Stretnú sa De Niro, DiCaprio, Scorsese a už tradične natočia jeden z najlepších filmov roka, ktorý však nie je bez chyby.
Killers of the Flower Moon nie je divácky film. Nevyplýva to automaticky z triapolhodinovej stopáže. Nakoniec aj Scorseseho Vlk z Wall Street má viac ako tri hodiny. Sú to však snímky stvorené na to, aby diváka pobavili. Film „Vrahovia mesiaca kvetov“ však diváka znechutí svojimi postavami a pripomenie mu, akí dokážu byť ľudia zlomyseľní, bezcitní a chamtiví.
Legendárny Martin Scorsese tento projekt vytvoril s pomocou svojich priateľov Roberta De Nira a Leonarda DiCapria, ktorých už dávno pevne previazal so svojou kariérou a najlepšími filmami. Možno poslednýkrát spoločne ukázali, prečo stoja v popredí posledných generácií najlepších hollywoodskych hercov.
Výsledkom je ich podmanivá synergia, v rámci ktorej jeden druhého neustále vyzdvihujú. V prípade De Nira je reč o jeho najlepšom hereckom výkone 21. storočia, v prípade DiCapria možno o jeho najlepšom hereckom výkone vôbec.
DiCapriov druhý Oscar?
Leo tu mal zaujímavú, no nesmierne náročnú rolu. Stvárnil vojnového veterána Ernesta Burkharta, tak trochu hlupáka, naivného „kamoša od vedľa“ a trochu opovrhnutiahodného človeka, ktorý nič nemiluje tak ako vôňu peňazí. DiCaprio urobil z Ernesta veľmi komplikovanú osobu s celým zástupom unikátnych charakterových čŕt.
V istých momentoch sa s ním dá súcitiť či dokonca ho podporovať, a to aj napriek tomu, že je stelesnením zla. Bolo úchvatné sledovať, ako presvedčivo a uveriteľne stvárnil muža úprimne milujúceho svoju ženu, a to napriek tomu, čo popritom pácha. Leo to dokázal a vžil sa do charakteru ako nikdy predtým.
Jeho Ernesta zvedie na zlé cesty strýko William Hale (Robert De Niro), ktorý sa tvári ako samaritán a priateľ národa Osage, ale v skutočnosti sa priživuje na ich bohatstve a snaží sa dostať k ich peniazom. Tie dostávajú za ťažbu ropy na ich území, čo z nich spravilo jedných z najbohatších ľudí v Amerike.
A kde je ropa, tam sú v dlhých radoch postavení belosi pripravení na nej zbohatnúť. Ernest, jeho brat Byron a ich strýko William sú len jedni z množstva odporných privilegovaných ľudí, ktorí v honbe za peniazmi dokážu zabiť svojich blízkych a ani pritom nežmurknú.
Ernest sa tak s cieľom dostať sa k peniazom „prižení“ do rodiny Indiánky Mollie, ktorej postupne začínajú vraždiť sestry a celú rodinu. Slučka sa pomaly sťahuje a spoločne s Indiánmi cíti divák nielen nevyhnutný príchod smrti, ale aj pocit bezmocnosti a dusenia.
Režisér Scorsese dávkuje zúfalstvo a bolesť ľudu Osage veľmi pomaly, takže keď dôjde k emočne vyhroteným scénam, nechýba im podstatná váha. Scorsese sa však nevyžíva v bolesti svojich postáv a nesnaží sa diváka rozplakať pátosom. Emócie vznikajú na základe toho, ako veľmi sa divák dokáže vcítiť do životov ľudí, ktorých na plátne sleduje tri a pol hodiny.
Film nie je bez chyby
V závere filmu bola Millie málo asertívna. Počas viacerých častí snímky prejavila odhodlanie a silu postaviť sa vrahom svojich sestier a zlu. Keď na to však mala príležitosť, zostala v tichosti sedieť. Vôbec to nekorešpondovalo s tým, ako ju autori počas filmu zobrazovali.
V snímke je aj niekoľko emotívnych scén, ktoré potrebovali dozrievať o niekoľko sekúnd viac a režisér ich namiesto toho rýchlo uťal, zatiaľ čo iné, menej výrazné a dejovo dôležité scény značne naťahoval. Triapolhodinovú stopáž tu miestami nepríjemne cítiť. Film síce nikdy nie je nudný, ale prospel by mu aktívnejší strih.
Našťastie, viac ako hodinu pred koncom získa druhý dych, keď na scénu dorazia vyšetrovatelia z FBI a nakopnú dynamiku medzi postavami. Po viac ako dvoch hodinách pomalého zobrazovania života kmeňa Osage to začalo pôsobiť ako iný, živší film.
Táto svižnejšia verzia zrejme vychádzala z pôvodného scenára, ktorý tento príbeh rozprával z pohľadu vyšetrovateľov FBI. Ťažko povedať, či by bol tento film v takejto verzii lepším.
Scorsese taký film očividne natočiť nechcel. Namiesto toho vytvoril autorské dielo bez kompromisov. Killers of the Flower Moon sa teda dá vnímať aj v rovine toho, aký odkaz má Scorsese pre súčasný Hollywood.
Nádherné a úderné využitie symbolizmu
Zážitok zosilňuje skvelým využívaním symbolizmu v úderných momentoch. Scorsese tento nástroj využíva veľmi jednoducho, no o to výraznejšie a s emotívnym vplyvom na postavy a dej (platí to najmä v prípade strhujúcej scény so sovou a DiCapriovou postavou).
Režisér svoju najnovšiu drámu spracoval citlivo, no nevyhýbal v nej sa drsným témam a brutálnej povahe svojich postáv. Najzreteľnejšie to bolo počas vyobrazenia toho, s akou ľahkosťou títo ľudia uvažovali a konali ohavné činy.
Ako v „našom“, tak vo viacerých ďalších kinách sa diváci počas týchto scén z konca snímky nahlas smiali, ale zámerom režiséra nebolo pobaviť. Naopak, znázornil tým prehnitosť a chladnokrvnosť týchto ľudí. Dokázal ich pritom prirodzene postaviť do jedného radu s ich ostatnými, ľudskejšími charakterovými črtami. Učinil tak spôsobom, akým to pôsobilo „normálne a uvoľnene“. A práve to vzbudzuje hlboké znechutenie.
Scorseseho najnovší počin je rozhodne film, nad ktorým budú diváci rozmýšľať ešte niekoľko dní po návšteve kina a ktorý v nich vyvolá hlboké pocity. Význam témy, ktorú tak detailne spracoval, dostatočne ospravedlňuje dĺžku filmu, čo podčiarkuje aj fantastický a originálny koniec.
Killers of the Flower Moon je brilantne natočená dráma. Cinefilovia sa môžu rozplývať nad jej kompozíciou scén, výpravou či skvelým make-upom. Bežní diváci ocenia krásne dobové prostredie či prvotriedne kostýmy a kulisy, vďaka ktorým ich Scorsese dokonale vtiahne do 20. storočia.
Všetci však ocenia výnimočné herecké výkony a nesporne geniálnu réžiu Martina Scorseseho. Ten si uctil pamiatku kmeňa Osage, vtiahol divákov do pútavého deja a uvrhol svetlo na temnú históriu USA bez toho, aby to pôsobilo ako nudná poučka z dejepisu. Osem a pol bodu z desiatich.
