Rozprávali sme sa s predstaviteľmi oboch sietí kaviarní Erikom Bisakim a Milanom Cibulkom
Pred kaviarňou v pokojnej bratislavskej štvrti to vyzerá ako na autosalóne. Luxusné interiéry svojich porsche, BMW, mercedes, lamborghini či ferrari opúšťajú (často na blikačky) muži s krátkymi zostrihmi, farebnými teniskami a dizajnérskymi džínsami a okuliarmi. Pozdravia známych kávičkárov a usádzajú sa na slnkom zaliatu terasu.
Nad espressom za euro sa rozprávajú o vybavovaní rezidenčných povolení, dovolenkách, skvelých stávkových príležitostiach či o tom, kam dať syna na futbal tak, „aby hrával“.
Podľa zakladateľa kaviarní Vespa a neskôr KeP’s Erika Bisakiho sa začali drahé autá pred jeho kaviarňami objavovať po tom, ako si prvú prevádzku v centre obľúbili študentky fakúlt pedagogiky a medicíny. „Keď tam predpoludním prišlo 30 mladých dievčat, začalo sa tam páčiť aj chlapom. Po roku a pol sa začali objavovať drahé autá,“ spomína dnes majiteľ kaviarní KeP’s.
Kde to vlastne sedím?
Rovnaký koncept, charakteristickú maslovú vôňu dopekaných croissantov a melódie rádia Monte Carlo však nájdeme v Bratislave pod dvoma názvami: KeP’s a Vespa. Aby sme rozlúštili dilemu nejedného kávičkára, aký je vlastne medzi nimi rozdiel, sadli sme si k šálke espressa s majiteľmi oboch sietí Erikom Bisakim a Milanom Cibulkom.
Kľúčom k rozlúšteniu kaviarenského multiverza poskytuje história. Vôbec prvú pobočku s označením Vespa caffeteria otvorili na Moskovskej ulici v roku 2013 bratia Bisakiovci, ktorí na Slovensko prišli pred 27 rokmi. „Deväťdesiatcentová káva vznikla ako reakcia na top kaviareň v susedstve Caffé Trieste, ktorá bola v tom čase suverénne najlepšia v Bratislave. Bol to extra silný hráč a priama inšpirácia,“ priznáva Erik Bisaki.
Prvú kaviareň spolu s bratmi otvorili vraj preto, aby prežili, a nad expanziou sa vtedy vôbec nezamýšľali. Aj po desiatich rokoch sa teší veľkej obľube. Množstvo verných zákazníkov sú zahraniční študenti. „Je tu škola, takže tu máme skôr mladých, čo chodia pešo. Odkedy sa platí za parkovanie, máme tu viac miesta. Kto chce parkovať, zaplatí si. Kto nechce, zaparkuje načierno a potom sa háda s ‚parkovačmi‘,“ prezradí počas našej návštevy pobavene čašník.
Rozkol medzi podnikmi Kep’s a Vespa kopíruje vzťah dvoch mužov Erika Bisakiho a Milana Cibulku. Jeho genézu vidia obaja odlišne. Zhodnú sa však v tom, že medzi návštevníkmi vládne aj o dva roky neskôr zmätok v názvosloví. „Stáli zákazníci vedia, aký je medzi nami rozdiel. No tí nárazoví nemajú predstavu. Aj z recenzií čítam, že v tom majú zmätok. Musíme pomaly všetky prevádzky zmeniť ponukou aj zariadením. Je to však časovo a finančne náročné,“ vraví Erik Bisaki.
Kto je kto?
Dnešná sieť KeP’s caffeteria sa nazýva podľa krstných mien súrodencov Kristijana, Erika a Prenka Bisakiovcov. Vznikla v roku 2021 premenovaním pôvodných prevádzok Vespa. Okrem Moskovskej ich nájdeme aj na Mliekarenskej, Trenčianskej, Ulici 29. augusta, Laurinskej a Ventúrskej.
Naopak, od roku 2021 stoja za zostávajúcimi Vespami Michal Navara a Milan Cibulka, ktorí sú spoločníkmi v spoločnostiach Coffee Lab, s. r. o., a Italian Brew, s. r. o. Nájdeme ich na Rybnom námestí, Plynárenskej, Poštovej, Vajnorskej a v Trnave. Do mimobratislavskej kaviarne si manžel Dominiky Cibulovej prizval iného spoločníka.
Zaregistrovanie názvu Vespa caffetteria pritom v novembri 2020 zamietol slovenský úrad priemyselného vlastníctva. Reagoval vtedy na rok starú žiadosť podpísanú Dominikou Cibulkovovu, ktorú podala asi pol roka po začatí spolupráce svojho otca a Erika Bisakiho v prevádzke na Vajnorskej.
