Z vojnových zón Strednej Ameriky až po svetlá európskych klubov. Pablo Gómez, známy ako Pabloliquid, nie je len tanečník - je umelec, ktorý sa rozhodol vyťažiť zo života maximum.
Predstav si dieťa uprostred chaosu. Mesto, ktoré dýcha strachom. Ulice, kde sa učíš uhýbať pred nebezpečenstvom skôr než tancovať. Presne tam sa narodil Pablo Gómez - v Salvádore, krajine s povesťou jednej z najnebezpečnejších na svete.
„Narodený v Salvádore, krajine, ktorá bola kedysi považovaná za najnebezpečnejšiu na svete, som sa pretancoval z pouličného tanečníka až na medzinárodného performera, choreografa, DJ-a, rapera a kultúru ohýbajúceho podnikateľa,“ uvádza Pablo.
Z obyčajného tanečníka sa stal niekto, koho sleduje celý svet. V USA trénoval s hiphopovými legendami, potom doma viedol prvú stredoamerickú tanečnú crew, ktorá sa vôbec kedy dostala na svetový šampionát v hiphope. Založil Newschool Dance Studio a jeho meno sa začalo šíriť naprieč kontinentmi.
A potom urobil niečo, čo by väčšina ľudí nikdy nespravila - všetko nechal tak. Presťahoval sa na Slovensko. Bez priateľov. Bez rodiny. Bez siete, ktorá by ho podržala. A začal úplne od nuly.
Vybudoval som novú tanečnú scénu od základov. Tanec som učil ohrozenú mládež, neskôr som vytvoril malú tanečnú skupinku s ľuďmi, ktorých som poznal.
Práve s nimi neskôr založil komunitu - malú tanečnú skupinu, ktorá sa časom premenila na projekt Djind a nakoniec aj na vibrujúce klubové noci, kde mixuje Latin Urban a Hip Hop sety.
Jeho tanec je mostom medzi viacerými svetmi
Keď s ním tráviš čas, veľmi rýchlo pochopíš, že neprišiel len tancovať, učiť alebo hrať hudbu. Priniesol so sebou aj kus svojej kultúry, pohľad na svet a schopnosť vidieť rozdiely ako dar, nie ako prekážku. Práve preto ho mimoriadne prekvapilo, ako sa tu v hiphopovej kultúre často oslavuje „gangsterské“ správanie.
„V prvom rade si myslím, že oslavovanie ‘gangsterského’ správania - čo často vidíme u hiphopových umelcov - je len marketingový ťah. Ale ja pochádzam z krajiny, kde to naozaj existuje a môžem vám zaručiť, že na tom nie je nič ‘cool’. Mám pocit, že tu sa ani poriadne nerozumie, čo to vlastne znamená byť ‘gangsta’,“ uvádza tanečník.
„Príde mi to aj smutné, aj trochu smiešne zároveň, lebo som zažil násilie, ktoré si títo ‘umelci’ ani nevedia predstaviť a to, čo oni nazývajú ‘gangsta’, sa tomu ani zďaleka nepribližuje. A aby bolo jasné, Slovensko určite nepotrebuje a nechce žiadnych gangsterov.“
Hovorí to pokojne, no zároveň s vážnosťou človeka, ktorý vie, o čom hovorí. Aj preto si váži pokoj a bezpečie, ktoré Slovensko ponúka, a o to viac ho mrzí, keď Slováci sami svoju krajinu berú ako samozrejmosť.
Myslím, že Slováci majú veľa vecí, na ktoré môžu byť hrdí. Mali by ste sa naučiť viac vážiť si svoju krajinu. Bratislava je napríklad úžasná! Niekedy mám pocit, že ju mám radšej ako niektorí ľudia, čo tu žijú, ktorí sa ma stále pýtajú: ‘Prečo Slovensko? Prečo nie nejaké ‘lepšie’ miesto?’
Dnes Pablo patrí medzi najrešpektovanejších latino performerov v strednej Európe. V Poľsku získal titul Najlepší reggaeton tanečník aj Celkovo najlepší tanečník na prestížnom Reggaeton vs Dancehall Congress 2025.
Tanec ako nástroj rastu, nie súťaženia
Keď sa ho opýtaš, čo chce odovzdať mladým tanečníkom, odpoveď ide ďaleko za rámec techniky a choreografie. Jeho prístup k tancu je totiž oveľa hlbší, formuje nielen pohyb, ale aj charakter, komunitu a spôsob, akým sa mladí ľudia pozerajú na seba navzájom.
