Lucie, ktorá sa s liečiteľom Richardom, neskorším vodcom Kutnohorskej sekty dostala do kontaktu ešte ako dieťa a pod jeho vplyvom prežila celých 18 rokov, sa rozhodla vyrozprávať svoj príbeh.
Prípad Kutnohorskej sekty otriasol verejnosťou v roku 2022, keď na povrch vyplávali prvé detaily. Jej vodca, Richard Šiffer, údajne zmanipuloval dve ženy až do takej miery, že ich presvedčil, aby ho zavraždili.
Členovia sekty verili, že po jeho smrti sa z neho stane duchovná bytosť a jeho telo zmizne. To sa však nestalo. Telo nezmizlo a ženy zodpovedné za jeho smrť sa prihlásili na polícii, pričom aktuálne čelia obvineniu z vraždy.
Po jeho smrti na povrch vyplávalo viacero znepokojujúcich informácií, ktoré naznačovali, že Richard organizoval sadistické rituály, pri ktorých mučil ľudí. Chválil sa, že jednému zo svojich prívržencov vytrhal zuby kliešťami a prinútil ho odstrihnúť si oba malíčky na nohách záhradnými nožnicami, píše iRozhlas. Týmto strašným rituálom predchádzala dlhoročná manipulácia.
Richardov vplyv na masy ľudí narastal po tom, čo ich dokázal presvedčiť o svojich zázračných liečiteľských praktikách. Od ľudí si za jedno sedenie, podľa iRozhlasu, pýtal 500 českých korún, čo je v prepočte približne 20 eur. Na jeho účte po smrti objavili vyše 133 miliónov českých korún, čo zodpovedá približne 5,3 miliónom eur.
Lucie, ktorá sa s liečiteľom Richardom, neskorším vodcom Kutnohorskej sekty, dostala do kontaktu ešte ako dieťa a pod jeho vplyvom prežila celých 18 rokov, sa rozhodla svoj príbeh vyrozprávať prostredníctvom sociálnych sietí. V článku vystupuje anonymne, iba pod krstným menom. Redakcia jej identitu pozná.
Spočiatku nevinné alternatívne liečenia, ktoré Luciina rodina vyhľadala, postupne prerástli do manipulácie zo strany Richarda a kontroly mnohých oblastí každodenného života.
Viem, že rodičia rozmýšľali trochu alternatívne.
"Žila som v byte, ktorý mi vybral, mala auto, ktoré mi vybral. Skrátka, Richardom som bola obklopená vo všetkých smeroch. Začalo sa to meniť až po jeho smrti, v čase, keď som stretla svojho súčasného priateľa. Myslím si, že vtedy sa môj život začal meniť. Aj keď tu už Richard nebol, stále som žila pod jeho vplyvom," spomína Lucie.
Po jeho smrti sa musela opäť postaviť na nohy a naučiť sa znova žiť. "Všetko sa mi začalo rozpadávať. On bol vlastne odpoveďou na všetko. Mal odpoveď na každú moju otázku. Celý môj svet bol od detstva založený na tom, že sa nemusím báť, pretože keď sa niečo stane, on sa o to postará. Nikdy som si nepripúšťala, že by sa mohlo stať niečo smrteľné. A zrazu bolo všetko nebezpečné," spomína na obdobie, keď sa dozvedela o jeho smrti.
Páči sa ti naša tvorba? Pridaj sa do klubu Refresher+. Aj vďaka tvojej podpore dokážeme prinášať kvalitné články. Okrem množstva benefitov, ktoré na teba čakajú, získaš neobmedzený prístup k prémiovému obsahu.
- Ako Lucie reagovala, keď sa dozvedela o mučení a obetiach sekty.
- Čo si myslela, keď sa dozvedela o Richardovej smrti.
- Čoho sa museli členovia sekty vzdať.
- Akým spôsobom Richard rozbíjal rodiny a odlučoval deti od rodičov.
- Čím dokázal zmanipulovať stovky ľudí.
- Ako na Luciinu minulosť reagoval jej partner a čoho sa obával.
K liečiteľovi vás rodičia priviedli ako 8-ročnú. Ako vyzeral váš život dovtedy?
Predtým som našu rodinu považovala za úplne dokonalú. Žili sme v dvojgeneračnom dome spolu s babkou a dedom. Z môjho detského pohľadu to bola naozaj súdržná rodina.
Keď sa na to ale pozerám spätne, už si nemyslím, že to bolo až také dokonalé.
Čo sa týka pohľadu na svet, viem, že rodičia rozmýšľali trochu alternatívne. Čítali ezoterické knihy, zaujímali sa o duchovno a osobnostný rozvoj. Dnes je to úplne bežné, ale v tom čase to tak nebolo. Mali o to veľký záujem a napríklad aj so mnou v detstve viedli rozhovory o tom, čo je Boh.
Keď sme sa potom dostali do určitého prostredia, bolo pre mňa úplne prirodzené veriť, že nad nami niečo je. Rodičia sa v tom období zaujímali aj o reiki, liečenie rukami, a mne to vôbec neprišlo zvláštne. Brala som to ako normálnu vec.