V rozhodnutí čítame, že práva vlastní svetoznámy taliansky výrobca motocyklov Piaggio & C. S. P. A. a „prihlasovateľka na základe zverejneného označenia by neoprávnene ťažila z dobrého mena“. Názov si však nechali.
Práve tento pokus o registráciu názvu znamenal pre Erika Bisakiho dôvod ukončiť spoluprácu. „Názov Vespa si chceli zaregistrovať ešte predtým, ako sme sa rozišli, a bez môjho vedomia. Keď mi to, mimochodom, povedal čašník, neveril som vlastným ušiam. Vedel som, že sa to nedá, ale nemohol som už robiť s niekým, kto mi chcel za chrbtom zobrať názov mojej firmy,“ spomína.
Podľa Milana Cibulku bol rozchod korektný
„Čau,“ pozdraví z terénneho čierneho géčkového mercedesu Vlado Weiss mladší. Milan Cibulka mu, sediac na terase na Vajnorskej, odzdraví a zamieša si kávu. „Chodil som na kávu do Vespy a po dvadsiatich rokoch na cestách s dcérou som chcel mať vlastnú kaviareň. Vybavil som tento priestor, Erik dodal know-how, investovali sme pol na pol a otvorili spoločne prevádzku,“ prezrádza.
Milan Cibulka vlastnil v tejto kaviarni pôvodne len polovičný akciový podiel. Druhú polovicu odkúpil v lete 2021 po asi dvoch rokoch spolupráce. Okrem nechránenej značky Vespa si nechal aj ponuku nápojov, pokrmov a dokonca aj rádio. Otec svetoznámej tenistky tvrdí, že s Erikovými bratmi má naďalej dobrý vzťah. „Keď sa stretneme, pozdravíme sa, akurát medzi mnou a Erikom zostalo nejaké dusno, ku ktorému sa však nechcem vracať.“
Podľa pána Cibulku si nechal názov Vespa, keď údajne odmietol platiť za využívanie nového názvu KeP’s Bisakiovcom. „Nebudem predsa bývalému partnerovi platiť a zostanem radšej Vespa. Po čase som si v Taliansku našiel aj iného dodávateľa kávy,“ spomína.
Milan Cibulka dnes používa názov Vespa aj v novootvorených prevádzkach, a to aj pod hrozbou komplikácií. „Ak by sa náhodou Vespa ohlásila, musíme s tým skončiť. Musíme počítať s tým, že z Talianska príde niekto s otázkou, prečo máme ten názov. Zatiaľ sme to nepremenovali, lebo máme dobrého právnika, ktorý povedal, že by to bol beh na dlhú trať. Máme iné písmo aj farbu,“ zdôverí sa.
Zmizne názov Vespa úplne?
Milan Cibulka neskrýva, že základom kaviarnictva sa skutočne naučil od Erika Bisakiho. „Vespa bola vždy talianska kaviareň s talianskou hudbou, ruchom a atmosférou. Ľuďom, čo idú do roboty či z nej, ponúkala lacnú a dobrú kávu. Bolo to ich know-how,“ hovorí.
Akékoľvek obvinenia, že si meno aj koncept Vespa privlastnil neprávom, odmieta. „Vstúpil som polovičným podielom do Vespy na Vajnorskej. Stal som sa tak spoločníkom a neskôr som odkúpil aj druhú polovicu tejto prevádzky. Ja som nič neukradol. To, že si oni zmenili meno, bola ich voľba. Ja som nikoho nikam netlačil. Je normálne, že som si nechal všetko, čo tu už bolo,“ obhajuje sa.
Uznáva pritom, že názov Vespa môže čoskoro z bratislavskej kaviarenskej mapy celkom zmiznúť. „Pracujeme na tom a každú chvíľu sa to zmení, keď si zaregistrujeme inú značku. Vidím to maximálne na dva mesiace. Už na tom tri mesiace pracujeme,“ prezrádza.
Erik Bisaki nechce vykopávať vojnovú sekeru
Erik Bisaki nás čaká v úzadí terasy vlastnej kaviarne. Zapáli si cigaretu, prižmúri oko a príbeh kaviarenskej schizmy ponúkne z vlastnej perspektívy. „Vespa bola vždy rodinný podnik, každý z bratov robil v jednej kaviarni. Milan Cibulka bol naším verným zákazníkom. Dal mi tip na priestor na Vajnorskej, a keď som podpísal nájomnú zmluvu, začal chodiť za mnou, že či do toho nejdeme spolu. Vravel som mu, že ak chce kaviareň, mohol si ju prenajať sám, na čo povedal, že by to nevedel. Nepotreboval som síce investora, no nakoniec som, ktovie prečo, povolil a otvorili sme spolu. Doniesol som názov, koncept, klientov a polovicu vstupných nákladov. Rozbiehal som to tam prvých pár mesiacov. On sa po čase oťukal a naučil sa, ako to funguje,“ predstaví začiatky spolupráce.
