Poznáme to všetci. Vyjdeš v zime von bez kabáta alebo zaspíš v chladnej izbe a o pár dní príde nádcha. Pre mnohých je to jasný dôkaz, že zima rovná sa choroba. Lenže vedci a lekári upozorňujú, že tento pocit „príčiny a následku“ je trochu klamlivý.
Podľa výskumov, na ktoré upozorňuje The Conversation, za prechladnutím a chrípkou stoja vírusy, nie nízka teplota. Zima však zásadne mení podmienky, v ktorých sa vírusom darí. Studený a suchý vzduch im umožňuje prežívať dlhšie a ľahšie sa šíriť. Drobné kvapôčky z dychu, kašľa či kýchania sa rýchlejšie vysušia a zostávajú vo vzduchu dlhší čas.
Svoje robí aj samotné telo. Ochladenie nosa a dýchacích ciest znižuje prietok krvi v slizniciach, čím sa oslabuje lokálna imunita. Obranné mechanizmy, ktoré by vírusy bežne zachytili a zneškodnili, fungujú pomalšie. V kombinácii so suchým vzduchom z kúrenia a nižšou hladinou vitamínu D, spôsobenou nedostatkom slnka, má imunitný systém v zime citeľne ťažšiu prácu.
Safe Space: Poradňa o duševnom zdraví, vzťahoch a tele. Napíš nám
16. januára 2026 o 10:00
A napokon je tu správanie ľudí. V chladných mesiacoch trávime viac času v interiéroch, často v preplnených a zle vetraných priestoroch. Práve tam sa vírusy šíria najľahšie. Epidemiológovia preto hovoria o chlade ako o zosilňovači rizika, nie o priamom vinníkovi.
„Ochorieť zo zimy“ nie je presný opis reality. Zima choroby nespôsobuje, ale vytvára ideálne biologické, environmentálne a sociálne podmienky na to, aby sa vírusy rýchlejšie šírili a ľahšie prekonali obranu organizmu. A presne preto máme pocit, že s prvým mrazom prichádza aj sezóna soplíkov.
