu bolestivé sledovať 5-hodinový prerod charakteru postavy, ktorý zmyje minútový flashback (psychologické uvedomenie). Zvyšné postavy sú ale skvelo vyvážené, Thranduila (Lee Pace) a jeho rozhodnutia plne chápete. Bard (Luke Evans) je charizmatickým a snáď jediným človekom, ktorého meno si zapamätáte (pomocníka správcu mesta rátať nebudem, ten funguje len ako humorná vsuvka. Vlastne, ani jeho meno si nepamätám). Nakoniec tu máme to najlepšie, čiže Gandalfa v podaní Iana McKellena, Martina Freemana čoby Bilba a skvelého Smauga a Necromancera Benedicta Cumberbatcha. Viete, čo ich spája? Málo času na plátne. Zamrzí to hlavne pri Bilbovi, ktorého stvárnil nesmierne úžasným a hlavne zábavným spôsobom Martin Freeman. Legolas je kapitola sama o sebe, jeho súboje vyzerali už viac smiešne, než vtipne.
Porovnávať Hobbita s LoTRom jednoducho nejde. Sú to dva úplne odlišné a obsahovo rozdielne príbehy. Nech sa na mňa ale Jackson nehnevá, keď už toho Hobbita pripravoval toľko rokov, mal v ňom ponechať masky a kulisy z LoTRa. CGI je často krát až odporné a miestami neuveriteľne viditeľné. Záverečná bitka je síce podarená a ponúka pár wow momentov a Jackson ju aj šikovne predáva divákovi, najmä vďaka všadeprítomnej zábave, no na bitky z Pána prsteňov nesiaha ani zďaleka.
Ako som už spomínal, choreografia súbojov je úžasná. Či už je to vojnová vrava alebo 1 vs 1-5, vždy sa je na čo pozerať. Zamrzí však fakt, že skvelo využité individuálne súboje totálne odsúvajú Bitku piatich armád na vedľajšiu koľaj a taktiež je divák akoby odtrhnutý od hlavnej bitky. Po prestrihu na osobné súboje akoby sa skončila. Na orly sa čaká prakticky celý film a je škoda, že sa s nimi tak nešťastne narába (tu pozdravujem ľudí, ktorí ma opakovane hejtovali v komentároch a tvrdili, že piatou zložkou Bitky piatich armád určite nie sú orly). Aký následok na bitku to malo, si už predstavte sami.
Veľkým pozitívom sú pre mňa osobne narážky na (v diaľke) blížiace sa udalosti Pána prsteňov, najmä odkazy na niektoré postavy. Nanešťastie sme boli svedkami niekoľkých nelogických scén a príbehových nejasností, to však môžeme Jacksonovi odpustiť. Jedná sa totiž o fantasy (precíť to slovo) dobrodružný film založený na rozprávke pre deti. To Hobbitovi škodí najviac. Ľudia, ktorí vyrastali na LoTRovi proste čakali od návratu do Stredozeme niečo iné. Stále sa dočkáte pár useknutých hláv, či nádherných scenérií Nového Zálandu, na druhej strane je tu však výrazne menej emócií a taktiež málo sympatií k viacerým postavám, málo temnej atmosféry, či osudovosti, priveľa CGI a taktiež mi nesmierne vadilo, že akákoľvek vážnejšia chvíľa je prerušená humornou vsuvkou.
Ako teda zhrnúť Bitku piatich armád? Ako nesmierne zábavný film plný (doslovne nahustený) originálnych nápadov a skvelej choreografie súbojov. Avšak, je tu jedno (teda viacero) ale. Zbytočné postavy, rovnako zbytočné naťahovanie deja (navyše jeho absencia by celkovému príbehu vôbec neublížila), nelogické rozdelenie dvojky a trojky, ktoré proste a jednoducho mali tvoriť jeden celok, nechutné CGI a tak ďalej. Možno vás zmätie nadpis a hodnotenie, ale stále si stojím za svojim. Pre mňa je tretia časť najlepšou z trilógie. Hobit je stále príbeh zo Stredozeme, stále vás baví pozerať sa naň, nech je akokoľvek dlhý, avšak, stále to nie je ono. And here ends our adventure. 7,5/10
