Iba 20-ročná dobrovoľníčka bola odhodlaná urobiť pre výskum všetko. Dokonca aj sexuálne uspokojiť delfína.
Delfíny sú fascinujúce zvieratá. Myslel si to aj americký neurológ John Lilly, ktorý týmto rozkošným tvorom venoval časť svojho života. Lilly dúfal, že dokáže rozvinúť schopnosť delfínov vydávať zvuky na takú úroveň, že by mohli rozprávať ľudskou rečou.
Náš príbeh sa datuje do 60. rokov 20. storočia – do času, keď prevažoval názor, že veľkosť mozgu živočíchov súvisí s ich inteligenciou. Delfíny vedci považovali za pozoruhodné tvory vďaka ich snahe napodobňovať ľudskú reč. John Lilly sa vo svojom výskume pokúšal rozvinúť práve túto ich schopnosť. Veril, že ak sa ľudia naučia porozumieť komunikácii iných inteligentoch druhov, dokážu tieto vedomosti využiť v budúcnosti aj pri stretnutí s prípadnou mimozemskou civilizáciou.
V tomto čase do deja vstupuje mladá, iba dvadsaťročná dobrovoľníčka Margaret Lovattová. Hoci nemá žiadne vzdelanie v odbore a nie je ani výskumníčkou, svojím entuziazmom pre prácu s delfínmi Lillyho presvedčí, aby ju zamestnal. V rámci svojej práce sa Margaret podarí so zvieratami zblížiť. Najmä s delfínom Petrom, s ktorým si vybuduje špecifický vzťah.
Predtým než si rozpovieme tento fascinujúci príbeh, ktorý zrejme inšpiroval aj slávneho del Tora pri filme The Shape of Water, radi by sme ti pripomenuli, že tvoriť kvalitný obsah môžeme len vďaka našim predplatiteľom. Preto ak sa ti naše články o rôznych zaujímavostiach zo sveta páčia, podporiť nás môžeš vstupom do klubu Refresher+.
Veľký mozog, múdre zviera
Odkedy neurológ John Lilly v roku 1949 spozoroval z pláže veľrybu, nedokázal na ňu prestať myslieť. Fascinoval ho najmä obrovský mozog zvieraťa. Práve preň predpokladal, že musí ísť o veľmi inteligentného tvora, píše portál The Guardian.
Pohľad na veľrybu Johna Lillyho natoľko nadchol, že počas nasledujúcich rokov začal podnikať plavby po Karibiku a hľadať ďalšie morské cicavce s veľkým mozgom. Práve na jednom z takýchto výletov navštívil vedec morskú ZOO Marine Studios v Miami – prvé miesto na svete, kde ľudia držali delfína v zajatí.
Delfíny považovali rybári za škodnú zver, ale v nádržiach Marine Studios návštevníkov zabávala ich roztomilá a hravá povaha, vďaka ktorej si ich ľudia obľúbili. Zamestnanci na delfíny nedali dopustiť, pretože sa rýchlo vedeli naučiť nové triky.
Práve v Marine Studios mal možnosť John Lilly prvýkrát študovať mozgy živých delfínov. Vedec potreboval uspať cicavce, aby dokázal zmapovať ich mozgovú kôru pomocou jemných sond. Išlo o náročný výskum v zlých podmienkach, ktorý sa pre niekoľko delfínov skončil tragicky, keďže im narkóza spôsobovala zástavu dychu.
Lillyho výskum však v roku 1957 nabral nový smer. Raz počas prípravy delfína na zákrok totiž začul, ako sa cicavec pokúsil napodobniť jeho hlas, ale aj hlasy ďalších ľudí prítomných v operačnej sále. Lillyho to najprv prekvapilo a neskôr úplne posadlo. Dospel k záveru, že správanie delfína môže naznačovať ambície tohto druhu komunikovať s ľuďmi.
Vedec sa domnieval, že výskum delfínov môže priniesť výrazné vedecké pokroky, a to najmä v oblasti medzidruhovej komunikácie. Svoju teóriu publikoval v roku 1961 v knihe s názvom Man and Dolphin. Johnova kniha zaujala širokú verejnosť a stala sa bestsellerom. Fascinovala dokonca aj astronómov, ktorí verili, že aj vďaka Lillyho výskumu sa možno raz dokážu dorozumieť s mimozemskými civilizáciami.
Obrovský záujem spoločnosti, ale aj vedeckej obce pomohol Johnovi Lillymu získať finančnú podporu na výskum. Vďaka peniazom od NASA a vládnych agentúr sa mu v roku 1963 podarilo otvoriť vlastné laboratórium prispôsobené na skúmanie komunikácie medzi človekom a delfínom.
Splnený sen
Tak ako väčšina detí, aj Margaret Howeová Lovattová vyrastala na príbehoch o hovoriacich zvieratách. Margaret z nich však nikdy nevyrástla, píše portál The Guardian. Keď sa ako 20-ročná dozvedela, že sa neďaleko od jej domova nachádza tajné laboratórium s delfínmi, neváhala ho navštíviť.
Jej entuziazmus pre vec nadchol Lillyho natoľko, že ju v laboratóriu zamestnal bez akéhokoľvek vzdelania v odbore. Margaret nastúpila do novej práce na začiatku roku 1964. Za niekoľko mesiacov si ju tri delfíny – subjekty výskumu – rýchlo obľúbili.
„Boli tam tri delfíny: Peter, Pamela a Sissy. Sissy bola najväčšia a najhlučnejšia, rada sa predvádzala. Pamela bola veľmi hanblivá a bojazlivá. Peter bol mladý samec. Sexuálne dospieval a bol trochu... nezbedný,“ zaspomínala si Margaret Lovattová pre The Guardian.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako a prečo sa Margaret zblížila s delfínom Petrom.
- Ako zo začiatku Margaret reagovala na to, že je Peter vzrušený.
- Akým spôsobom dobrovoľníčka pomáhala Petrovi so sexuálnym uspokojovaním.
- Či sa Margaret páčil intímny kontakt s delfínom.
- Aké pokroky Lillyho štúdie dosiahli.
- Prečo začal neskôr Lilly využívať pri svojom výskume LSD.
- Prečo si odborník myslí, že smrť delfína Petra bola samovraždou, podnietenou jeho smútkom za Margaret.