A čo sa týka bežného rodinného života, voľnočasových aktivít a chodu domácnosti, bol podobný tomu, ako si ho väčšina ľudí predstavuje?
Určite. Myslím si, že v niektorých veciach sme mali dokonca nadštandardné podmienky – chodili sme dvakrát ročne na dovolenku, v zime aj v lete. Jazdili sme na lyže, hrávali bowling, chodili na večere a mali sme veľa možností na trávenie voľného času.
Z pohľadu zvonku nám naozaj nič nechýbalo. Rodičia sa o nás starali, zaujímali sa o nás a všetko fungovalo tak, ako malo.
Ako vyzeral váš prvý kontakt s Richardom Šifferom?
Jedného dňa mi rodičia povedali, že večer niekam pôjdeme, a že na druhý deň pôjdem do školy až na druhú hodinu. Dlho som totiž trpela ekzémom, kvôli ktorému som nechodila na plávanie, mala som ruky posiate vyrážkami a necítila som sa príjemne ani pri podávaní ruky. Odmalička som tiež mala astmu, takže sme často chodili po doktoroch.
V škôlke som bola len minimálne, pretože som neustále brala antibiotiká a bola často chorá. Rodičia si v určitom momente povedali, že chcú skúsiť niečo iné, pretože liečba neprinášala výsledky, aké by si predstavovali. Keďže sa už dlhšie zaujímali o alternatívne prístupy a bolo to pre mňa prirodzené, cez nejakého známeho – ani neviem koho – narazili na Richarda. Nakoniec dostali súhlas na to, aby sme k nemu mohli prísť na liečbu. Najprv sme tam chodili vo večerných hodinách, neskôr sa to zmenilo.
Vnímali ste od toho momentu vo vašom živote nejakú zmenu?
Nemyslím si, že v tom čase bol náš život výrazne iný. Neskôr sa k Richardovi pridali aj ďalší členovia rodiny, ale stále to bola len liečba. Bolo to podobné, ako keď pravidelne chodíte k lekárovi.
Nevnímala som to ako niečo výnimočné – stále sme chodili na rôzne dovolenky a boli v kontakte s ostatnými. Nebolo to niečo, o čom by sa bežne hovorilo, ale zároveň v tom nebol žiadny problém. Myslím si, že ten skutočný rozdiel prišiel až oveľa neskôr, keď sa začal meniť štýl života a riešilo sa už aj to, či ísť alebo neísť na dovolenku do zahraničia.
Ovplyvnilo to vaše vzťahy mimo spoločenstva? Udržiavali ste kontakt napríklad so spolužiakmi v škole?
Boli sme vedení k tomu, aby sme o tom medzi ľuďmi nehovorili. Povedala som to len pár blízkym ľuďom v mojom živote, ale vždy som pri tom cítila strach. Musela som si byť na 100 % istá, že sa to nikto iný nedozvie.
Navonok to na nás nebolo vôbec vidieť – ani oblečením, ani životným štýlom. Roky sme vyzerali úplne normálne. Mala som kamarátov, dobre som zapadala a tí, ktorí o tom vedeli, to skôr brali ako niečo zaujímavé.
V období dospievania sa našli blízki, ktorí mi hovorili, že je to už príliš a že by som odtiaľ mala odísť, ale nemalo to vtedy žiadny význam. Tí, ktorí sa proti nemu otvorene postavili a tvrdili, že je to celé hlúposť, tých som zo svojho života izolovala. A tí, ktorí zostali, aj keď si možno v duchu hovorili, že to nedáva zmysel, pri mne stáli aj po tom, čo sa stalo.
Kedy prišli zo strany Richarda prvé zákazy a limity? Ako vyzerali?
Myslím si, že k výraznejším zmenám začalo dochádzať až po minimálne piatich, skôr však až po desiatich rokoch. Vtedy už Richard napríklad odporúčal, čo raňajkovať, navrhoval proteínové nápoje alebo to, že by ľudia mali robiť kliky. Nie každému však dával rovnaké rady. K niekomu mal bližšie a do života iných vôbec nezasahoval.
Viac sa začal venovať aj partnerským vzťahom. Moji rodičia sa rozviedli, nemyslím si, že to bola úplne jeho vina, ale určite k tomu minimálne prispel a možno to urýchlil. Postupne sme už prestali chodiť na spoločné výlety s toľkými ľuďmi – kedysi sme takto jazdili aj tri či štyri rodiny, no neskôr to už nebolo také časté.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako Lucie reagovala, keď sa dozvedela o mučení a obetiach sekty.
- Čo si myslela, keď sa dozvedela o Richardovej smrti.
- Čoho sa museli členovia sekty vzdať.
- Akým spôsob Richard rozbíjal rodiny a odlučoval deti od rodičov.
- Čím dokázal zmanipulovať stovky ľudí.
- Ako na Luciinu minulosť reagoval jej partner a čoho sa obával.
