Po sérii nevyprovokovaných útokov žralokov pri východnom pobreží Austrálie sa do popredia opäť dostali obavy verejnosti aj výzvy na radikálne riešenia. Odborníci však upozorňujú, že zjednodušený obraz nebezpečných predátorov zakrýva skutočné príčiny.
Začiatkom roka zaznamenali austrálske úrady štyri útoky žralokov v priebehu 48 hodín, píše EuroNews. Najtragickejší z nich sa odohral 18. januára v Sydney Harbour, kde po útoku zahynul 12-ročný chlapec. Nasledovali ďalšie incidenty a hoci prípady vyvolali silnú mediálnu odozvu, vedci varujú pred ich zovšeobecňovaním.
Podľa Nicholasa Raya z Nottingham Trent University médiá v prípade žralokov často vytvárajú jednotný „naratív nebezpečenstva“, hoci v austrálskych vodách žije viac než 180 druhov žralokov s rozdielnym správaním. Analýza posledných útokov ukázala, že viaceré sa odohrali v blízkosti pobrežia, ústí riek a estuárov, a to často práve po období silných dažďov.
Klimatická zmena pritom zohráva významnú úlohu. S rastúcou teplotou vzduchu sa zvyšuje množstvo zrážok, čo vedie k častejším povodniam. Tie menia slanosť, teplotu a viditeľnosť vody v pobrežných oblastiach. Práve takéto podmienky priťahujú napríklad žraloky tigrie a najmä žraloky býčie, ktoré sa v posledných útokoch objavovali najčastejšie.
Záplavy a mestský odtok splaškov, zmenené riečne systémy či rybolov ovplyvňujú pohyb koristi. Tá sa zhromažďuje v nových oblastiach a žraloky ju prirodzene nasledujú. Plávanie alebo surfovanie pri ústiach riek po silných dažďoch je preto podľa vedcov vysoko rizikové.
Vedci zároveň odmietajú rozšírený mýtus, že žraloky ľudí cielene lovia. Väčšina uhryznutí je výsledkom zámene koristi alebo skúmavého správania, keďže žraloky sa orientujú najmä podľa vibrácií a elektrických signálov, nie zraku. „Ide o komplexnú kombináciu klimatickej zmeny, dynamiky ekosystémov a ľudského správania,“ zdôrazňuje Ray.
