Jeho krv bola bohatým zdrojom antigénu D.
Zomrel James Harrison, jeden z najaktívnejších darcov krvi na svete. Jeho plazma zachránila viac ako 2,4 milióna detí. TASR o tom informuje na základe správy portálu BBC, zverejnenej v pondelok.
James Harrison bol v Austrálii známy ako muž so zlatou rukou. Zomrel 17. februára v spánku vo veku 88 rokov v domove dôchodcov v austrálskom štáte Nový Južný Wales. Informácie o jeho úmrtí poskytla v pondelok jeho rodina.
Harrisonova krv obsahovala vzácne protilátky, antigén D, používané na liečbu Rhéusovej choroby, pri ktorej krvné bunky matky nie sú kompatibilné s krvou dieťaťa a jej imunitný systém ich napáda.
Harrison začal darovať plazmu, keď mal 18 rokov a pokračoval v tom pravidelne každé dva týždne až do svojich 81 rokov. V roku 2005 sa stal držiteľom Guinnessovho svetového rekordu za množstvo darovanej krvnej plazmy. Prvenstvo si udržal 17 rokov, 16. septembra 2022 ho prekonal Američan Brett Cooper z mesta Walker v štáte Michigan, ktorý počas 17 rokov daroval takmer 1065 litrov krvnej plazmy.
Darovať krv sa Harrison rozhodol po tom, čo ako 14-ročný podstúpil operáciu, pri ktorej sa spotrebovalo veľké množstvo krvi. Rozhodol sa za to odplatiť pravidelným darcovstvom.
Rhéusova choroba, známa aj ako hemolytická choroba novorodencov, je ochorenie spôsobené špecifickou kombináciou krvných typov tehotnej matky a jej ešte nenarodeného dieťaťa.
Protilátky v krvi tehotnej ženy vtedy vyhodnotia bunky plodu ako cudzie, začnú ich napádať a ničiť. U dieťaťa môže nastať množstvo zdravotných komplikácií vrátane anémie a žltačky, lekári preto matkám podávajú anti-D imunoglobulín, aby tomu zabránili.
Príjemkyňou lieku bola aj Harrisonova vlastná dcéra a dve jeho vnučky. Do vyvinutia lieku v polovici 60. rokov zomieralo každé druhé dieťa postihnuté Rhéusovou chorobou.
Nie je známe, prečo bola Harrisonova krv takým bohatým zdrojom antigénu D; podľa niektorých zdrojov to mohlo súvisieť s veľkou transfúziou krvi, ktorú podstúpil, keď mal 14 rokov.
V Austrálii žije približne 200 darcov antigénu D, ktorí ročne dokážu pomôcť približne 45 000 matkám a ich deťom, nie všetci však darujú krv pravidelne, prípadne neprodukujú antigén D v dostatočnej kvalite a kvantite. Lekári a vedci preto dúfajú, že sa im podarí vytvoriť syntetickú verziu tohto antigénu.