Definitívne rozhodnutie o rozdelení prišilo z jeho strany pre snahu o registráciu zo strany Cibulkovej. „Bol som unavený z nášho vzťahu, odsúhlasil som všetky podmienky a prenechal mu to. Presne v čase, keď sme sa rozdelili, som plánoval zmenu názvu,“ doplní.
Hlavným dôvodom zmeny názvu jeho siete na KeP’s bol, aby mali pokoj od prípadných žalôb. Keď otvorili prvú Vespu, vôbec vraj s podobným úspechom a otváraním ďalších pobočiek nerátali. „Keby som vedel, ako budeme rásť, nenazveme to Vespa, ale názvom, ktorý sa dá ochrániť,“ ľutuje s odstupom času.
Po rozdelení si vraj neželal, aby názov Vespa používal jeho bývalý spoločník. „Nevybudoval tú značku. Robil so mnou chvíľu v jednej kaviarni. S bratmi sme na značke makali vyše sedem rokov. Prečo by mala Vespa ostať práve jemu? Požiadal som ho však len ústne, legálne som na to, samozrejme, nemal právo,“ dopĺňa.
Erik dnes nechce vykopávať vojnovú sekeru a „míňať energiu na blbosti“. Želá si pokoj. „Je to už pasé. S tými ľuďmi sa snažím nemať nič v dobrom ani v zlom, ani lásku, ani nenávisť. Nechcem, aby sa o nás písalo, avšak na druhej strane chcem, aby si nás ľudia nespájali a vedeli, že už s ním ani Vespou nemám nič spoločné,“ odkazuje.
Dlhodobo si všíma, že úspech jeho kaviarní sa snažia iní podnikatelia napodobniť takmer otrockým kopírovaním. „Keď ja dám pistáciový krém, o týždeň ho majú aj oni. Čo nemajú kúsok svojich nápadov? Mám pocit, že kaviarní s rovnakou ponukou aj cenami je priveľa,“ hovorí na účet priamej konkurencie, ktorá sa v hlavnom meste zďaleka neobmedzuje len na kaviarne Vespa.
Prečo je tá káva taká lacná a kaviarne také populárne?
Páni Bisaki aj Cibulka tvrdia, že lacnú kávu dokážu predávať, keďže mesačne objednávajú veľké množstvá od malých pražiarní. „Predávať kávu pod 1,50 je pre väčšinu z ekonomického hľadiska hlúposť. My to dokážeme, lebo okrem kaviarní robíme aj distribúciu. Veľakrát som myslel, že zvýšime cenu, ale je to naša filozofia,“ naznačí Erik Bisaki.
KeP’s sa podľa neho snaží odlíšiť osobným prístupom a každý z troch bratov a jeden synovec je denne v každej z prevádzok. Prvé roky vraj dokonca poznali takmer každého zákazníka a jeho vkus. „Je dôležité, aby sa tu ľudia cítili dobre. Je rozdiel, keď sa venujete osobne zákazníkom, keďže tam ste s nimi každý deň. Odlišuje nás to,“ teší sa.
Vo Vespe v hoteli Park Inn stretávame zodpovednú vedúcu Irynu Kushnir. Keď jej pri platení pochválime štedro obložený slaný croissant a pekný interiér, nepodarí sa nám zaplatiť kartou. Technik je však vraj už na ceste. „Dnes si už len málo zákazníkov myslí, že Vespa a KeP’s sú to isté. Keď som ešte robila za barom, bolo to bežnejšie. Ľudí k nám láka cena, poloha a rýchly servis. Toto leto sme museli zobrať piateho človeka,“ pochváli sa.
Rovnaké devízy vyzdvihuje aj Selim Prebreza, ktorý s Erikom vlastní KeP’s na Laurinskej. „Štamgasti prídu aj päťkrát denne. Tým, že sme zmenili názov, sa nič nezmenilo. Všetko je to o ľuďoch a o prístupe. Každý, kto sem príde, sa tu cíti ako doma a o to predsa ide. Meno si môže zobrať, kto chce, ale našu dušu nie. Osobne tie Vespy ani nevnímam,“ zdôverí sa.