„V prvom rade to, že tanec je o zdieľaní a radosti - aj s ľuďmi, ktorí nie sú súčasťou tvojho tímu či tanečného štúdia. Nezdravé rivality sú nezmysel a nemali by byť súčasťou tanečnej scény alebo kultúry.“ hovorí s dôrazom.
Zodpovednosť podľa neho nesú v prvom rade tréneri a pedagógovia. A ak sa niekto snaží vytvárať hranice medzi tanečnými skupinami alebo dokonca zakazovať svojim zverencom, aby sa zapájali do iných projektov - niečo nie je v poriadku.
„Ak ťa niekto učí pozerať sa zvrchu na ostatné skupiny alebo ti zakazuje tancovať inde... vieš, že to nie je správne. Tanečníci by mali byť otvorení a priateľskí aj k menej skúseným - povzbudiť ich, nie ich zhadzovať alebo vylučovať. Bohužiaľ, práve takýto pocit občas mám z niektorých častí tanečnej komunity.“
Jeho filozofia je postavená na otvorenosti a raste - nie na exkluzivite. V jeho tréningoch a vedení nejde len o to, ako dobre kto tancuje, ale o to, akým človekom sa pritom stáva.
„Chcem ich viesť k tomu, aby mali túžbu dosiahnuť veľké veci, aby snívali vo veľkom, aby boli podporní, láskaví, neustále sa učili, ostali pokorní, ale zároveň si boli vedomí svojej hodnoty a boli na ňu hrdí. Aby pochopili, že na to, aby boli ‘cool’, nemusia byť arogantní a už vôbec nie brať drogy, čo je žiaľ dnes niečo, čo im mnohí umelci nepriamo odovzdávajú.“
Odlíšiť sa neznamená stratiť sa
Začínať od nuly nie je jednoduché a už vôbec nie v krajine, kde nikto nepozná tvoju kultúru, jazyk, zvyky ani hudbu. On to však nevzdal. Naopak, rozhodol sa, že si tu nájde miesto nielen ako tanečník, ale aj ako kultúrny most.
„Keď som prišiel na Slovensko, latino párty boli prevažne o salse a bachat-e. Bol som medzi prvými DJ-mi, ktorí začali hrať reggaeton, dembow či dokonca cumbiu. Jedna blond dáma mi raz dokonca povedala, že neviem, čo je to ‘latino’, a bola voči mne dosť agresívna. Veľmi ma to zranilo, lebo ja som sa predsa narodil v Latinskej Amerike a viem, že latino kultúra je oveľa viac než len salsa a bachata.“
Namiesto rezignácie si stanovil jasný cieľ - ukázať Slovákom, že „latino“ nie je len jeden rytmus. „Tak som si dal za cieľ ukázať ľuďom túto kultúru v širšom zmysle - nielen hudbu, ale aj tanec, spôsob, akým tancujeme doma a aj to, ako tanec učíme.“ Postupne si našiel priateľov, komunitu a podporu a dnes je súčasťou novej vlny kultúrneho prepojenia.
S projektom Pablo and Bango, ktorý tvorí spolu s Akelom Bangom (UK/Trinidad), spájajú karibské, latinskoamerické a mestské žánre. Ich hudba nie je jednoduchá na zaškatuľkovanie a možno práve preto si nachádza svojich fanúšikov pomaly, ale s istotou. Spolupracujú s menami ako Pokyman z Medial Banana, Peter Pann či Mišo Biely, no zároveň snívajú o ďalších prepojeniach, ktoré ukážu silu kultúrneho dialógu.
Tento rok sa mu podarilo niečo výnimočné: v auguste odchádza so slovenským tímom piatich tanečníčok do USA, kde budú prvýkrát v histórii reprezentovať Slovensko na oficiálnych majstrovstvách sveta v hip hope - Hip Hop International.
Ako polovica hudobného dua Pablo & Bango prináša Karibik aj hiphop do klubov a festivalov - od Uprisingu po Beats for Love. Spolupracuje so slovenskými ikonami a mení predstavu o tom, čo znamená byť „expat“ na kultúrnej mape Slovenska.
Jeho príbeh však ešte zďaleka nekončí. Nie je to totiž len príbeh o tanci. Je o tom, že inakosť nemusí znamenať izoláciu. Môže znamenať spojenie. Inšpiráciu. Možnosť vidieť svet inými očami. A keď to celé uzavrieme jeho vlastnými slovami, znie to vlastne ako posolstvo celej jeho cesty: „Verím, že odlišnosť môže byť určite silou.“
