Po týždni sme tu pre vás so seriálom o slovenských umelcoch opäť. Šancu tentokrát dostala mladá fotografka pochádzajúca z Trnavy.
Po týždni sme tu pre vás so seriálom o slovenských umelcoch opäť. Šancu tentokrát dostala mladá, len dvadsaťročná fotografka pochádzajúca z Trnavy. Gréta Zubová však narozdiel od predchádzajúcich talentov umenie neštuduje. Jej zameraním je etika a anglický jazyk na Trnavskej univerzite. Fotografovaniu sa teda venuje len ako záľube, to ale na jej výtvoroch v žiadnom prípade nespoznáte. Okrem iného sa stala aj jednou z ocenených v súťaži "Talenty Novej Európy". Viac o tom, ako sa Gréta k fotografovaniu dostala, čo všetko je potrebné pri vyrábaní podobných obrázkov a kde nájsť inšpiráciu vám prezradí sama autorka, vďaka jej vyčerpávajúcim odpovediam.
Kedysi som často premýšľala nad tým, aké to asi je, tráviť noci s mužom.. Dnes už to viem.
Vzdávanie sa detstva
Fotoaparát sa mi prvýkrát v živote objavil v rukách, keď som mala asi 12 rokov. Bol to otcov starý digitál s ohromne vŕzgajúcim objektívom, ktorý som mierila snáď úplne na všetko. Keď jedného dňa dovŕzgal, kúpila som si svoju prvú zrkadlovku a začala som sa viac orientovať na fotenie ľudí. Pri tom som pomerne rýchlo zistila, že ľudia sú pre fotky ochotní robiť aj veci, do ktorých im inak veľmi nie je, čo na mňa pôsobilo ako výzva, ktorá zrejme iniciovala moje hranie sa s hranicami možností a neskôr celkovo s realitou samotnou. Dnes je pre mňa fotografia predovšetkým spôsob, ako vyjadriť pocity v priamejšej, komplexnejšej a viac citovej podobe, než to umožňujú slová.
Oddávanie sa
Nezvyknem sa inšpirovať. Inšpiráciu vnímam skôr ako niečo, čo sa ľuďom deje, čo sa v nich rodí zrazu a nečakane. V tomto zmysle má potenciál inšpirovať človeka úplne všetko. Cesta zo školy, vŕzganie autobusu, členitý strop Tesca, aj svetlo pouličných lámp. Všetko viditeľné, počuteľné, cítiteľné alebo uchopiteľné mysľou. Príde mi to ako hra okolností a asociácií, ktoré nikdy nie sú celkom v rukách človeka. Iné je, ak som v pozícii, kedy dáky koncept vymyslieť musím. Vtedy si v mysli postavím pred seba daný predmet, jav, či subjekt, na ktorý sa má onen koncept vzťahovať a idem na to filozoficky, snažím sa definovať význam vecí. Pýtam sa, čo to znamená, že sú, prečo sú práve také, aké sú... hľadám vzťah či myšlienku, ktoré by vo mne vzbudzovali túžbu ich bytie fotograficky interpretovať.
Detstvo nedoženieš
Na počiatku je vždy myšlienka a premýšľanie nad spôsobom, ako ju najlepšie vyjadriť. Až mám v tom jasno, nájdem vhodných ľudí a miesto, o ktorých si myslím, že by mi mohli pomôcť môj koncept najlepšie stvárniť. Potom prichádza na rad trochu organizácie, veľa obáv a radosti, prípadne výroba rekvizít, a napokon snaha premeniť idey v obraz, ktorý na záver prejde jednoduchšími či náročnejšími úpravami vo Photoshope. Teda myslím, že ak má človek nápad, fotoaparát, entuziazmus a editačný program, môže si vizuálne uskutočniť čokoľvek mu napadne.
Waiting Tradition: Na ženy sa čaká dlho - na mužov zbytočne
Ďalšiemu študovaniu. Celkom sa mi páči rola študujúceho a rastúceho človeka, či už vo sfére poznania, schopností alebo formou iného napredovania k stále lepšej a ľudskejšej verzii seba. Určite chcem i naďalej tvoriť fotografické obrazy a unášať nimi ľudí do svetov, kde je všetko možné, no nech už moja produktívnosť bude nosiť akékoľvek mená, dúfam predovšetkým v to, že ňou budem rásť a motivovať k tomu aj iných.
V pasci
Keď prichádza nečakané...
Healing Process
Ak sa ti výtvory páčili, nezabudni Grétu podporiť lajkom na jej facebookovú stránku, kde nájdeš aj jej portfólio. Ak si myslíš, že aj tvoj talent by bol vhodný do tohto seriálu, neváhaj a píš na [email protected]. Preferujeme umelcov, ktorí sa ozvú osobne, nie prostredníctvom tretej, štvrtej, piatej .. osoby.