Ako to vyzerá na svadbe dcéry vysoko postaveného komunistického úradníka vo Vietname?
Keď sa v hlavnej sále začalo otáčať pódium so ženíchom a nevestou v strede, obkolesené desiatkami živých kvetov a vnútorným ohňostrojom, na ktoré hľadelo 500 párov očí, mala som pocit, že sa mi sníva.
Toto však bola realita a ja som bola začiatkom januára skutočne na slovensko-vietnamskej svadbe mojich priateľov v Hanoji. Slávnosti trvali tri dni a zahŕňali zoznamovaciu večeru, čajovú ceremóniu (ktorá bola, mimochodom, viac o pálenke z kobry ako o čaji) a samotnú obrovskú svadobnú hostinu v paláci.
Prinášam ti jedinečný článok o tom, ako vyzerá tradičná vietnamská svadba. Túto úroveň osláv si však vo Vietname môže dovoliť málokto. Väčšina obyvateľov nemá peniaze a žije doslova „z ruky do úst“. Popíšem ti nielen krásne tradície, ale aj odvrátenú stránku tejto krajiny.
V Refresheri ti každý deň prinášame zaujímavý content. Ak sa ti naša tvorba páči a chceš podporiť redakciu, staň sa aj ty členom klubu Refresher+. Získaš tak neobmedzený prístup k prémiovému obsahu, ako aj k mnohým ďalším benefitom.
- Ako vyzerali ceremónie a čo sa dialo počas troch dní.
- Odkiaľ pochádzal prekladateľ z vietnamčiny do slovenčiny a čo spieval na čajovej ceremónii.
- Ako chutila pálenka z kobry a aký majú miestni vzťah k alkoholu.
- Aká je odvrátená stránka Hanoja a čo mi najviac prekážalo.
- Ktorí hostia sa zúčastnili svadby a čo všetko som zažila.
Zoznamovacia večera a hot pot – alias vietnamský guláš
Je večer, osem hodín a síce vonku čierna tma, v Hanoji to na uliciach stále žije. Prichádzam do luxusnej reštaurácie a snažím sa zistiť, kto je personál a kto nevestina rodina. Všetci v mojich očiach vyzerajú rovnako. Yen, nevesta, vyzerá, že má pred zoznamovaním rodín a priateľov rešpekt. Nečudujem sa. Ženíchovu skupinu hostí tvorí osem východniarov.
Snina sa nezaprie ani na ďalekom východe. Viac ako lokálny jazyk je tu počuť východniarske spevavé nárečie, i keď z nevestinej strany je hostí viac. Ostýchajú sa. Asi ich nepotešil fakt, že sa musíme teraz jeden po druhom postaviť a v angličtine sa predstaviť ostatným.
Spoznávam Yeninho otca, ktorý je vysokopostavený úradník. Je to sympatický pán, približne v mojej výške (mám 160 centimetrov). Jej mama hovorí po anglicky slabšie, no tiež sa so všetkými veľmi priateľsky zoznamuje. Mladšia sestra Hai Anh, sa očividne hanbí. Ju som si však zapamätala hneď, lebo má vlasy prefarbené na svetlú hnedú farbu, a tak nesplýva s davom.
Počas predstavovania medzi nami behajú čašníci a stoly sa pomaly, ale isto plnia jedlom. Všetko vonia tak dobre, že sa už na mená hostí nedokážem ani sústrediť. Na stole sú rôzne druhy mäsa, rezancov, zeleniny, ovocia, a to všetko na najrôznejšie spôsoby. Už, už sa chcem pustiť do pokrmov, keď v tom počujem slávnostné „Mot, hai, ba, zó!“.
Že čo? Mot, hai, ba, zó! A zase. Mot, hai, ba, zó! Je to niečo podobné, ako naše „nazdravie!“. Akurát, že tam sa to opakuje trikrát a drink musia všetci vypiť do dna. Je jedno, či máš veľké pivo, alebo poldeci pálenky. Po prvom chode jedál prichádzajú čašníci s ďalšími taniermi.
Potom s ďalšími. Je ich tu toľko, že by si človek pomyslel, že sa už ďalšie nezmestia. No oni stále prichádzajú. Keď už skutočne nevládzem jesť predo mňa položí čašník varnú platňu s hrncom plným vývaru. Bez ingrediencií.
Tie položil vedľa a hlavou mi pokynul, aby som polievku urobila ja. Snažím sa odkukávať od vedľajšieho stola, kde večeria Yenina rodina. Márne. Všade sa hýbu ľudia a ja si musím proces prípravy vymyslieť sama. Spoza ramena ma sleduje čašník.
Pridávam hovädzie mäso, rezance aj hríby. Všetko tam hádžem tak, akoby som robila guláš a mám zo seba pocit, že mi to ide skvele. Po chvíľke si však všimnem čašníka, ktorý sa na mne schuti smeje. Chytá sa za hlavu a lámavou angličtinou sa mi snaží vysvetliť, že som to vlastne úplne pos*ala. Nevadí. Aj tak sme už všetci prejedení, pomyslím si.
Čajová ceremónia, pálenka z kobry a povracaný východniar
Po príjemnom štarte svadby sme na druhý deň ráno ani len netušili, že nás čakajú preteky v pití. No nie čaju, ako by si bežní hostia čajovej ceremónie pomysleli. Všetci sme sa obliekli do tradičných vietnamských šiat „Ao dai“, ktoré tu lokálni nosia na rôzne slávnosti a vydali sme sa na dvojhodinovú cestu autobusom do rodného domu nevestinho otca.
Práve tam sa doobeda začala čajová ceremónia, na ktorej bol aj prekladateľ. Bol ním Vietnamec, ktorý prežil na Slovensku značnú časť života a našou rečou hovorí plynule. Nikdy by mi nenapadlo, že po niekoľkých pohárikoch ho budem počuť spievať slovenskú ľudovku na karaoke.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- V čom sú vietnamské babky a dedkovia rovnakí, s tými našimi.
- Prečo sa skončila čajová ceremónia so skóre 1:0 (Vietnam vs. Snina)
- Kde bola afterparty a kto sa jej zúčastnil.
- Čo naložil na skúter domáci a bez problémov odfrčal.
