Dokumentárny film spoločnosti Netflix, Unknown Number: The High School Catfish, odhaľuje jeden z najznepokojujúcejších prípadov kyberšikany v histórii.
Kyberšikana sa stala súčasťou života generácií vyrastajúcich na internete. Už dávno sa útoky nedejú len na školských chodbách alebo na ulici. Dnes prichádzajú aj cez telefón, sociálne siete a v správach. A práve tam môžu byť obete najzraniteľnejšie.
Taký je príbeh 13-ročnej Lauryn Licariovej a jej vtedajšieho priateľa Owena McKennyho v dokumentárnom filme Unknown Number: Toxic Texting, ako znie jeho anglický názov, ktorý zverejnila spoločnosť Netflix. Ich príbeh ukazuje, že aj keď sa do vyšetrovania zapojí polícia a dokonca FBI, cesta k odhaleniu páchateľa môže trvať roky.
Začalo sa to jednou správou
Všetko sa odohralo v malom mestečku Beal City v Michigane, kde sa všetci dobre poznajú. Nikto tam medzi sebou nemal žiadne veľké spory a celé mestečko žilo v pokojnej harmónii. Ľudia sa bežne zdravili na ulici, deti po škole spolu športovali. Zrazu však susedskú atmosféru narušili anonymné vyhrážky adresované priamo deťom. Bolo jasné, že páchateľom musí byť niekto zo susedstva, kto prostredie dobre pozná. Pocit bezpečia, ktorý dlho charakterizoval Beal City, sa vytratil.
Trinásťročná Lauryn a rovnako starý Owen tvorili pár približne rok. Trávili spolu prakticky všetok voľný čas, obaja hrali basketbal, chodili do tej istej školy, mali spoločných priateľov a aj ich rodičia sa dobre poznali. V roku 2020 sa chystali na spoločnú halloweensku párty u priateľa, keď prišla prvá anonymná správa...
Každý deň je ako horor
„Ahoj Lauryn, Owen sa s tebou rozchádza. Už ťa nemá rád a nejaký čas ani nemal. Je jasné, že chce mňa,“ čítala Lauryn, zrejme od dievčaťa, ktoré písalo z neznámeho čísla. Takto sa to všetko začalo. Po chvíli nasledovali drsnejšie správy s explicitným obsahom: „Owen ide na halloweensku párty a obaja si radi za*ukáme“
Pár spočiatku neprikladal anonymnej správe veľkú váhu, zdalo sa, že ide len o hlúpy žart.
„Bola som zmätená, kto by to mohol byť. Ale po večierku správa utíchla a zdalo sa, že je po všetkom,“ spomína Lauryn v dokumente.
Na jeseň nasledujúceho roka, na začiatku školského roka, však správy začali prichádzať znova - a už nikdy neprestali.
Odvtedy ich Lauryn a Owen dostávali desiatky denne, niekedy až 40 či 50. Ich agresívny tón sa stupňoval. Neboli to len urážky, ale neskôr aj vyhrážky smrťou, výzvy na samovraždu a hrubé sexuálne narážky. „Zabi sa, alebo to urobím ja,“ stálo v jednej správe. Správy tak začali mať silný vplyv na mladý pár, ako aj na ich okolie.
Lauryn si tak každý deň čítala, že je zbytočná a že jej priateľ sa venuje sexuálnym praktikám s iným dievčaťom, anonymným pisateľom. Napriek tomu bola Lauryn spočiatku pokojná: „Správy sa snažili Owena a mňa rozdeliť. Vedela som, že tú osobu nepoznám." Dievča dokonca niekoľkokrát zavolalo na skryté číslo späť. Na druhej strane však nikto neodpovedal. Odpoveďou bola len ďalšia agresívna správa: „Stop f*cking calling. Nikdy to nezdvihnem.“ Pre dvojicu sa z toho stávala ťažká, nepríjemná situácia.
Rodičia ako záchrana
Od začiatku mali obaja veľkú oporu vo svojich rodičoch. Rodiny sa stretávali už dlho pred incidentom. V dokumente sa delia o to, aké ťažké bolo sledovať, ako ich zúfalé deti postupne strácajú sebadôveru, pokoj a radosť z bežných vecí. Ich výpovede dodávajú príbehu ďalší rozmer - ukazujú, že obeťami kyberšikany nie sú len tínedžeri, ale aj ich blízki.
Shawn Licari, Laurynin otec, rozpráva, ako si jedného dňa všimol, že sa jeho dcéra mení. Zrazu bola tichšia a smutnejšia. Čoskoro sa rodičom zverila, čo sa deje: „Začala som byť z toho všetkého frustrovaná, ale mama mi povedala, aby som ich ignorovala. Povzbudzovala ma.“
„Povedala som jej, aby zostala sama sebou a ničím sa netrápila. Neverila som, že existuje niekto, kto jej chce ublížiť,“ dodáva Kendra, ktorá sa od začiatku stavala do podpornej úlohy.
Zapojili sa aj Owenovi rodičia. „Začali sme každý večer brať synovi telefón a čítať všetky správy od začiatku do konca. Nakoniec sme sa všetci štyria rozhodli, že musíme konať a ísť do školy,“ hovorí Owenova matka Jill. Nechceli však zmeniť telefónne čísla svojich detí, pretože verili, že útoky budú pokračovať aj potom. Bolo zrejmé, že útočník pochádza z blízkosti detí.
Prvá stopa viedla k spoluhráčovi.
Niektoré správy obsahovali úryvky rozhovorov v triede. Dokázali presne opísať, čo mala Lauryn v ten deň oblečené, ako mala upravené vlasy alebo s kým sa rozprávala. Boli tam aj urážky jej postavy, napríklad posmešky, že má „anorektický zadok v legínach“ alebo že „vyzerá ako nula“. To všetko bolo podporené vulgarizmami. Z tohto dôvodu sa do pátrania zapojili aj samotní spolužiaci, aby zistili, kto by mohol stáť za anonymnými útokmi.
Riaditeľ školy sa pustil do prezerania záznamov z priemyselných kamier a hľadal čo i len náznak toho, kto by mohol správy posielať, ale nič konkrétne sa nezistilo. Po vyhrážkach fyzickou ujmou sa do vyšetrovania zapojila miestna polícia a neskôr kriminálni vyšetrovatelia, ktorí začali sledovať rôzne stopy a zhromažďovať dôkazy proti anonymnému odosielateľovi.
Podozrenie najprv padlo na spoluhráčku z basketbalového tímu Khloe Wilsonovú, ktorá mala s Lauryn napätý vzťah. Navyše bola do Owena dlhodobo zaľúbená, takže sa predpokladalo, že by mohla mať motív. Do vyšetrovania sa zapojili aj ostatné dievčatá z tímu, ale väčšina z nich o celej situácii vedela len málo. Dôkazy proti Khloe však boli skromné a nikam nesmerovali, takže podozrenia postupne zanikali.
Nepríjemným výsluchom prešlo aj niekoľko jej spolužiačok. Urážlivé esemesky totiž naznačovali, že Lauryn a Owena stále sledujú. Anonymný pisateľ vedel nielen všetko o tom, čo sa deje v škole, ale aj o každom ich kroku - napríklad o tom, ako sú úspešní v športových súťažiach. Odosielateľ tiež Lauryn označoval známou prezývkou Lo, ako ju volali jej najbližší.
Anonymovi dopriali, čo chcel
„Owen ma miluje a ja budem vždy dievča, ktoré miluje. Ty budeš vždy osamelé škaredé dievča, ktoré zostalo samo.“ Ďalšia správa pokračovala: „Ver mi, mrcha, chcem ti rozbiť hlavu o stenu. Zomri!“ Ako sa tieto správy v priebehu mesiacov hromadili, nevyhnutne začali padať na Lauryn a Owena. Ich vzťah sa začal rúcať. Boli vyčerpaní a postupne sa citovo vzďaľovali.
„Už som ani nevedela, či môžem Owenovi dôverovať. Boli sme na seba jednoducho nahnevaní, keď sme nemali byť." Owen vtedy navrhol, že by mali dať anonymnému útočníkovi to, čo žiadal - rozísť sa. Veril, že by im to obom prinieslo pokoj. „S Lauryn sme sa hádali čoraz častejšie. Obviňovala ma z vecí, ktoré vôbec neboli pravdivé," hovorí mladý muž. Pár sa po dvoch rokoch rozišiel.
Dvojica sa natoľko odcudzila, že sa spolu prestali úplne rozprávať. Správy však neutíchli ani po rozchode - naopak, stali sa možno ešte ostrejšími. „Zabi sa, mrcha! Jeho život by bol lepší, keby si bola mŕtva.“ To si dievča po rozchode prečítalo na svojom telefóne.
Celá situácia trvala rok a pol, kým sa kriminalistom podarilo nájsť prvé skutočné stopy. Ukázalo sa, že správy neprichádzali len z telefónneho čísla, ale aj prostredníctvom rôznych internetových služieb. Tu vyšetrovatelia získali prvé hmatateľné stopy, pretože identifikovali zhodu IP adries.